search


keyboard_tab Digital Governance Act 2022/0868 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2022/0868 SK cercato: 'alebo' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index alebo:


whereas alebo:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 2935

 

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V tomto nariadení sa stanovujú:

a)

podmienky opakovaného použitia určitých kategórií údajov v držbe subjektov verejného sektora v rámci Únie;

b)

notifikačný rámec a rámec dohľadu v oblasti poskytovania služieb sprostredkovania údajov;

c)

rámec dobrovoľnej registrácie subjektov, ktoré získavajú a spracúvajú údaje sprístupňované na altruistické účely; a

d)

rámec na zriadenie Európskeho dátového inovačného výboru.

2.   Týmto nariadením sa subjektom verejného sektora neukladá žiadna povinnosť umožniť opakované použitie údajov, ani sa ním subjekty verejného sektora nezbavujú svojich povinností zachovávať dôvernosť v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

Týmto nariadením nie sú dotknuté:

a)

osobitné ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva týkajúce sa prístupu k určitým kategóriám údajov alebo ich opakovaného použitia, najmä pokiaľ ide o udelenie prístupu k úradným dokumentom a ich zverejňovanie; a

b)

povinnosti subjektov verejného sektora podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva umožniť opakované použitie údajov a ani požiadavky týkajúce sa spracúvania iných ako osobných údajov.

Ak sa v odvetvovom práve Únie alebo vnútroštátnom odvetvovom práve vyžaduje, aby subjekty verejného sektora, poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov alebo uznané organizácie dátového altruizmu spĺňali osobitné dodatočné technické, administratívne alebo organizačné požiadavky, a to aj prostredníctvom režimov udeľovania oprávnení alebo certifikácie, mali by sa uplatňovať aj uvedené ustanovenia príslušného odvetvového práva Únie alebo vnútroštátneho odvetvového práva. Akékoľvek takéto osobitné dodatočné požiadavky musia byť nediskriminačné, primerané a objektívne odôvodnené.

3.   Na všetky osobné údaje spracúvané v súvislosti s týmto nariadením sa vzťahuje právo Únie a vnútroštátne právo v oblasti ochrany osobných údajov. Týmto nariadením nie sú dotknuté najmä nariadenia (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 a smernice 2002/58/ES a (EÚ) 2016/680, a to aj pokiaľ ide o právomoci a kompetencie dozorných orgánov. V prípade konfliktu medzi týmto nariadením a právom Únie v oblasti ochrany osobných údajov alebo vnútroštátnymi právom prijatým v súlade s takýmto právom Únie má prednosť príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo v oblasti ochrany osobných údajov. Týmto nariadením sa nevytvára právny základ pre spracúvanie osobných údajov ani neovplyvňujú žiadne práva a povinnosti stanovené v nariadeniach (EÚ) 2016/679 alebo (EÚ) 2018/1725 alebo smerniciach 2002/58/ES alebo (EÚ) 2016/680.

4.   Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže.

5.   Týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci členských štátov, pokiaľ ide o ich činnosti týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany a národnej bezpečnosti.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„údaje“ sú všetky digitálne formy úkonov, skutočností alebo informácií a všetky kompilácie takých úkonov, skutočností alebo informácií, a to aj v podobe zvukových, vizuálnych alebo audiovizuálnych nahrávok;

2.

„opakované použitie“ je použitie údajov v držbe subjektov verejného sektora fyzickými alebo právnickými osobami na komerčné alebo nekomerčné účely, ktoré sú iné než je pôvodný účel v rámci verejných úloh, na ktoré boli údaje vytvorené, s výnimkou výmeny údajov medzi subjektmi verejného sektora výhradne na účely plnenia ich verejných úloh;

3.

„osobné údaje“ sú osobné údaje vymedzené v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

4.

„iné ako osobné údaje“ sú údaje iné než osobné údaje;

5.

„súhlas“ je súhlas vymedzený v článku 4 bode 11 nariadenia (EÚ) 2016/679;

6.

„povolenie“ je udelenie práva používateľovi údajov na spracúvanie iných ako osobných údajov;

7.

„dotknutá osoba“ je dotknutá osoba uvedená v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

8.

„držiteľ údajov“ je právnická osoba vrátane subjektov verejného sektora a medzinárodných organizácií alebo fyzická osoba, ktorá pokiaľ ide o predmetné konkrétne údaje, nie je dotknutou osobou, pričom tieto osoby majú v súlade s príslušným právom Únie alebo vnútroštátnym právom právo udeliť prístup k určitým osobným údajom alebo iným ako osobným údajom alebo ich zdieľať;

9.

„používateľ údajov“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má zákonný prístup k určitým osobným alebo iným ako osobným údajom a má právo, a to aj podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 v prípade osobných údajov, tieto údaje používať na komerčné alebo nekomerčné účely;

10.

„zdieľanie údajov“ je poskytovanie údajov zo strany dotknutej osoby alebo držiteľa údajov používateľovi údajov na účely spoločného alebo individuálneho použitia takýchto údajov, a to na základe dobrovoľných dohôd alebo práva Únie alebo vnútroštátneho práva, priamo alebo cez sprostredkovateľa, napríklad na základe otvorených alebo komerčných licencií, za poplatok alebo bezplatne;

11.

„služba sprostredkovania údajov“ je služba, ktorej cieľom je založiť komerčné vzťahy na účely zdieľania údajov medzi neurčeným počtom dotknutých osôb a držiteľov údajov na jednej strane a používateľmi údajov na strane druhej prostredníctvom technických, právnych alebo iných prostriedkov, a to aj na účely uplatňovania práv dotknutých osôb vo vzťahu k osobným údajom, s výnimkou aspoň:

a)

služieb, ktoré získavajú údaje od držiteľov údajov a agregujú, obohacujú alebo transformujú údaje na účel pridania podstatnej hodnoty údajom a používateľom údajov udeľujú licenciu na používanie výsledných údajov, a to bez toho, aby sa založil komerčný vzťah medzi držiteľmi údajov a používateľmi údajov;

b)

služieb, ktoré sa zameriavajú na sprostredkovanie obsahu chráneného autorským právom;

c)

služieb, ktoré výlučne využíva jeden držiteľ údajov s cieľom umožniť používanie údajov, ktoré má uvedený držiteľ údajov vo svojej držbe, alebo ktoré využívajú viaceré právnické osoby v uzavretej skupine, vrátane dodávateľských alebo spotrebiteľských vzťahov alebo spolupráce stanovenej zmluvou, najmä pokiaľ ide o tie, ktorých hlavným cieľom je zabezpečiť funkčností predmetov a zariadení prepojených s internetom vecí;

d)

služieb zdieľania údajov ponúkaných subjektmi verejného sektora, ktorých cieľom nie je založiť komerčný vzťah;

12.

„spracúvanie“ je spracúvanie vymedzené v článku 4 bode 2 nariadenia (EÚ) 2016/679, pokiaľ ide o osobné údaje alebo v článku 3 bode 2 nariadenia (EÚ) 2018/1807, pokiaľ ide o iné ako osobné údaje;

13.

„prístup“ je použitie údajov v súlade s osobitnými technickými, právnymi alebo organizačnými požiadavkami, čo nemusí nevyhnutne znamenať prenos či stiahnutie údajov;

14.

„hlavná prevádzkareň“ právnickej osoby je miesto jej centrálnej správy v Únii;

15.

„služby dátových družstiev“ sú služby sprostredkovania údajov ponúkané organizačnou štruktúrou, ktorú tvoria dotknuté osoby, podniky s jediným spoločníkom alebo MSP, ktoré sú členmi tejto štruktúry, pričom jej hlavnými cieľmi je podporovať svojich členov pri uplatňovaní ich práv týkajúcich sa určitých údajov, a to aj pokiaľ ide o prijímanie informovaných rozhodnutí predtým, ako udelia súhlas so spracúvaním údajov, vymieňať názory na účel a podmienky spracúvania údajov, ktoré by najlepšie zastupovali záujmy jej členov vo vzťahu k ich údajom, a dojednávať podmienky spracúvania údajov v mene svojich členov pred udelením povolenia na spracúvanie iných ako osobných údajov alebo pred ich súhlasom so spracúvaním osobných údajov;

16.

„dátový altruizmus“ je dobrovoľné zdieľanie údajov na základe súhlasu dotknutých osôb so spracúvaním osobných údajov, ktoré sa ich týkajú, alebo povolení držiteľov údajov umožňujúcich použitie ich iných ako osobných údajov bez toho, aby požadovali alebo dostali odplatu presahujúcu náhradu súvisiacu s nákladmi, ktoré im vznikajú, keď sprístupňujú svoje údaje na ciele všeobecného záujmu, ako sa v náležitých prípadoch stanovuje vo vnútroštátnom práve, ako je zdravotná starostlivosť, boj proti zmene klímy, zlepšovanie mobility, uľahčovanie rozvoja, tvorby a šírenia oficiálnych štatistík, zlepšovanie poskytovania verejných služieb, tvorbu verejnej politiky alebo vedecký výskum vo všeobecnom záujme;

17.

„subjekt verejného sektora“ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie alebo združenia tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami;

18.

„verejnoprávne inštitúcie“ sú inštitúcie, ktoré majú tieto charakteristiky:

a)

sú zriadené na osobitný účel plniť potreby všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný ani komerčný charakter;

b)

majú právnu subjektivitu;

c)

sú z väčšej časti financované štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami, podliehajú riadiacemu dozoru týchto orgánov alebo inštitúcií alebo majú v správnom, riadiacom alebo dozornom orgáne viac ako polovicu členov menovaných štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami;

19.

