search

keyboard_tab Digital Governance Act 2022/0868 SK

 BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2022/0868 SK cercato: 'poskytovanie' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index poskytovanie:


whereas poskytovanie:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 1444

 

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„údaje“ sú všetky digitálne formy úkonov, skutočností alebo informácií a všetky kompilácie takých úkonov, skutočností alebo informácií, a to aj v podobe zvukových, vizuálnych alebo audiovizuálnych nahrávok;

2.

„opakované použitie“ je použitie údajov v držbe subjektov verejného sektora fyzickými alebo právnickými osobami na komerčné alebo nekomerčné účely, ktoré sú iné než je pôvodný účel v rámci verejných úloh, na ktoré boli údaje vytvorené, s výnimkou výmeny údajov medzi subjektmi verejného sektora výhradne na účely plnenia ich verejných úloh;

3.

„osobné údaje“ sú osobné údaje vymedzené v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

4.

„iné ako osobné údaje“ sú údaje iné než osobné údaje;

5.

„súhlas“ je súhlas vymedzený v článku 4 bode 11 nariadenia (EÚ) 2016/679;

6.

„povolenie“ je udelenie práva používateľovi údajov na spracúvanie iných ako osobných údajov;

7.

„dotknutá osoba“ je dotknutá osoba uvedená v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

8.

„držiteľ údajov“ je právnická osoba vrátane subjektov verejného sektora a medzinárodných organizácií alebo fyzická osoba, ktorá pokiaľ ide o predmetné konkrétne údaje, nie je dotknutou osobou, pričom tieto osoby majú v súlade s príslušným právom Únie alebo vnútroštátnym právom právo udeliť prístup k určitým osobným údajom alebo iným ako osobným údajom alebo ich zdieľať;

9.

„používateľ údajov“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má zákonný prístup k určitým osobným alebo iným ako osobným údajom a má právo, a to aj podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 v prípade osobných údajov, tieto údaje používať na komerčné alebo nekomerčné účely;

10.

„zdieľanie údajov“ je poskytovanie údajov zo strany dotknutej osoby alebo držiteľa údajov používateľovi údajov na účely spoločného alebo individuálneho použitia takýchto údajov, a to na základe dobrovoľných dohôd alebo práva Únie alebo vnútroštátneho práva, priamo alebo cez sprostredkovateľa, napríklad na základe otvorených alebo komerčných licencií, za poplatok alebo bezplatne;

11.

„služba sprostredkovania údajov“ je služba, ktorej cieľom je založiť komerčné vzťahy na účely zdieľania údajov medzi neurčeným počtom dotknutých osôb a držiteľov údajov na jednej strane a používateľmi údajov na strane druhej prostredníctvom technických, právnych alebo iných prostriedkov, a to aj na účely uplatňovania práv dotknutých osôb vo vzťahu k osobným údajom, s výnimkou aspoň:

a)

služieb, ktoré získavajú údaje od držiteľov údajov a agregujú, obohacujú alebo transformujú údaje na účel pridania podstatnej hodnoty údajom a používateľom údajov udeľujú licenciu na používanie výsledných údajov, a to bez toho, aby sa založil komerčný vzťah medzi držiteľmi údajov a používateľmi údajov;

b)

služieb, ktoré sa zameriavajú na sprostredkovanie obsahu chráneného autorským právom;

c)

služieb, ktoré výlučne využíva jeden držiteľ údajov s cieľom umožniť používanie údajov, ktoré má uvedený držiteľ údajov vo svojej držbe, alebo ktoré využívajú viaceré právnické osoby v uzavretej skupine, vrátane dodávateľských alebo spotrebiteľských vzťahov alebo spolupráce stanovenej zmluvou, najmä pokiaľ ide o tie, ktorých hlavným cieľom je zabezpečiť funkčností predmetov a zariadení prepojených s internetom vecí;

d)

služieb zdieľania údajov ponúkaných subjektmi verejného sektora, ktorých cieľom nie je založiť komerčný vzťah;

12.