„verejný podnik“ je každý podnik, na ktorý môžu mať subjekty verejného sektora priamo alebo nepriamo dominantný vplyv prostredníctvom jeho vlastníctva, svojej finančnej účasti na ňom alebo pravidiel, ktorými sa riadi; na účely vymedzenia tohto pojmu sa dominantný vplyv zo strany subjektov verejného sektora predpokladá v ktoromkoľvek z týchto prípadov, v ktorých tieto subjekty priamo alebo nepriamo:

a)

majú v držbe väčšinu upísaného kapitálu podniku;

b)

kontrolujú väčšinu hlasovacích práv spojených s akciami, ktoré podnik vydal;

c)

môžu vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu podniku;

20.

„zabezpečené prostredie spracúvania“ je fyzické alebo virtuálne prostredie a organizačné prostriedky, ktorých účelom je zaistiť súlad s právom Únie, ako je nariadenie (EÚ) 2016/679, najmä pokiaľ ide o práva dotknutých osôb, práva duševného vlastníctva a komerčnú a štatistickú dôvernosť, integritu a prístupnosť, ako aj s príslušným vnútroštátnym právom a umožniť subjektu poskytujúcemu zabezpečené prostredie spracúvania určovať a kontrolovať všetky úkony spracúvania údajov vrátane zobrazovania, ukladania, sťahovania a exportovania údajov a výpočtu odvodených údajov počítačovými algoritmami;

21.

„právny zástupca“ je fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá je výslovne určená konať v mene poskytovateľa služby sprostredkovania údajov alebo subjektu, ktorý na účely všeobecného záujmu získava údaje sprístupnené fyzickými alebo právnickými osobami na základe dátového altruizmu a ktorá nie je usadený v Únii, pričom sa na ňu môžu príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu obrátiť okrem alebo namiesto poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov alebo subjektu, pokiaľ ide o povinnosti podľa tohto nariadenia, a to aj pokiaľ ide o začatie konania o presadzovaní práva voči poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov alebo subjektu, ktorí nedodržiavajú predpisy a nie sú usadení v Únii.

KAPITOLA II

Opakované použitie určitých kategórií chránených údajov v držbe subjektov verejného sektora

Článok 3

Kategórie údajov

1.   Táto kapitola sa vzťahuje na údaje v držbe subjektov verejného sektora, ktoré sú chránené z dôvodu:

a)

komerčnej dôvernosti vrátane obchodného, profesionálneho a podnikového tajomstva;

b)

štatistickej dôvernosti;

c)

ochrany práv duševného vlastníctva tretích strán; alebo

d)

ochrany osobných údajov, pokiaľ takéto údaje nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2019/1024.

2.   Táto kapitola sa nevzťahuje na:

a)

údaje v držbe verejných podnikov;

b)

údaje v držbe verejnoprávnych vysielateľov a ich pobočiek a iných subjektov alebo ich pobočiek na účely plnenia poslania verejnoprávneho vysielania;

c)

údaje v držbe kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií;

d)

údaje v držbe subjektov verejného sektora, ktoré sú chránené z dôvodov verejnej bezpečnosti, obrany alebo národnej bezpečnosti; alebo

e)

údaje, ktorých poskytovanie nepatrí do rozsahu verejných úloh dotknutých subjektov verejného sektora v zmysle vymedzenom právom alebo inými záväznými pravidlami dotknutého členského štátu, alebo ak takéto pravidlá neexistujú, v zmysle vymedzenom v súlade s bežnou administratívnou praxou v príslušnom členskom štáte za predpokladu, že rozsah verejných úloh je transparentný a podlieha preskúmaniu.

3.   Touto kapitolou nie je dotknuté:

a)

právo Únie, vnútroštátne právo ani medzinárodné dohody, ktorých zmluvnou stranou sú Únia alebo členské štáty, o ochrane kategórií údajov uvedených v odseku 1; a

b)

právo Únie ani vnútroštátne právo týkajúce sa prístupu k dokumentom.

Článok 4

Zákaz výhradných dohôd

1.   Zakazujú sa dohody alebo iné praktiky spojené s opakovaným používaním údajov v držbe subjektov verejného sektora, ktoré zahŕňajú kategórie údajov uvedené v článku 3 ods. 1, pokiaľ sa takýmito dohodami alebo praktikami udeľujú výhradné práva alebo je ich cieľom alebo účinkom udelenie takýchto výhradných práv alebo obmedzenie dostupnosti údajov na opakované použitie inými subjektmi, než sú strany takýchto dohôd alebo iných praktík.

2.   Odchylne od odseku 1 sa výhradné právo na opakované použitie údajov uvedené v uvedenom odseku môže udeliť v rozsahu potrebnom na poskytovanie služby alebo dodanie produktu vo všeobecnom záujme, ktoré by inak nebolo možné.

3.   Výhradné právo uvedené v odseku 2 sa udelí na základe administratívneho aktu alebo zmluvného dojednania v súlade s príslušným právom Únie alebo vnútroštátnym právom a v súlade so zásadami transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

4.   Trvanie výhradného práva na opakované použitie údajov nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Ak sa uzavrie zmluva, dĺžka trvania zmluvy musí zodpovedať trvaniu výhradného práva.

5.   Udelenie výhradného práva podľa odsekov 2, 3 a 4 vrátane dôvodov, prečo je udelenie takéhoto práva nevyhnutné, musí byť transparentné a verejne prístupné online vo forme, ktorá je v súlade s príslušným právom Únie v oblasti verejného obstarávania.

6.   Dohody alebo iné praktiky, na ktoré sa vzťahuje zákaz uvedený v odseku 1, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odsekoch 2 a 3 a ktoré sa uzavreli pred 23. júnom 2022 sa vypovedajú na konci platnosti príslušnej zmluvy a v každom prípade do 24. decembra 2024.

Článok 5

Podmienky opakovaného použitia

1.   Subjekty verejného sektora, ktoré majú podľa vnútroštátneho práva právomoc udeliť alebo zamietnuť prístup na opakované použitie údajov jednej alebo viacerých kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1, musia zverejniť prostredníctvom jednotného informačného miesta uvedeného v článku 8 podmienky umožnenia takéhoto opakovaného použitia a postup podania žiadosti o opakované použitie. Subjektom verejného sektora môžu pri udeľovaní alebo zamietnutí prístupu na opakované použitie pomáhať príslušné subjekty uvedené v článku 7 ods. 1.

Členské štáty zabezpečia, aby boli subjekty verejného sektora na splnenie požiadaviek tohto článku vybavené potrebnými zdrojmi.

2.   Podmienky opakovaného použitia musia byť nediskriminačné, transparentné, primerané a objektívne odôvodnené, pokiaľ ide o kategórie údajov, účely opakovaného použitia a povahu údajov, ktorých opakované použitie sa umožňuje. Uvedené podmienky sa nesmú použiť na obmedzenie hospodárskej súťaže.

3.   Subjekty verejného sektora v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom zabezpečia zachovanie chránenej povahy údajov. Môžu stanoviť tieto požiadavky:

a)

udeliť prístup k opakovanému použitiu údajov len vtedy, ak subjekt verejného sektora alebo príslušný subjekt na základe žiadosti o opakované použitie zabezpečil, že údaje boli:

i)

v prípade osobných údajov anonymizované; a

ii)

upravené, agregované alebo spracúvané akýmkoľvek iným spôsobom kontroly zverejňovania v prípade komerčne dôverných informácií vrátane obchodného tajomstva alebo obsahu chráneného právami duševného vlastníctva;

b)

k údajom sa pristupuje a údaje sa opakovane používajú na diaľku v zabezpečenom prostredí spracúvania, ktoré poskytuje alebo ovláda subjekt verejného sektora;

c)

k údajom sa pristupuje a údaje sa opakovane používajú vo fyzických priestoroch, v ktorých je zabezpečené prostredie spracúvania umiestnené v súlade s normami vysokej bezpečnosti za predpokladu, že prístup na diaľku nemožno umožniť bez ohrozenia práv a záujmov tretích strán.

4.   V prípade opakovaného použitia umožneného v súlade s odsekom 3 písm. b) a c) subjekty verejného sektora stanovia podmienky zachovávajúce integritu fungovania technických systémov používaného zabezpečeného prostredia spracúvania. Subjekt verejného sektora si vyhradzuje právo overiť proces, prostriedky a všetky výsledky spracúvania údajov, ktoré vykonal opätovný používateľ, s cieľom zachovať integritu ochrany údajov, a vyhradzuje si právo zakázať používanie výsledkov, ktoré obsahujú informácie ohrozujúce práva a záujmy tretích strán. Rozhodnutie zakázať použitie výsledkov musí byť pre opätovného používateľa zrozumiteľné a transparentné.

5.   Pokiaľ vnútroštátne právo nestanovuje osobitné ochranné opatrenia týkajúce sa príslušnej povinnosti zachovávať dôvernosť súvisiacej s opakovaným použitím údajov uvedeným v článku 3 ods. 1, subjekt verejného sektora podmieni použitie údajov poskytnutých v súlade s odsekom 3 tohto článku dodržiavaním povinnosti zachovávať dôvernosť opätovným používateľom zakazujúcej zverejnenie akýchkoľvek informácií, ktoré ohrozujú práva a záujmy tretích strán a ktoré opätovný používateľ mohol nadobudnúť napriek zavedeným ochranným opatreniam. Opätovným používateľom sa zakazuje spätne identifikovať akúkoľvek dotknutú osobu, ktorej sa dané údaje týkajú, a opätovný používateľ prijme technické a prevádzkové opatrenia na zabránenie spätnej identifikácie a subjektu verejného sektora oznámi akékoľvek porušenie ochrany údajov vedúce k spätnej identifikácii príslušných dotknutých osôb. V prípade neoprávneného opakovaného použitia iných ako osobných údajov, opätovný používateľ bez zbytočného odkladu, vo vhodných prípadoch s pomocou subjektu verejného sektora, informuje právnické osoby, ktorých práva a záujmy môžu byť dotknuté.

6.   Ak opakované použitie údajov nemožno umožniť v súlade s povinnosťami stanovenými v odsekoch 3 a 4 tohto článku a neexistuje žiadny právny základ na prenos údajov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, subjekt verejného sektora vynaloží všetko úsilie v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom na to, aby poskytol pomoc potenciálnym opätovným používateľom pri získavaní súhlasu dotknutých osôb alebo povolenia od držiteľov údajov, ktorých práva a záujmy môžu byť takýmto opakovaným použitím dotknuté, ak je to možné bez neprimeraného zaťaženia pre subjekt verejného sektora. Subjektu verejného sektora môžu pri poskytovaní takej pomoci pomáhať príslušné subjekty uvedené v článku 7 ods. 1.

7.   Opakované použitie údajov sa umožňuje len za predpokladu dodržania práv duševného vlastníctva. Subjekty verejného sektora si neuplatnia právo zostavovateľa databázy stanovené v článku 7 ods. 1 smernice 96/9/ES s cieľom zabrániť opakovanému použitiu údajov alebo ho obmedziť nad rámec stanovený týmto nariadením.

8.   Ak sa požadované údaje považujú za dôverné v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom v oblasti komerčnej alebo štatistickej dôvernosti, subjekty verejného sektora zabezpečia, aby sa v dôsledku umožnenia opakovaného použitia nezverejnili dôverné údaje, ak takéto opakované použitie nie je umožnené v súlade s odsekom 6.

9.   Ak má opätovný používateľ v úmysle preniesť do tretej krajiny iné ako osobné údaje chránené z dôvodov uvedených v článku 3 ods. 1, v čase podania žiadosti o opakované použitie takýchto údajov informuje subjekt verejného sektora o svojom zámere preniesť takéto údaje a o účele takéhoto prenosu. V prípade opakovaného použitia v súlade s odsekom 6 tohto článku opätovný používateľ, vo vhodných prípadoch s pomocou subjektu verejného sektora, informuje právnickú osobu, ktorej práva a záujmy môžu byť dotknuté, o tomto zámere, účele a primeraných ochranných opatreniach. Subjekt verejného sektora neumožní opakované použitie bez toho, aby právnická osoba udelila povolenie na prenos.

10.   Subjekty verejného sektora prenášajú iné ako osobné dôverné údaje alebo údaje chránené právami duševného vlastníctva opätovnému používateľovi, ktorý má v úmysle preniesť tieto údaje do inej tretej krajiny, než je krajina určená v súlade s odsekom 12, iba ak sa opätovný používateľ zmluvne zaviaže:

a)

dodržiavať povinnosti uložené v súlade s odsekmi 7 a 8 aj po prenose údajov do tretej krajiny; a

b)

akceptovať právomoc súdov alebo tribunálov členského štátu prenášajúceho subjektu verejného sektora na riešenie akýchkoľvek sporov týkajúcich sa dodržiavania odsekov 7 a 8.

11.   Subjekty verejného sektora poskytujú v relevantných prípadoch a v rozsahu svojich spôsobilostí opätovným používateľom usmernenia a pomoc pri plnení povinností uvedených v odseku 10 tohto článku.

S cieľom pomôcť subjektom verejného sektora a opätovným používateľom môže Komisia prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia vzorové zmluvné ustanovenia na dodržiavanie povinností uvedených v odseku 10 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 3.

12.   Ak je to odôvodnené značným počtom žiadostí v celej Únii týkajúcich sa opakovaného použitia iných ako osobných údajov v konkrétnych tretích krajinách, Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých vyhlási, že právne opatrenia, opatrenia dohľadu a presadzovania tretej krajiny:

a)

zaisťujú ochranu duševného vlastníctva a obchodného tajomstva spôsobom, ktorý je v zásade rovnocenný s ochranou zaručenou právom Únie;

b)

sa účinne uplatňujú a presadzujú; a

c)

poskytujú účinné súdne prostriedky nápravy.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 3.

13.   V osobitných legislatívnych aktoch Únie sa môže stanoviť, že určité kategórie iných ako osobných údajov v držbe subjektov verejného sektora sa na účely tohto článku považujú za vysoko citlivé, ak ich prenos do tretích krajín môže ohroziť ciele verejnej politiky Únie, ako je bezpečnosť a verejné zdravie, alebo môže viesť k riziku spätnej identifikácie iných ako osobných, anonymizovaných údajov. Ak sa takýto akt prijme, Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 32, ktorými sa toto nariadenie doplní stanovením osobitných podmienok, ktoré sa uplatňujú na prenos takýchto údajov do tretích krajín.

Uvedené osobitné podmienky musia vychádzať z povahy kategórií iných ako osobných údajov identifikovaných v osobitnom legislatívnom akte Únie a z dôvodov, na základe ktorých sa tieto kategórie považujú za vysoko citlivé, pričom sa zohľadnia riziká spätnej identifikácie iných ako osobných, anonymizovaných údajov. Musia byť nediskriminačné a obmedzené na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov verejnej politiky Únie identifikovaných v uvedenom akte, v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie.

Ak si to vyžadujú osobitné legislatívne akty Únie uvedené v prvom pododseku, takéto osobitné podmienky môžu zahŕňať príslušné podmienky prenosu alebo súvisiace technické aspekty, obmedzenia týkajúce sa opakovaného použitia údajov v tretích krajinách či kategórie osôb, ktoré sú oprávnené na prenos takýchto údajov do tretích krajín, alebo vo výnimočných prípadoch obmedzenia týkajúce sa prenosu do tretích krajín.

14.   Fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené právo na opakované použitie iných ako osobných údajov, môže údaje preniesť len do tretích krajín, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v odsekoch 10, 12 a 13.

Článok 6

Poplatky

1.   Subjekty verejného sektora, ktoré umožňujú opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1, môžu účtovať poplatky za umožnenie opakovaného použitia takýchto údajov.

2.   Všetky poplatky účtované podľa odseku 1 musia byť transparentné, nediskriminačné, primerané a objektívne odôvodnené a nesmú obmedzovať hospodársku súťaž.

3.   Subjekty verejného sektora zabezpečia, aby sa všetky poplatky dali uhradiť aj online prostredníctvom všeobecne dostupných cezhraničných platobných služieb, bez diskriminácie na základe miesta prevádzkarne poskytovateľa platobných služieb, miesta vydania platobného nástroja alebo miesta vedenia platobného účtu v Únii.

4.   Ak subjekty verejného sektora účtujú poplatky, prijmú opatrenia na poskytnutie podnetov na opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1 na nekomerčné účely, ako sú účely vedeckého výskumu, a zo strany MSP a startupov v súlade s pravidlami o štátnej pomoci. V tomto ohľade môžu subjekty verejného sektora sprístupniť údaje aj za zľavnený poplatok alebo bezplatne, najmä pre MSP, startupy, subjekty občianskej spoločnosti a vzdelávacie inštitúcie. Na tento účel môžu subjekty verejného sektora zostaviť zoznam kategórií opätovných používateľov, ktorým sa údaje na opakované použitie sprístupňujú za zľavnený poplatok alebo bezplatne. Uvedený zoznam sa spolu s kritériami použitými na jeho zostavenie zverejní.

5.   Všetky poplatky musia vychádzať z nákladov súvisiacich s vykonávaním postupu pre žiadosti o opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1 a byť obmedzené na nevyhnutné náklady v súvislosti s:

a)

reprodukciou, poskytovaním a šírením údajov;

b)

vysporiadaním práv;

c)

anonymizáciou alebo inými formami alebo úpravami osobných a komerčne dôverných údajov, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 3;

d)

údržbou zabezpečeného prostredia spracúvania;

e)

nadobudnutím práva na umožnenie opakovaného použitia v súlade s touto kapitolou tretími stranami mimo verejného sektora; a

f)

pomocou opätovným používateľom pri získavaní súhlasu od dotknutých osôb a povolenia od držiteľov údajov, ktorých práva a záujmy môžu byť týmto opakovaným použitím dotknuté.

6.   Členské štáty stanovia kritériá a metodiku výpočtu poplatkov a tieto sa uverejnia. Subjekt verejného sektora uverejní opis hlavných kategórií nákladov a pravidlá rozdeľovania nákladov.

Článok 7

Príslušné subjekty

1.   Na účely plnenia úloh uvedených v tomto článku určí každý členský štát jeden alebo viacero príslušných subjektov, ktoré môžu byť príslušnými pre jednotlivé odvetvia, na pomoc subjektom verejného sektora, ktoré udeľujú alebo zamietajú prístup na opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1. Členské štáty môžu zriadiť jeden alebo viacero nových príslušných subjektov alebo sa spoľahnúť na existujúce subjekty verejného sektora alebo na interné útvary subjektov verejného sektora, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení.

2.   Príslušné subjekty môžu byť splnomocnené udeliť prístup na opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1 podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje udelenie takéhoto prístupu. Pri udeľovaní alebo zamietnutí prístupu na opakované použitie sa na uvedené príslušné subjekty vzťahujú články 4, 5, 6 a 9.

3.   Príslušné subjekty musia mať primerané právne, finančné, technické a ľudské zdroje na plnenie úloh, ktoré im boli pridelené, vrátane potrebných technických znalostí, aby boli schopné dodržiavať príslušné právo Únie a vnútroštátne právo týkajúce sa režimov prístupu ku kategóriám údajov uvedeným v článku 3 ods. 1.