„spracúvanie“ je spracúvanie vymedzené v článku 4 bode 2 nariadenia (EÚ) 2016/679, pokiaľ ide o osobné údaje alebo v článku 3 bode 2 nariadenia (EÚ) 2018/1807, pokiaľ ide o iné ako osobné údaje;

13.

„prístup“ je použitie údajov v súlade s osobitnými technickými, právnymi alebo organizačnými požiadavkami, čo nemusí nevyhnutne znamenať prenos či stiahnutie údajov;

14.

„hlavná prevádzkareň“ právnickej osoby je miesto jej centrálnej správy v Únii;

15.

„služby dátových družstiev“ sú služby sprostredkovania údajov ponúkané organizačnou štruktúrou, ktorú tvoria dotknuté osoby, podniky s jediným spoločníkom alebo MSP, ktoré sú členmi tejto štruktúry, pričom jej hlavnými cieľmi je podporovať svojich členov pri uplatňovaní ich práv týkajúcich sa určitých údajov, a to aj pokiaľ ide o prijímanie informovaných rozhodnutí predtým, ako udelia súhlas so spracúvaním údajov, vymieňať názory na účel a podmienky spracúvania údajov, ktoré by najlepšie zastupovali záujmy jej členov vo vzťahu k ich údajom, a dojednávať podmienky spracúvania údajov v mene svojich členov pred udelením povolenia na spracúvanie iných ako osobných údajov alebo pred ich súhlasom so spracúvaním osobných údajov;

16.

„dátový altruizmus“ je dobrovoľné zdieľanie údajov na základe súhlasu dotknutých osôb so spracúvaním osobných údajov, ktoré sa ich týkajú, alebo povolení držiteľov údajov umožňujúcich použitie ich iných ako osobných údajov bez toho, aby požadovali alebo dostali odplatu presahujúcu náhradu súvisiacu s nákladmi, ktoré im vznikajú, keď sprístupňujú svoje údaje na ciele všeobecného záujmu, ako sa v náležitých prípadoch stanovuje vo vnútroštátnom práve, ako je zdravotná starostlivosť, boj proti zmene klímy, zlepšovanie mobility, uľahčovanie rozvoja, tvorby a šírenia oficiálnych štatistík, zlepšovanie poskytovania verejných služieb, tvorbu verejnej politiky alebo vedecký výskum vo všeobecnom záujme;

17.

„subjekt verejného sektora“ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie alebo združenia tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami;

18.

„verejnoprávne inštitúcie“ sú inštitúcie, ktoré majú tieto charakteristiky:

a)

sú zriadené na osobitný účel plniť potreby všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný ani komerčný charakter;

b)

majú právnu subjektivitu;

c)

sú z väčšej časti financované štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami, podliehajú riadiacemu dozoru týchto orgánov alebo inštitúcií alebo majú v správnom, riadiacom alebo dozornom orgáne viac ako polovicu členov menovaných štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami;

19.

„verejný podnik“ je každý podnik, na ktorý môžu mať subjekty verejného sektora priamo alebo nepriamo dominantný vplyv prostredníctvom jeho vlastníctva, svojej finančnej účasti na ňom alebo pravidiel, ktorými sa riadi; na účely vymedzenia tohto pojmu sa dominantný vplyv zo strany subjektov verejného sektora predpokladá v ktoromkoľvek z týchto prípadov, v ktorých tieto subjekty priamo alebo nepriamo:

a)

majú v držbe väčšinu upísaného kapitálu podniku;

b)

kontrolujú väčšinu hlasovacích práv spojených s akciami, ktoré podnik vydal;

c)

môžu vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu podniku;

20.