4.   Pomoc podľa odseku 1 v prípade potreby zahŕňa:

a)

poskytovanie technickej podpory v podobe zabezpečeného prostredia spracúvania, v ktorom možno údaje sprístupniť na opakované použitie;

b)

poskytovanie usmernení a technickej podpory v súvislosti s tým, ako najlepšie štruktúrovať a uchovávať údaje, aby boli tieto údaje ľahko prístupné;

c)

poskytovanie technickej podpory pre pseudonymizáciu a zabezpečenie spracúvania údajov spôsobom, ktorý účinne zachováva súkromie, dôvernosť, integritu a prístupnosť informácií obsiahnutých v údajoch, ktorých opakované použitie sa umožňuje, vrátane techník anonymizácie, generalizácie, potlačovania a randomizácie osobných údajov alebo iných najmodernejších metód na zachovanie súkromia a vymazania komerčne dôverných informácií vrátane obchodných tajomstiev alebo obsahu chráneného právami duševného vlastníctva;

d)

pomoc subjektom verejného sektora, v relevantných prípadoch, pri poskytovaní podpory opätovným používateľom pri žiadaní o súhlas na opakované použitie od dotknutých osôb alebo o povolenie od držiteľov údajov v súlade s ich konkrétnymi rozhodnutiami, a to aj v súvislosti s jurisdikciou, v ktorej sa majú údaje spracúvať, a pomoc subjektom verejného sektora pri zavádzaní technických mechanizmov, ktoré umožňujú prenos žiadostí opätovných používateľov o súhlas alebo povolenie, ak je to prakticky možné;

e)

pomoc subjektom verejného sektora pri posudzovaní primeranosti zmluvných záväzkov prijatých opätovným používateľom podľa článku 5 ods. 10.

5.   Každý členský štát oznámi Komisii identitu príslušných subjektov určených podľa odseku 1 do 24. septembra 2023. Každý členský štát oznámi Komisii aj každú následnú zmenu identity uvedených príslušných subjektov.

Článok 8

Jednotné informačné miesta

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky relevantné informácie týkajúce sa uplatňovania článkov 5 a 6 boli dostupné a ľahko prístupné prostredníctvom jednotného informačného miesta. Členské štáty zriadia nový subjekt alebo určia existujúci subjekt či štruktúru ako jednotné informačné miesto. Jednotné informačné miesto môže byť prepojené s odvetvovými, regionálnymi alebo miestnymi informačnými miestami. Funkcie jednotného informačného miesta môžu byť automatizované za predpokladu, že subjekt verejného sektora zabezpečí primeranú podporu.

2.   Jednotné informačné miesto je príslušné na prijímanie otázok alebo žiadostí o opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1 a v relevantných prípadoch ich postupuje podľa možnosti a vhodnosti automatizovanými prostriedkami príslušným subjektom verejného sektora alebo príslušným subjektom uvedeným v článku 7 ods. 1. Jednotné informačné miesto elektronicky sprístupní zoznam aktív, v ktorom možno vyhľadávať a ktorý obsahuje prehľad všetkých dostupných zdrojov údajov, v relevantných prípadoch vrátane zdrojov údajov, ktoré sú dostupné na odvetvových, regionálnych alebo miestnych informačných miestach, s relevantnými informáciami opisujúcimi dostupné údaje, prinajmenšom vrátane formátu a veľkosti údajov a podmienok ich opakovaného použitia.

3.   Jednotné informačné miesto môže vytvoriť samostatný, zjednodušený a dobre zdokumentovaný informačný kanál pre MSP a startupy, ktorý bude zodpovedať ich potrebám a spôsobilostiam pri žiadaní o opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1.

4.   Komisia zriadi jednotné európske informačné miesto, ktoré ponúka elektronický register údajov dostupných vo vnútroštátnych jednotných informačných miestach, v ktorom možno vyhľadávať, a ďalšie informácie o tom, ako požiadať o údaje prostredníctvom týchto vnútroštátnych jednotných informačných miest.

Článok 9

Postup pre žiadosti o opakované použitie

1.   Rozhodnutie o žiadosti o opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1 prijmú príslušné subjekty verejného sektora alebo príslušné subjekty uvedené v článku 7 ods. 1 do dvoch mesiacov od dátumu doručenia žiadosti, ak v súlade s vnútroštátnym právom nie sú stanovené kratšie lehoty.

V prípade výnimočne rozsiahlych a zložitých žiadostí o opakované použitie sa táto dvojmesačná lehota môže predĺžiť najviac o 30 dní. V takýchto prípadoch oznámia príslušné subjekty verejného sektora alebo príslušné subjekty uvedené v článku 7 ods. 1 čo najskôr žiadateľovi, že na vykonanie postupu je potrebný dlhší čas, spolu s dôvodmi omeškania.

2.   Každá fyzická alebo právnická osoba priamo dotknutá rozhodnutím uvedeným v odseku 1 má právo na účinný prostriedok nápravy v členskom štáte, v ktorom sa relevantný subjekt nachádza. Takéto právo na účinný prostriedok nápravy sa stanoví vo vnútroštátnom práve a zahrnie možnosť preskúmania nestranným subjektom, ktorý má náležité odborné znalosti, ako je vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže, relevantný orgán pre prístup k dokumentom, dozorný orgán zriadený v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, alebo vnútroštátny justičný orgán, ktorého rozhodnutia sú pre dotknutý subjekt verejného sektora alebo príslušný subjekt záväzné.

KAPITOLA III

Požiadavky, ktoré sa uplatňujú na služby sprostredkovania údajov

Článok 10

Služby sprostredkovania údajov

Poskytovanie týchto služieb sprostredkovania údajov musí byť v súlade s článkom 12 a podlieha notifikačnému postupu:

a)

sprostredkovateľské služby medzi držiteľmi údajov a potenciálnymi používateľmi údajov vrátane sprístupňovania technických alebo iných prostriedkov umožňujúcich takéto služby; tieto služby môžu zahŕňať dvojstrannú alebo viacstrannú výmenu údajov alebo vytvorenie platforiem alebo databáz umožňujúcich výmenu alebo spoločné používanie údajov, ako aj vytvorenie inej osobitnej infraštruktúry na prepojenie držiteľov s používateľmi údajov;

b)

sprostredkovateľské služby medzi dotknutými osobami, ktoré chcú sprístupniť svoje osobné údaje, alebo fyzickými osobami, ktoré chcú sprístupniť iné ako osobné údaje, a potenciálnymi používateľmi údajov vrátane sprístupnenia technických alebo iných prostriedkov umožňujúcich takéto služby, a najmä umožnenia uplatňovania práv dotknutých osôb podľa nariadenia (EÚ) 2016/679;

c)

služby dátových družstiev.

Článok 11

Notifikácia zo strany poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov

1.   Každý poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý má v úmysle poskytovať služby sprostredkovania údajov uvedené v článku 10, predloží notifikáciu príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov.

2.   Na účely tohto nariadenia platí, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý má prevádzkarne vo viac ako jednom členskom štáte, sa považuje za podliehajúceho právomoci toho členského štátu, v ktorom má svoju hlavnú prevádzkareň, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie upravujúce cezhraničné žaloby o náhradu škody a súvisiace konania.

3.   Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý nie je usadený v Únii, ale ponúka služby sprostredkovania údajov uvedené v článku 10 v Únii, musí určiť právneho zástupcu v jednom z členských štátov, v ktorých tieto služby ponúka.

Na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením poverí poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov právneho zástupcu, aby konal v jeho mene alebo spolu s ním vo všetkých otázkach týkajúcich sa všetkých záležitostí súvisiacich s poskytovanými službami sprostredkovania údajov, v ktorých sa naň obrátia príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov alebo dotknuté osoby a držitelia údajov. Právny zástupca spolupracuje s príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov a na požiadanie im komplexne preukazuje opatrenia, ktoré poskytovateľ pre služby sprostredkovania údajov prijal a ustanovenia, ktoré zaviedol na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov sa považuje za podliehajúceho právomoci toho členského štátu, v ktorom sa nachádza jeho právny zástupca. Určením právneho zástupcu poskytovateľom služieb sprostredkovania údajov nie sú dotknuté žiadne právne kroky, ktoré by mohli byť podniknuté proti poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov.

4.   Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov môže po predložení notifikácie v súlade s odsekom 1 začať činnosť za podmienok stanovených v tejto kapitole.

5.   Notifikácia uvedená v odseku 1 oprávňuje poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov poskytovať služby sprostredkovania údajov vo všetkých členských štátoch.

6.   Notifikácia uvedená v odseku 1 musí zahŕňať tieto informácie:

a)

meno/názov poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov;

b)

právne postavenie, formu, vlastnícku štruktúru a príslušné dcérske spoločnosti poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov a jeho registračné číslo, ak je zapísaný v obchodnom alebo inom podobnom vnútroštátnom verejnom registri;

c)

adresu prípadnej hlavnej prevádzkarne poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov v Únii a prípadne akejkoľvek vedľajšej pobočky v inom členskom štáte alebo adresu právneho zástupcu;

d)

verejné webové sídlo, na ktorom možno nájsť úplné a aktuálne informácie o poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov a činnostiach vrátane aspoň informácií uvedených v písmenách a), b), c) a f);

e)

kontaktné osoby a kontaktné údaje poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov;

f)

opis služby sprostredkovania údajov, ktorú má poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov v úmysle poskytovať, a označenie kategórií uvedených v článku 10, do ktorých takáto služba sprostredkovania údajov patrí;

g)

predpokladaný dátum začatia činnosti, ak je odlišný od dátumu notifikácie.

7.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov zabezpečí, aby bol notifikačný postup nediskriminačný a aby nenarúšal hospodársku súťaž.

8.   Na žiadosť poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov vydá príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov do jedného týždňa od podania náležite a kompletne vypracovanej notifikácie štandardizované vyhlásenie potvrdzujúce, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov predložil notifikáciu uvedenú v odseku 1 a že notifikácia obsahuje informácie uvedené v odseku 6.

9.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov na žiadosť poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov potvrdí, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov je v súlade s týmto článkom a článkom 12. Po doručení takéhoto potvrdenia môže uvedený poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov vo svojej písomnej a ústnej komunikácii používať označenie „poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov uznaný v Únii“, ako aj spoločné logo.

S cieľom zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov uznaní v Únii boli ľahko identifikovateľní v celej Únii, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podobu spoločného loga. Poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov uznaní v Únii jasne zobrazia spoločné logo v každej online a offline publikácii, ktorá sa týka ich činností v oblasti sprostredkovania údajov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

10.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov elektronickými prostriedkami bezodkladne oznámi Komisii každú novú notifikáciu. Komisia vedie a pravidelne aktualizuje verejný register všetkých poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov poskytujúcich svoje služby v Únii. Informácie uvedené v odseku 6 písm. a), b), c), d), f) a g) sa uverejnia vo verejnom registri.

11.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov môže v súlade s vnútroštátnym právom účtovať za notifikáciu poplatky. Takéto poplatky musia byť primerané, objektívne a musia vychádzať z administratívnych nákladov spojených s monitorovaním súladu a inými trhovými kontrolnými činnosťami príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov v súvislosti s notifikáciami poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov. V prípade MSP a startupov môže príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov účtovať zľavnený poplatok alebo upustiť od poplatku.

12.   Poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov oznámia príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov všetky zmeny informácií poskytnutých podľa odseku 6 do 14 dní od dátumu zmeny.

13.   Ak poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov ukončí svoju činnosť, do 15 dní to oznámi príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov určenému podľa odsekov 1, 2 a 3.

14.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov elektronickými prostriedkami bezodkladne oznámi Komisii každé oznámenie uvedené v odsekoch 12 a 13. Komisia náležite aktualizuje verejný register poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov v Únii.

Článok 12

Podmienky poskytovania služieb sprostredkovania údajov

Na poskytovanie služieb sprostredkovania údajov uvedených v článku 10 sa vzťahujú tieto podmienky:

a)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov nesmie používať údaje, v súvislosti s ktorými poskytuje služby sprostredkovania údajov, na iné účely, než ich sprístupnenie používateľom údajov, a služby sprostredkovania údajov musí poskytovať prostredníctvom samostatnej právnickej osoby;

b)

obchodné podmienky, vrátane stanovenia cien, pre poskytovanie služieb sprostredkovania údajov držiteľovi údajov alebo používateľovi údajov nesmú závisieť od toho, či držiteľ údajov alebo používateľ údajov využíva iné služby, ktoré poskytuje ten istý poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov alebo prepojený subjekt, a ak áno, v akej miere držiteľ údajov alebo používateľ údajov využíva takéto iné služby;

c)

údaje získané o akejkoľvek činnosti fyzickej alebo právnickej osoby na účely poskytovania služby sprostredkovania údajov vrátane údajov o dátume, čase a geolokalizácii, trvaní činnosti a prepojeniach s inými fyzickými alebo právnickými osobami uskutočnených osobou, ktorá používa službu sprostredkovania údajov, sa použijú len na zdokonalenie tejto služby sprostredkovania údajov, čo môže zahŕňať používanie údajov na odhaľovanie podvodov alebo na účely kybernetickej bezpečnosti, pričom získané údaje sa na požiadanie sprístupnia držiteľom údajov;

d)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov podporuje výmenu údajov vo formáte, v ktorom ich dostal od dotknutej osoby alebo držiteľa údajov, konvertuje údaje na konkrétne formáty iba na zlepšenie interoperability v rámci odvetví a medzi nimi, ak o to požiada používateľ údajov, ak to vyžaduje právo Únie alebo na zabezpečenie harmonizácie s medzinárodnými alebo európskymi dátovými normami a ponúkne v súvislosti s týmito konverziami dotknutým osobám alebo držiteľom údajov možnosť neuplatňovania, pokiaľ konverziu nevyžaduje právo Únie;

e)

služby sprostredkovania údajov môžu zahŕňať ponuku dodatočných osobitných nástrojov a služieb držiteľom údajov alebo dotknutým osobám na konkrétny účel uľahčenia výmeny údajov, ako je dočasné uchovávanie, organizačné úpravy, konverzia, anonymizácia a pseudonymizácia, pričom takéto nástroje sa používajú len na výslovnú žiadosť alebo so súhlasom držiteľa údajov alebo dotknutej osoby a nástroje tretích strán ponúkané v tejto súvislosti sa nepoužívajú na iné účely;

f)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov zabezpečí, aby bol postup získavania prístupu k jeho službám spravodlivý, transparentný a nediskriminačný pre dotknuté osoby a držiteľov údajov, ako aj pre používateľov údajov, a to aj z hľadiska cien a podmienok služby;

g)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov musí mať zavedené postupy na prevenciu podvodov alebo praktík zneužívania vo vzťahu k stranám, ktoré žiadajú o prístup prostredníctvom jeho služieb sprostredkovania údajov;

h)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov zabezpečí v prípade svojej platobnej neschopnosti primeranú kontinuitu poskytovania svojich služieb sprostredkovania údajov, a ak takéto služby sprostredkovania údajov zabezpečujú uchovávanie údajov, musí mať zavedené mechanizmy, ktoré držiteľom údajov a používateľom údajov umožnia získať prístup k svojim údajom, prenášať tieto údaje alebo ich získať naspäť, a ak sa takéto služby sprostredkovania údajov poskytujú medzi dotknutými osobami a používateľmi údajov, umožnia dotknutým osobám uplatňovať svoje práva;

i)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie interoperability s inými službami sprostredkovania údajov, okrem iného prostredníctvom bežne používaných otvorených štandardov v sektore, v ktorom poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov vykonáva činnosť;

j)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov zavedie primerané technické, právne a organizačné opatrenia na prevenciu prenosu alebo sprístupnenia iných ako osobných údajov, ktoré sú podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva príslušného členského štátu nezákonné;

k)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov bezodkladne informuje držiteľov údajov v prípade neoprávneného prenosu, prístupu alebo použitia iných ako osobných údajov, ktoré zdieľal;

l)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov prijme potrebné opatrenia na zaistenie náležitej úrovne bezpečnosti uchovávania, spracúvania a prenosu iných ako osobných údajov a poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov zaistí aj najvyššiu úroveň bezpečnosti uchovávania a prenosu informácií citlivých z hľadiska hospodárskej súťaže;

m)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý ponúka služby dotknutým osobám, koná pri uľahčovaní uplatňovania ich práv v ich najlepšom záujme, najmä informovaním a vo vhodných prípadoch poskytovaním poradenstva dotknutým osobám stručným, transparentným, zrozumiteľným a ľahko prístupným spôsobom o zamýšľaných použitiach údajov používateľmi údajov a štandardných podmienkach spojených s takýmto použitím, a to predtým, ako dotknuté osoby udelia súhlas;

n)

ak poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov ponúka nástroje na získanie súhlasu od dotknutých osôb alebo povolenia na spracúvanie údajov sprístupnených držiteľmi údajov, v relevantných prípadoch uvedie jurisdikciu tretej krajiny, v ktorej sa majú údaje použiť, a dotknutým osobám poskytne nástroje na udelenie aj odvolanie súhlasu a držiteľom údajov nástroje na udelenie aj odňatie povolenia na spracúvanie údajov;

o)

poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov vedie záznam o činnosti sprostredkovania údajov.

Článok 13

Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov

1.   Každý členský štát určí jeden alebo viac príslušných orgánov na vykonávanie úloh súvisiacich s notifikačným postupom pre služby sprostredkovania údajov a oznámi Komisii identitu týchto príslušných orgánov do 24. septembra 2023. Každý členský štát oznámi Komisii aj každú následnú zmenu identity uvedených príslušných orgánov.

2.   Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov musia spĺňať požiadavky stanovené v článku 26.

3.   Právomocami príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov nie sú dotknuté právomoci orgánov pre ochranu údajov, vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, orgánov zodpovedných za kybernetickú bezpečnosť a iných relevantných odvetvových orgánov. V súlade so svojimi príslušnými právomocami podľa práva Únie a vnútroštátneho práva nadväzujú tieto orgány úzku spoluprácu a vymieňajú si informácie potrebné na plnenie svojich úloh vo vzťahu k poskytovateľom služieb sprostredkovania údajov a ich cieľom je dosiahnuť súdržnosť rozhodnutí prijatých pri uplatňovaní tohto nariadenia.

Článok 14

Monitorovanie súladu

1.   Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov monitorujú súlad poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov s požiadavkami tejto kapitoly a dohliadajú naň. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov môžu tiež monitorovať súlad poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov a vykonávať nad ním dohľad na základe žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby.

2.   Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov majú právomoc požadovať od poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov alebo od ich právnych zástupcov všetky informácie, ktoré sú potrebné na overenie súladu s požiadavkami tejto kapitoly. Všetky žiadosti o informácie musia byť primerané vykonávaniu danej úlohy a odôvodnené.

3.   Ak príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov zistí, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov nespĺňa jednu alebo viacero požiadaviek tejto kapitoly, oznámi poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov tieto zistenia a poskytne mu možnosť vyjadriť sa, a to do 30 dní od doručenia oznámenia.