„zabezpečené prostredie spracúvania“ je fyzické alebo virtuálne prostredie a organizačné prostriedky, ktorých účelom je zaistiť súlad s právom Únie, ako je nariadenie (EÚ) 2016/679, najmä pokiaľ ide o práva dotknutých osôb, práva duševného vlastníctva a komerčnú a štatistickú dôvernosť, integritu a prístupnosť, ako aj s príslušným vnútroštátnym právom a umožniť subjektu poskytujúcemu zabezpečené prostredie spracúvania určovať a kontrolovať všetky úkony spracúvania údajov vrátane zobrazovania, ukladania, sťahovania a exportovania údajov a výpočtu odvodených údajov počítačovými algoritmami;

21.

„právny zástupca“ je fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá je výslovne určená konať v mene poskytovateľa služby sprostredkovania údajov alebo subjektu, ktorý na účely všeobecného záujmu získava údaje sprístupnené fyzickými alebo právnickými osobami na základe dátového altruizmu a ktorá nie je usadený v Únii, pričom sa na ňu môžu príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu obrátiť okrem alebo namiesto poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov alebo subjektu, pokiaľ ide o povinnosti podľa tohto nariadenia, a to aj pokiaľ ide o začatie konania o presadzovaní práva voči poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov alebo subjektu, ktorí nedodržiavajú predpisy a nie sú usadení v Únii.

KAPITOLA II

Opakované použitie určitých kategórií chránených údajov v držbe subjektov verejného sektora

Článok 3

Kategórie údajov

1.   Táto kapitola sa vzťahuje na údaje v držbe subjektov verejného sektora, ktoré sú chránené z dôvodu:

a)

komerčnej dôvernosti vrátane obchodného, profesionálneho a podnikového tajomstva;

b)

štatistickej dôvernosti;

c)

ochrany práv duševného vlastníctva tretích strán; alebo

d)

ochrany osobných údajov, pokiaľ takéto údaje nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2019/1024.

2.   Táto kapitola sa nevzťahuje na:

a)

údaje v držbe verejných podnikov;

b)

údaje v držbe verejnoprávnych vysielateľov a ich pobočiek a iných subjektov alebo ich pobočiek na účely plnenia poslania verejnoprávneho vysielania;

c)

údaje v držbe kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií;

d)

údaje v držbe subjektov verejného sektora, ktoré sú chránené z dôvodov verejnej bezpečnosti, obrany alebo národnej bezpečnosti; alebo

e)

údaje, ktorých poskytovanie nepatrí do rozsahu verejných úloh dotknutých subjektov verejného sektora v zmysle vymedzenom právom alebo inými záväznými pravidlami dotknutého členského štátu, alebo ak takéto pravidlá neexistujú, v zmysle vymedzenom v súlade s bežnou administratívnou praxou v príslušnom členskom štáte za predpokladu, že rozsah verejných úloh je transparentný a podlieha preskúmaniu.

3.   Touto kapitolou nie je dotknuté:

a)

právo Únie, vnútroštátne právo ani medzinárodné dohody, ktorých zmluvnou stranou sú Únia alebo členské štáty, o ochrane kategórií údajov uvedených v odseku 1; a

b)

právo Únie ani vnútroštátne právo týkajúce sa prístupu k dokumentom.

Článok 4

Zákaz výhradných dohôd

1.   Zakazujú sa dohody alebo iné praktiky spojené s opakovaným používaním údajov v držbe subjektov verejného sektora, ktoré zahŕňajú kategórie údajov uvedené v článku 3 ods. 1, pokiaľ sa takýmito dohodami alebo praktikami udeľujú výhradné práva alebo je ich cieľom alebo účinkom udelenie takýchto výhradných práv alebo obmedzenie dostupnosti údajov na opakované použitie inými subjektmi, než sú strany takýchto dohôd alebo iných praktík.

2.   Odchylne od odseku 1 sa výhradné právo na opakované použitie údajov uvedené v uvedenom odseku môže udeliť v rozsahu potrebnom na poskytovanie služby alebo dodanie produktu vo všeobecnom záujme, ktoré by inak nebolo možné.