4.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov má právomoc požadovať ukončenie porušovania uvedeného v odseku 3, a to v primeranej lehote alebo, v prípade závažného porušenia, ihneď, a prijme vhodné a primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad. V tejto súvislosti má príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov právomoc, vo vhodných prípadoch:

a)

ukladať prostredníctvom administratívnych postupov odrádzajúce finančné sankcie, ktoré môžu zahŕňať periodické sankcie a sankcie s retroaktívnym účinkom, iniciovať právne konanie o uložení pokút, alebo oboje;

b)

požadovať odloženie začatia alebo pozastavenie poskytovania služby sprostredkovania údajov, až kým sa nevykonajú všetky zmeny podmienok požadovaných príslušným orgánom pre služby sprostredkovania údajov; alebo

c)

požadovať ukončenie poskytovania služby sprostredkovania údajov v prípade, že nedošlo k náprave závažných alebo opakovaných porušení napriek predchádzajúcemu oznámeniu v súlade s odsekom 3.

Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov požiada Komisiu, aby hneď po tom, ako nariadil ukončenie poskytovania služby sprostredkovania údajov v súlade s prvým pododsekom písm. c), vyradila poskytovateľa služby sprostredkovania údajov z registra poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov.

Ak poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov napraví porušenia, opätovne to oznámi príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov oznámi Komisii každú novú opätovnú notifikáciu.

5.   Ak poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý nie je usadený v Únii, neurčí právneho zástupcu, alebo ak právny zástupca neposkytne potrebné informácie, ktoré žiada príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov a ktoré komplexne preukazujú súlad s týmto nariadením, príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov má právomoc odložiť začatie poskytovania alebo pozastaviť poskytovanie služby sprostredkovania údajov, až kým sa neurčí právny zástupca alebo neposkytnú potrebné informácie.

6.   Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov bezodkladne oznámia dotknutému poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov opatrenia uložené podľa odsekov 4 a 5 a dôvody, na ktorých sú založené, ako aj potrebné kroky, ktoré sa majú prijať na nápravu príslušných nedostatkov, a stanovia poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov primeranú lehotu, ktorá nie je dlhšia ako 30 dní, na zabezpečenie súladu s danými opatreniami.

7.   Ak má poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov svoju hlavnú prevádzkareň alebo svojho právneho zástupcu v členskom štáte, ale poskytuje služby v iných členských štátoch, príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavná prevádzkareň alebo právny zástupca, a príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov týchto iných členských štátov spolupracujú a vzájomne si pomáhajú. Takáto pomoc a spolupráca môže zahŕňať výmenu informácií medzi dotknutými príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov na účely plnenia ich úloh podľa tohto nariadenia a odôvodnené žiadosti o prijatie opatrení uvedených v tomto článku.

Ak príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov v jednom členskom štáte požiada o pomoc príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov v inom členskom štáte, predloží odôvodnenú žiadosť. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov na základe takejto žiadosti bezodkladne a v lehote primeranej naliehavosti žiadosti poskytne odpoveď.

Všetky informácie vymieňané v rámci pomoci, o ktorú sa žiada a ktorá sa poskytuje podľa tohto odseku, sa používajú iba v súvislosti so záležitosťou, pre ktorú sa o túto pomoc žiadalo.

Článok 15

Výnimky

Táto kapitola sa nevzťahuje na uznané organizácie dátového altruizmu alebo iné neziskové subjekty, pokiaľ ich činnosti spočívajú v tom, že na účely všeobecného záujmu získavajú údaje, ktoré sprístupnili fyzické alebo právnické osoby na základe dátového altruizmu, pokiaľ cieľom týchto organizácií a subjektov nie je založiť komerčné vzťahy medzi neurčeným počtom dotknutých osôb a držiteľov údajov na jednej strane a používateľmi údajov na strane druhej.

KAPITOLA IV

Dátový altruizmus

Článok 16

Vnútroštátne mechanizmy pre dátový altruizmus

Členské štáty majú zavedené organizačné alebo technické mechanizmy alebo oboje na uľahčenie dátového altruizmu. Členské štáty môžu na uvedený účel stanoviť vnútroštátne politiky v oblasti dátového altruizmu. Uvedené vnútroštátne politiky môžu predovšetkým pomáhať dotknutým osobám pri dobrovoľnom sprístupňovaní osobných údajov, ktoré s nimi súvisia a ktoré majú v držbe subjekty verejného sektora, na účely dátového altruizmu, a stanovovať nevyhnutné informácie, ktoré je potrebné poskytovať dotknutým osobám v súvislosti s opakovaným použitím ich údajov vo všeobecnom záujme.

Ak členský štát vypracuje takéto politiky, oznámi to Komisii.

Článok 19

Registrácia uznaných organizácií dátového altruizmu

1.   Subjekt, ktorý spĺňa požiadavky článku 18, môže predložiť žiadosť o registráciu do vnútroštátneho verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu v členskom štáte, v ktorom je usadený.

2.   Subjekt, ktorý spĺňa požiadavky článku 18 a má prevádzkarne vo viac ako jednom členskom štáte, môže predložiť žiadosť o registráciu do vnútroštátneho verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu v členskom štáte, v ktorom má svoju hlavnú prevádzkareň.

3.   Subjekt, ktorý spĺňa požiadavky článku 18, ale ktorý nie je usadený v Únii, určí právneho zástupcu v jednom alebo viacerých členských štátoch, v ktorých sa služby dátového altruizmu ponúkajú.

Na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením subjekt poverí právneho zástupcu, aby konal spolu s ním alebo v jeho mene vo všetkých záležitostiach súvisiacich s týmto subjektom, v ktorých sa naň obrátia príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu alebo dotknuté osoby a držitelia údajov. Právny zástupca spolupracuje s príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu a na požiadanie im komplexne preukazuje opatrenia, ktoré subjekt prijal, a ustanovenia, ktoré zaviedol na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

Subjekt sa považuje za podliehajúceho právomoci toho členského štátu, v ktorom sa nachádza právny zástupca. Takýto subjekt môže predložiť žiadosť o registráciu do vnútroštátneho verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu v uvedenom členskom štáte. Tým, že subjekt určí právneho zástupcu, nie sú dotknuté žiadne právne kroky, ktoré by sa mohli podniknúť proti subjektu.

4.   Žiadosti o registráciu uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 musia obsahovať tieto informácie:

a)

meno/názov subjektu;

b)

právne postavenie a formu subjektu a jeho registračné číslo, ak je zapísaný vo vnútroštátnom verejnom registri;

c)

vo vhodných prípadoch stanovy subjektu;

d)

zdroje príjmu subjektu;

e)

adresa prípadnej hlavnej prevádzkarne subjektu v Únii a prípadne akejkoľvek vedľajšej pobočky v inom členskom štáte, alebo adresa právneho zástupcu;

f)

verejné webové sídlo, kde možno nájsť úplné a aktuálne informácie o subjekte a činnostiach vrátane aspoň informácií uvedených v písmenách a), b), d), e) a h);

g)

kontaktné osoby a kontaktné údaje subjektu;

h)

ciele všeobecného záujmu, ktoré má v úmysle podporovať pri získavaní údajov;

i)

povahu údajov, ktoré má subjekt v úmysle prevádzkovať alebo spracúvať, a v prípade osobných údajov uvedenie kategórií osobných údajov;

j)

akékoľvek iné dokumenty preukazujúce splnenie požiadaviek článku 18.

5.   Ak subjekt predložil všetky potrebné informácie podľa odseku 4 a po tom, ako príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu posúdil žiadosť o registráciu a konštatoval, že subjekt spĺňa požiadavky článku 18, zaregistruje subjekt do vnútroštátneho verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu do 12 týždňov od doručenia žiadosti o registráciu. Registrácia platí vo všetkých členských štátoch.

Príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu oznámi Komisii každú registráciu. Komisia zahrnie uvedenú registráciu do únijného verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu.

6.   Informácie uvedené v odseku 4 písm. a), b), f), g) a h) sa uverejnia v príslušnom vnútroštátnom verejnom registri uznaných organizácií dátového altruizmu.

7.   Uznaná organizácia dátového altruizmu oznámi relevantnému príslušnému orgánu pre registráciu organizácií dátového altruizmu všetky zmeny informácií poskytnutých podľa odseku 4 do 14 dní od dátumu zmeny.

Príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu elektronickými prostriedkami bezodkladne oznámi Komisii každé takéto oznámenie. Komisia na základe takéhoto oznámenia bezodkladne aktualizuje únijný verejný register uznaných organizácií dátového altruizmu.

Článok 20

Požiadavky na transparentnosť

1.   Uznaná organizácia dátového altruizmu musí viesť úplné a presné záznamy o:

a)

všetkých fyzických alebo právnických osobách, ktoré dostali možnosť spracúvať údaje v držbe uznanej organizácie dátového altruizmu, a o ich kontaktných údajoch;

b)

dátume alebo trvaní spracúvania osobných údajov alebo používania iných ako osobných údajov;

c)

účele spracúvania deklarovanom fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá dostala možnosť spracúvať údaje;

d)

prípadných poplatkoch, ktoré uhradili fyzické alebo právnické osoby spracúvajúce údaje.

2.   Uznaná organizácia dátového altruizmu vypracuje a zašle relevantnému príslušnému orgánu pre registráciu organizácií dátového altruizmu výročnú správu o činnosti, ktorá musí zahŕňať aspoň:

a)

informácie o činnostiach uznanej organizácie dátového altruizmu;

b)

opis spôsobu, akým sa počas daného rozpočtového roka podporili ciele všeobecného záujmu, na ktoré sa údaje získavali;

c)

zoznam všetkých fyzických a právnických osôb, ktorým bolo umožnené spracúvať údaje v jeho držbe vrátane súhrnného opisu cieľov všeobecného záujmu, ktoré sa takýmto spracúvaním sledovali, a opisu použitých technických prostriedkov vrátane opisu techník použitých na zachovanie súkromia a ochrany údajov;

d)

v náležitých prípadoch zhrnutie výsledkov spracúvania údajov, ktoré uznaná organizácia dátového altruizmu umožnila;

e)

informácie o zdrojoch príjmov uznanej organizácie dátového altruizmu, najmä o všetkých príjmoch z umožnenia prístupu k údajom, a o výdavkoch.

Článok 21

Osobitné požiadavky na ochranu práv a záujmov dotknutých osôb a držiteľov údajov, pokiaľ ide o ich údaje

1.   Uznaná organizácia dátového altruizmu informuje dotknuté osoby alebo držiteľov údajov pred každým spracúvaním ich údajov jasným a ľahko zrozumiteľným spôsobom o:

a)

cieľoch všeobecného záujmu, a prípadne o špecifikovanom, explicitnom a legitímnom účele, na ktorý sa majú osobné údaje spracúvať, a na ktoré povoľuje spracúvanie ich údajov používateľmi údajov;

b)

mieste a cieľoch všeobecného záujmu, na ktoré povoľuje akékoľvek spracúvanie vykonávané v tretej krajine, ak spracúvanie vykonáva uznaná organizácia dátového altruizmu.

2.   Uznaná organizácia dátového altruizmu nepoužije údaje na iné ciele, než sú tie ciele všeobecného záujmu, na ktoré dotknutá osoba alebo držiteľ údajov umožňuje spracúvanie. Uznaná organizácia dátového altruizmu nesmie na vyžadovanie poskytnutia údajov používať zavádzajúce marketingové praktiky.

3.   Uznaná organizácia dátového altruizmu poskytne nástroje na získanie súhlasu od dotknutých osôb alebo povolení na spracúvanie údajov sprístupnených držiteľmi údajov. Uznaná organizácia dátového altruizmu poskytne aj nástroje na jednoduché odvolanie takéhoto súhlasu alebo odňatie takéhoto povolenia.

4.   Uznaná organizácia dátového altruizmu prijme opatrenia na zaistenie náležitej úrovne bezpečnosti uchovávania a spracúvania iných ako osobných údajov, ktoré získala na základe dátového altruizmu.

5.   Uznaná organizácia dátového altruizmu bezodkladne informuje držiteľov údajov v prípade akéhokoľvek neoprávneného prenosu, prístupu alebo použitia v súvislosti s inými ako osobnými údajmi, ktoré zdieľala.

6.   Ak uznaná organizácia dátového altruizmu uľahčuje spracúvanie údajov tretími stranami vrátane poskytovania nástrojov na získanie súhlasu od dotknutých osôb alebo povolení na spracúvanie údajov sprístupnených držiteľmi údajov uvedie, v relevantných prípadoch, jurisdikciu tretej krajiny, v ktorej sa má použitie údajov uskutočniť.

Článok 22

Súbor pravidiel

1.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom doplniť toto nariadenie zavedením súboru pravidiel, ktorými sa stanovia:

a)

vhodné informačné požiadavky s cieľom zabezpečiť, aby sa dotknutým osobám a držiteľom údajov pred udelením súhlasu alebo povolenia na dátový altruizmus poskytli dostatočne podrobné, jasné a transparentné informácie o použití údajov, nástrojoch na udelenie a odvolanie súhlasu alebo udelenie alebo odňatie povolenia a opatreniach prijatých na zabránenie zneužitiu údajov zdieľaných s organizáciou dátového altruizmu;

b)

vhodné technické a bezpečnostné požiadavky na zaistenie primeranej úrovne bezpečnosti uchovávania a spracúvania údajov, ako aj pre nástroje na udelenie a odvolanie súhlasu alebo udelenie a odňatie povolenia;

c)

komunikačné plány zohľadňujúce multidisciplinárny prístup k zvyšovaniu informovanosti o dátovom altruizme, určovaní subjektu ako „organizácie dátového altruizmu uznanej v Únii“ a o súbore pravidiel medzi príslušnými zainteresovanými stranami, najmä držiteľmi údajov a dotknutými osobami, ktoré by mohli zdieľať svoje údaje;

d)

odporúčania týkajúce sa príslušných noriem interoperability.

2.   Súbor pravidiel uvedený v odseku 1 sa vypracuje v úzkej spolupráci s organizáciami dátového altruizmu a príslušnými zainteresovanými stranami.

Článok 23

Príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu

1.   Každý členský štát určí jeden alebo viac príslušných orgánov zodpovedných za svoj vnútroštátny verejný register uznaných organizácií dátového altruizmu.

Príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu musia spĺňať požiadavky stanovené v článku 26.

2.   Každý členský štát oznámi Komisii totožnosť svojich príslušných orgánov pre registráciu organizácií dátového altruizmu do 24. septembra 2023. Každý členský štát oznámi Komisii aj každú následnú zmenu identity uvedených príslušných orgánov.

3.   Príslušný orgán členského štátu pre registráciu organizácií dátového altruizmu vykonáva svoje úlohy v spolupráci s relevantným orgánom pre ochranu osobných údajov, pokiaľ sa také úlohy týkajú spracúvania osobných údajov, a s relevantnými odvetvovými orgánmi tohto členského štátu.

Článok 24

Monitorovanie súladu

1.   Príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu monitorujú súlad uznaných organizácií dátového altruizmu s požiadavkami stanovenými v tejto kapitole a vykonávajú nad ním dohľad. Príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmus môže tiež monitorovať súlad takýchto uznaných organizácií dátového altruizmu a vykonávať nad ním dohľad na základe žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby.

2.   Príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu majú právomoc požadovať od uznaných organizácií dátového altruizmu informácie potrebné na overenie súladu s požiadavkami tejto kapitoly. Všetky žiadosti o informácie musia byť primerané vykonávaniu uvedenej úlohy a odôvodnené.

3.   Ak príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu zistí, že uznaná organizácia dátového altruizmu nespĺňa jednu alebo viacero požiadaviek tejto kapitoly, oznámi uznanej organizácii dátového altruizmu tieto zistenia a poskytne jej možnosť vyjadriť sa do 30 dní od doručenia oznámenia.

4.   Príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu má právomoc požadovať ukončenie porušovania uvedeného v odseku 3, a to ihneď alebo v rámci primeranej lehoty, a prijme vhodné a primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad.

5.   Ak uznaná organizácia dátového altruizmu nespĺňa jednu alebo viacero požiadaviek tejto kapitoly ani po oznámení od príslušného orgánu pre registráciu organizácií dátového altruizmu v súlade s odsekom 3, táto uznaná organizácia dátového altruizmu:

a)

stráca právo používať v písomnej a ústnej komunikácii označenie „organizácia dátového altruizmu uznaná v Únii“;

b)

sa vyradí z príslušného vnútroštátneho verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu a z únijného verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu.

Príslušný orgán na registráciu organizácií dátového altruizmu zverejní každé rozhodnutie, ktorým sa zrušuje právo používať označenie „organizácia dátového altruizmu uznaná v Únii“ podľa prvého pododseku písm. a).

6.   Ak má uznaná organizácia dátového altruizmu svoju hlavnú prevádzkareň alebo svojho právneho zástupcu v členskom štáte, ale pôsobí v iných členských štátoch, príslušný orgán členského štátu pre registráciu organizácií dátového altruizmu, v ktorom sa nachádza hlavná prevádzkareň alebo právny zástupca, a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu týchto iných členských štátov spolupracujú a vzájomne si pomáhajú. Takáto pomoc a spolupráca môže zahŕňať výmenu informácií medzi dotknutými príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu na účely ich úloh podľa tohto nariadenia a odôvodnené žiadosti o prijatie opatrení uvedených v tomto článku.

Ak príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu v jednom členskom štáte požiada o pomoc príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu v inom členskom štáte, predloží odôvodnenú žiadosť. Príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu na základe takejto žiadosti poskytne bezodkladne a v lehote primeranej naliehavosti žiadosti odpoveď.

Všetky informácie vymieňané v rámci pomoci, o ktorú sa žiada a ktorá sa poskytuje podľa tohto odseku, sa používajú iba v súvislosti so záležitosťou, pre ktorú sa o túto pomoc žiadalo.

Článok 25

Európsky formulár súhlasu so spracúvaním údajov na altruistické účely

1.   S cieľom uľahčiť získavanie údajov na základe dátového altruizmu prijme Komisia po konzultácii s Európskym výborom pre ochranu údajov vykonávacie akty, na základe ktorých sa stanoví a vypracuje európsky formulár súhlasu so spracúvaním údajov na altruistické účely, pričom zohľadní odporúčania Európskeho dátového inovačného výboru a náležite do tohto procesu zapojí relevantné zainteresované strany. Formulár umožní získavanie súhlasu alebo povolenia naprieč členskými štátmi v jednotnom formáte. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

2.   Európsky formulár súhlasu so spracúvaním údajov na altruistické účely musí byť modulárny a umožňovať prispôsobenie pre konkrétne odvetvia a rôzne účely.

3.   Ak sa poskytujú osobné údaje, európsky formulár súhlasu so spracúvaním údajov na altruistické účely musí zabezpečovať, aby dotknuté osoby mohli udeliť a odvolať súhlas s konkrétnou operáciou spracúvania údajov v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2016/679.

4.   Formulár musí byť dostupný vo forme, ktorú možno vytlačiť na papier a ktorej je ľahko porozumieť, ako aj v elektronickej, strojovo čitateľnej forme.