3.   Výhradné právo uvedené v odseku 2 sa udelí na základe administratívneho aktu alebo zmluvného dojednania v súlade s príslušným právom Únie alebo vnútroštátnym právom a v súlade so zásadami transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

4.   Trvanie výhradného práva na opakované použitie údajov nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Ak sa uzavrie zmluva, dĺžka trvania zmluvy musí zodpovedať trvaniu výhradného práva.

5.   Udelenie výhradného práva podľa odsekov 2, 3 a 4 vrátane dôvodov, prečo je udelenie takéhoto práva nevyhnutné, musí byť transparentné a verejne prístupné online vo forme, ktorá je v súlade s príslušným právom Únie v oblasti verejného obstarávania.

6.   Dohody alebo iné praktiky, na ktoré sa vzťahuje zákaz uvedený v odseku 1, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odsekoch 2 a 3 a ktoré sa uzavreli pred 23. júnom 2022 sa vypovedajú na konci platnosti príslušnej zmluvy a v každom prípade do 24. decembra 2024.

Článok 7

Príslušné subjekty

1.   Na účely plnenia úloh uvedených v tomto článku určí každý členský štát jeden alebo viacero príslušných subjektov, ktoré môžu byť príslušnými pre jednotlivé odvetvia, na pomoc subjektom verejného sektora, ktoré udeľujú alebo zamietajú prístup na opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1. Členské štáty môžu zriadiť jeden alebo viacero nových príslušných subjektov alebo sa spoľahnúť na existujúce subjekty verejného sektora alebo na interné útvary subjektov verejného sektora, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení.

2.   Príslušné subjekty môžu byť splnomocnené udeliť prístup na opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1 podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje udelenie takéhoto prístupu. Pri udeľovaní alebo zamietnutí prístupu na opakované použitie sa na uvedené príslušné subjekty vzťahujú články 4, 5, 6 a 9.

3.   Príslušné subjekty musia mať primerané právne, finančné, technické a ľudské zdroje na plnenie úloh, ktoré im boli pridelené, vrátane potrebných technických znalostí, aby boli schopné dodržiavať príslušné právo Únie a vnútroštátne právo týkajúce sa režimov prístupu ku kategóriám údajov uvedeným v článku 3 ods. 1.

4.   Pomoc podľa odseku 1 v prípade potreby zahŕňa:

a)

poskytovanie technickej podpory v podobe zabezpečeného prostredia spracúvania, v ktorom možno údaje sprístupniť na opakované použitie;

b)

poskytovanie usmernení a technickej podpory v súvislosti s tým, ako najlepšie štruktúrovať a uchovávať údaje, aby boli tieto údaje ľahko prístupné;

c)

poskytovanie technickej podpory pre pseudonymizáciu a zabezpečenie spracúvania údajov spôsobom, ktorý účinne zachováva súkromie, dôvernosť, integritu a prístupnosť informácií obsiahnutých v údajoch, ktorých opakované použitie sa umožňuje, vrátane techník anonymizácie, generalizácie, potlačovania a randomizácie osobných údajov alebo iných najmodernejších metód na zachovanie súkromia a vymazania komerčne dôverných informácií vrátane obchodných tajomstiev alebo obsahu chráneného právami duševného vlastníctva;

d)

pomoc subjektom verejného sektora, v relevantných prípadoch, pri poskytovaní podpory opätovným používateľom pri žiadaní o súhlas na opakované použitie od dotknutých osôb alebo o povolenie od držiteľov údajov v súlade s ich konkrétnymi rozhodnutiami, a to aj v súvislosti s jurisdikciou, v ktorej sa majú údaje spracúvať, a pomoc subjektom verejného sektora pri zavádzaní technických mechanizmov, ktoré umožňujú prenos žiadostí opätovných používateľov o súhlas alebo povolenie, ak je to prakticky možné;

e)

pomoc subjektom verejného sektora pri posudzovaní primeranosti zmluvných záväzkov prijatých opätovným používateľom podľa článku 5 ods. 10.

5.   Každý členský štát oznámi Komisii identitu príslušných subjektov určených podľa odseku 1 do 24. septembra 2023. Každý členský štát oznámi Komisii aj každú následnú zmenu identity uvedených príslušných subjektov.

Článok 10

Služby sprostredkovania údajov

poskytovanie týchto služieb sprostredkovania údajov musí byť v súlade s článkom 12 a podlieha notifikačnému postupu:

a)

sprostredkovateľské služby medzi držiteľmi údajov a potenciálnymi používateľmi údajov vrátane sprístupňovania technických alebo iných prostriedkov umožňujúcich takéto služby; tieto služby môžu zahŕňať dvojstrannú alebo viacstrannú výmenu údajov alebo vytvorenie platforiem alebo databáz umožňujúcich výmenu alebo spoločné používanie údajov, ako aj vytvorenie inej osobitnej infraštruktúry na prepojenie držiteľov s používateľmi údajov;

b)

sprostredkovateľské služby medzi dotknutými osobami, ktoré chcú sprístupniť svoje osobné údaje, alebo fyzickými osobami, ktoré chcú sprístupniť iné ako osobné údaje, a potenciálnymi používateľmi údajov vrátane sprístupnenia technických alebo iných prostriedkov umožňujúcich takéto služby, a najmä umožnenia uplatňovania práv dotknutých osôb podľa nariadenia (EÚ) 2016/679;

c)

služby dátových družstiev.

Článok 12

Podmienky poskytovania služieb sprostredkovania údajov

Na poskytovanie služieb sprostredkovania údajov uvedených v článku 10 sa vzťahujú tieto podmienky:

a)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov nesmie používať údaje, v súvislosti s ktorými poskytuje služby sprostredkovania údajov, na iné účely, než ich sprístupnenie používateľom údajov, a služby sprostredkovania údajov musí poskytovať prostredníctvom samostatnej právnickej osoby;

b)

obchodné podmienky, vrátane stanovenia cien, pre poskytovanie služieb sprostredkovania údajov držiteľovi údajov alebo používateľovi údajov nesmú závisieť od toho, či držiteľ údajov alebo používateľ údajov využíva iné služby, ktoré poskytuje ten istý poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov alebo prepojený subjekt, a ak áno, v akej miere držiteľ údajov alebo používateľ údajov využíva takéto iné služby;

c)

údaje získané o akejkoľvek činnosti fyzickej alebo právnickej osoby na účely poskytovania služby sprostredkovania údajov vrátane údajov o dátume, čase a geolokalizácii, trvaní činnosti a prepojeniach s inými fyzickými alebo právnickými osobami uskutočnených osobou, ktorá používa službu sprostredkovania údajov, sa použijú len na zdokonalenie tejto služby sprostredkovania údajov, čo môže zahŕňať používanie údajov na odhaľovanie podvodov alebo na účely kybernetickej bezpečnosti, pričom získané údaje sa na požiadanie sprístupnia držiteľom údajov;

d)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov podporuje výmenu údajov vo formáte, v ktorom ich dostal od dotknutej osoby alebo držiteľa údajov, konvertuje údaje na konkrétne formáty iba na zlepšenie interoperability v rámci odvetví a medzi nimi, ak o to požiada používateľ údajov, ak to vyžaduje právo Únie alebo na zabezpečenie harmonizácie s medzinárodnými alebo európskymi dátovými normami a ponúkne v súvislosti s týmito konverziami dotknutým osobám alebo držiteľom údajov možnosť neuplatňovania, pokiaľ konverziu nevyžaduje právo Únie;

e)

služby sprostredkovania údajov môžu zahŕňať ponuku dodatočných osobitných nástrojov a služieb držiteľom údajov alebo dotknutým osobám na konkrétny účel uľahčenia výmeny údajov, ako je dočasné uchovávanie, organizačné úpravy, konverzia, anonymizácia a pseudonymizácia, pričom takéto nástroje sa používajú len na výslovnú žiadosť alebo so súhlasom držiteľa údajov alebo dotknutej osoby a nástroje tretích strán ponúkané v tejto súvislosti sa nepoužívajú na iné účely;

f)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov zabezpečí, aby bol postup získavania prístupu k jeho službám spravodlivý, transparentný a nediskriminačný pre dotknuté osoby a držiteľov údajov, ako aj pre používateľov údajov, a to aj z hľadiska cien a podmienok služby;

g)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov musí mať zavedené postupy na prevenciu podvodov alebo praktík zneužívania vo vzťahu k stranám, ktoré žiadajú o prístup prostredníctvom jeho služieb sprostredkovania údajov;

h)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov zabezpečí v prípade svojej platobnej neschopnosti primeranú kontinuitu poskytovania svojich služieb sprostredkovania údajov, a ak takéto služby sprostredkovania údajov zabezpečujú uchovávanie údajov, musí mať zavedené mechanizmy, ktoré držiteľom údajov a používateľom údajov umožnia získať prístup k svojim údajom, prenášať tieto údaje alebo ich získať naspäť, a ak sa takéto služby sprostredkovania údajov poskytujú medzi dotknutými osobami a používateľmi údajov, umožnia dotknutým osobám uplatňovať svoje práva;

i)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie interoperability s inými službami sprostredkovania údajov, okrem iného prostredníctvom bežne používaných otvorených štandardov v sektore, v ktorom poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov vykonáva činnosť;

j)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov zavedie primerané technické, právne a organizačné opatrenia na prevenciu prenosu alebo sprístupnenia iných ako osobných údajov, ktoré sú podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva príslušného členského štátu nezákonné;

k)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov bezodkladne informuje držiteľov údajov v prípade neoprávneného prenosu, prístupu alebo použitia iných ako osobných údajov, ktoré zdieľal;

l)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov prijme potrebné opatrenia na zaistenie náležitej úrovne bezpečnosti uchovávania, spracúvania a prenosu iných ako osobných údajov a poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov zaistí aj najvyššiu úroveň bezpečnosti uchovávania a prenosu informácií citlivých z hľadiska hospodárskej súťaže;

m)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý ponúka služby dotknutým osobám, koná pri uľahčovaní uplatňovania ich práv v ich najlepšom záujme, najmä informovaním a vo vhodných prípadoch poskytovaním poradenstva dotknutým osobám stručným, transparentným, zrozumiteľným a ľahko prístupným spôsobom o zamýšľaných použitiach údajov používateľmi údajov a štandardných podmienkach spojených s takýmto použitím, a to predtým, ako dotknuté osoby udelia súhlas;

n)

ak poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov ponúka nástroje na získanie súhlasu od dotknutých osôb alebo povolenia na spracúvanie údajov sprístupnených držiteľmi údajov, v relevantných prípadoch uvedie jurisdikciu tretej krajiny, v ktorej sa majú údaje použiť, a dotknutým osobám poskytne nástroje na udelenie aj odvolanie súhlasu a držiteľom údajov nástroje na udelenie aj odňatie povolenia na spracúvanie údajov;

o)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov vedie záznam o činnosti sprostredkovania údajov.

Článok 14

Monitorovanie súladu

1.   Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov monitorujú súlad poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov s požiadavkami tejto kapitoly a dohliadajú naň. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov môžu tiež monitorovať súlad poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov a vykonávať nad ním dohľad na základe žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby.

2.   Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov majú právomoc požadovať od poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov alebo od ich právnych zástupcov všetky informácie, ktoré sú potrebné na overenie súladu s požiadavkami tejto kapitoly. Všetky žiadosti o informácie musia byť primerané vykonávaniu danej úlohy a odôvodnené.

3.   Ak príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov zistí, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov nespĺňa jednu alebo viacero požiadaviek tejto kapitoly, oznámi poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov tieto zistenia a poskytne mu možnosť vyjadriť sa, a to do 30 dní od doručenia oznámenia.

4.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov má právomoc požadovať ukončenie porušovania uvedeného v odseku 3, a to v primeranej lehote alebo, v prípade závažného porušenia, ihneď, a prijme vhodné a primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad. V tejto súvislosti má príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov právomoc, vo vhodných prípadoch:

a)

ukladať prostredníctvom administratívnych postupov odrádzajúce finančné sankcie, ktoré môžu zahŕňať periodické sankcie a sankcie s retroaktívnym účinkom, iniciovať právne konanie o uložení pokút, alebo oboje;

b)

požadovať odloženie začatia alebo pozastavenie poskytovania služby sprostredkovania údajov, až kým sa nevykonajú všetky zmeny podmienok požadovaných príslušným orgánom pre služby sprostredkovania údajov; alebo

c)

požadovať ukončenie poskytovania služby sprostredkovania údajov v prípade, že nedošlo k náprave závažných alebo opakovaných porušení napriek predchádzajúcemu oznámeniu v súlade s odsekom 3.

Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov požiada Komisiu, aby hneď po tom, ako nariadil ukončenie poskytovania služby sprostredkovania údajov v súlade s prvým pododsekom písm. c), vyradila poskytovateľa služby sprostredkovania údajov z registra poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov.

Ak poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov napraví porušenia, opätovne to oznámi príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov oznámi Komisii každú novú opätovnú notifikáciu.

5.   Ak poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý nie je usadený v Únii, neurčí právneho zástupcu, alebo ak právny zástupca neposkytne potrebné informácie, ktoré žiada príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov a ktoré komplexne preukazujú súlad s týmto nariadením, príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov má právomoc odložiť začatie poskytovania alebo pozastaviť poskytovanie služby sprostredkovania údajov, až kým sa neurčí právny zástupca alebo neposkytnú potrebné informácie.

6.   Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov bezodkladne oznámia dotknutému poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov opatrenia uložené podľa odsekov 4 a 5 a dôvody, na ktorých sú založené, ako aj potrebné kroky, ktoré sa majú prijať na nápravu príslušných nedostatkov, a stanovia poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov primeranú lehotu, ktorá nie je dlhšia ako 30 dní, na zabezpečenie súladu s danými opatreniami.

7.   Ak má poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov svoju hlavnú prevádzkareň alebo svojho právneho zástupcu v členskom štáte, ale poskytuje služby v iných členských štátoch, príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavná prevádzkareň alebo právny zástupca, a príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov týchto iných členských štátov spolupracujú a vzájomne si pomáhajú. Takáto pomoc a spolupráca môže zahŕňať výmenu informácií medzi dotknutými príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov na účely plnenia ich úloh podľa tohto nariadenia a odôvodnené žiadosti o prijatie opatrení uvedených v tomto článku.

Ak príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov v jednom členskom štáte požiada o pomoc príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov v inom členskom štáte, predloží odôvodnenú žiadosť. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov na základe takejto žiadosti bezodkladne a v lehote primeranej naliehavosti žiadosti poskytne odpoveď.

Všetky informácie vymieňané v rámci pomoci, o ktorú sa žiada a ktorá sa poskytuje podľa tohto odseku, sa používajú iba v súvislosti so záležitosťou, pre ktorú sa o túto pomoc žiadalo.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 24. septembra 2023.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. mája 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

B. LE MAIRE

(1)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 38.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. mája 2022.

(3)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmu mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1239 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje európske prostredie jednotnej námornej platformy a ktorým sa zrušuje smernica 2010/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 64).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1056 z 15. júla 2020 o elektronických údajoch o nákladnej doprave (Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 33).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(25)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 557/2013 zo 17. júna 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike, pokiaľ ide o prístup k dôverným údajom na vedecké účely, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 831/2002 (Ú. v. EÚ L 164, 18.6.2013, s. 16).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).

(30)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(31)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(33)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).


whereas
keyboard_arrow_down