KAPITOLA V

Príslušné orgány a procesné ustanovenia

Článok 26

Požiadavky na príslušné orgány

1.   Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu musia byť právne oddelené a funkčne nezávislé od akéhokoľvek poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov alebo uznanej organizácie dátového altruizmu. Funkcie príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu môže vykonávať ten istý orgán. Členské štáty môžu zriadiť jeden alebo viacero orgánov na uvedené účely alebo sa spoľahnúť na existujúce orgány.

2.   Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu vykonávajú svoje úlohy nestranne, transparentne, konzistentne, spoľahlivo a včas. Pri vykonávaní svojich úloh zabezpečujú spravodlivú hospodársku súťaž a nediskrimináciu.

3.   Vrcholový manažment a zamestnanci zodpovední za vykonávanie relevantných úloh príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu nemôžu byť autormi, výrobcami, dodávateľmi, inštalátormi, nákupcami, vlastníkmi, používateľmi ani osobami zabezpečujúcimi údržbu služieb, ktoré hodnotia, ani povereným zástupcom žiadnej takejto osoby. To nevylučuje využívanie hodnotených služieb, ktoré sú potrebné na prevádzku príslušného orgánu pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu, alebo využívanie takýchto služieb na osobné účely.

4.   Vrcholový manažment a zamestnanci príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu sa nezapájajú do žiadnej činnosti, ktorá by mohla byť v rozpore s ich nezávislosťou úsudku alebo bezúhonnosťou vo vzťahu k hodnotiacim činnostiam, ktoré im boli pridelené.

5.   Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu musia mať k dispozícii primerané finančné a ľudské zdroje na vykonávanie pridelených úloh vrátane potrebných technických znalostí a zdrojov.

6.   Na základe odôvodnenej žiadosti poskytnú príslušné orgány členského štátu pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány členského štátu pre registráciu organizácií dátového altruizmu Komisii a príslušným orgánom pre služby sprostredkovania údajov a príslušným orgánom pre registráciu organizácií dátového altruizmu z iných členských štátov bezodkladne informácie potrebné na plnenie ich úloh podľa tohto nariadenia. Ak príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov alebo príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu považuje požadované informácie podľa práva Únie a vnútroštátneho práva v oblasti komerčnej dôvernosti a služobného tajomstva za dôverné, Komisia a všetky ostatné dotknuté príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov alebo príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu zabezpečia zachovanie takejto dôvernosti.

Článok 27

Právo podať sťažnosť

1.   Fyzické a právnické osoby majú právo podať v súvislosti s akoukoľvek záležitosťou patriacou do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia jednotlivo alebo v relevantných prípadoch kolektívne relevantnému príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov sťažnosť na poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov alebo relevantnému príslušnému orgánu pre registráciu organizácií dátového altruizmu na uznanú organizáciu dátového altruizmu.

2.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov alebo príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu, ktorému sa sťažnosť podala, informuje sťažovateľa o:

a)

pokroku konania a o prijatom rozhodnutí; a

b)

o súdnych prostriedkoch nápravy podľa článku 28.

Článok 28

Právo na účinný súdny prostriedok nápravy

1.   Bez ohľadu na akékoľvek administratívne alebo iné mimosúdne prostriedky nápravy, všetky dotknuté fyzické a právnické osoby majú právo na účinný súdny prostriedok nápravy pokiaľ ide o právne záväzné rozhodnutia uvedené v článku 14 prijaté príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov v rámci riadenia, kontroly a presadzovania notifikačného režimu pre poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov a na právne záväzné rozhodnutia uvedené v článkoch 19 a 24 prijaté príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu v rámci monitorovania uznaných organizácií dátového altruizmu.

2.   Konanie podľa tohto článku sa vedie na súdoch alebo tribunáloch členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov alebo príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu, proti ktorému súdny prostriedok nápravy smeruje, jednotlivo alebo v relevantných prípadoch kolektívne na podnet zástupcov jednej alebo viacero fyzických alebo právnických osôb.

3.   Ak príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov alebo príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu vo veci sťažnosti nekoná, každá dotknutá fyzická alebo právnická osoba má v súlade s vnútroštátnym právom buď právo na účinný súdny prostriedok nápravy alebo prístup k preskúmaniu nestranným orgánom s náležitou odbornosťou.

KAPITOLA VI

Európsky dátový inovačný výbor

Článok 29

Európsky dátový inovačný výbor

1.   Komisia zriadi Európsky dátový inovačný výbor vo forme expertnej skupiny zloženej zo zástupcov príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušných orgánov pre registráciu organizácií dátového altruizmu všetkých členských štátov, Európskeho výboru pre ochranu údajov, európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, agentúry ENISA, Komisie, vyslanca EÚ pre MSP alebo zástupcu vymenovaného sieťou vyslancov pre MSP a iných zástupcov relevantných subjektov v konkrétnych odvetviach, ako aj subjektov so špecifickou odbornosťou. Pri vymenúvaní jednotlivých expertov sa Komisia zameria na dosiahnutie rodovej a geografickej rovnováhy medzi členmi expertnej skupiny.

2.   Európsky dátový inovačný výbor je zložený aspoň z týchto troch podvýborov:

a)

podvýboru pozostávajúceho z príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušných orgánov pre registráciu organizácií dátového altruizmu, ktorého cieľom je vykonávanie úloh podľa článku 30 písm. a), c), j) a k);

b)

podvýboru pre technické rokovania o normalizácii, prenosnosti a interoperabilite podľa článku 30 písm. f) a g);

c)

podvýboru pre zapojenie zainteresovaných strán zloženého z relevantných zástupcov priemyslu, výskumu, akademickej obce, občianskej spoločnosti, normalizačných organizácií, relevantných európskych dátových priestorov a iných relevantných zainteresovaných strán a tretích strán poskytujúcich Európskemu dátovému inovačnému výboru poradenstvo týkajúce sa úloh podľa článku 30 písm. d), e), f), g) a h).

3.   Zasadnutiam Európskeho dátového inovačného výboru predsedá Komisia.

4.   Európskemu dátovému inovačnému výboru pomáha sekretariát, ktorý poskytne Komisia.

Článok 30

Úlohy Európskeho dátového inovačného výboru

Európsky dátový inovačný výbor má tieto úlohy:

a)

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o budovanie jednotnej praxe subjektov verejného sektora a príslušných subjektov uvedených v článku 7 ods. 1 pri vybavovaní žiadostí o opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1;

b)

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o rozvoj jednotnej praxe v oblasti dátového altruizmu v celej Únii;

c)

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o budovanie jednotnej praxe príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušných orgánov pre registráciu organizácií dátového altruizmu pri uplatňovaní požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov a uznané organizácie dátového altruizmu;

d)

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o vypracúvanie jednotných usmernení o tom, ako najlepšie chrániť, v kontexte tohto nariadenia, komerčne citlivé iné ako osobné údaje, najmä obchodné tajomstvo, ale aj iné ako osobné údaje, ktoré predstavujú obsah chránený právami duševného vlastníctva, pred nezákonným prístupom, ktorý môže viesť ku krádeži duševného vlastníctva alebo k priemyselnej špionáži;

e)

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o vypracúvanie jednotných usmernení týkajúcich sa požiadaviek kybernetickej bezpečnosti v oblasti výmeny a uchovávania údajov;

f)

radiť Komisii, zohľadňujúc najmä príspevok normalizačných organizácií, v otázkach priorizácie medziodvetvových noriem, ktoré sa majú používať a vypracúvať na účely využívania a medziodvetvového zdieľania údajov medzi vznikajúcimi spoločnými európskymi dátovými priestormi, medziodvetvového porovnávania a výmeny osvedčených postupov z hľadiska odvetvových požiadaviek na zabezpečenie a prístupové procesy, zohľadňujúc príslušné odvetvové normalizačné činnosti, najmä objasňovanie a rozlišovanie toho, ktoré normy a postupy sú medziodvetvové a ktoré sú odvetvové;

g)

pomáhať Komisii, zohľadňujúc najmä príspevok normalizačných organizácií, pri riešení fragmentácie vnútorného trhu a dátového hospodárstva na vnútornom trhu, a to zvyšovaním cezhraničnej, medziodvetvovej interoperability údajov, ako aj služieb zdieľania údajov medzi odvetviami a oblasťami, nadväzujúc na existujúce európske, medzinárodné alebo vnútroštátne normy, okrem iného s cieľom podporiť vytváranie spoločných európskych dátových priestorov;

h)

navrhovať usmernenia pre spoločné európske dátové priestory, a to účelové alebo odvetvové či medziodvetvové interoperabilné rámce spoločných noriem a postupov, ktoré slúžia na výmenu alebo spoločné spracúvanie údajov, okrem iného na vývoj nových produktov a služieb, na vedecký výskum alebo iniciatívy občianskej spoločnosti, pričom takéto spoločné normy a postupy zohľadňujú existujúce normy, sú v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a zabezpečujú nediskriminačný prístup pre všetkých účastníkov na účely uľahčenia zdieľania údajov v Únii a využívania potenciálu existujúcich a budúcich dátových priestorov, okrem iného so zameraním na:

i)

medziodvetvové normy, ktoré sa majú používať a vypracúvať na účely využívania a medziodvetvového zdieľania údajov, medziodvetvového porovnávania a výmeny najlepších postupov z hľadiska odvetvových požiadaviek na zabezpečenie a prístupové procesy, zohľadňujúc odvetvové normalizačné činnosti, najmä pri objasňovaní a rozlišovaní toho, ktoré normy a postupy sú medziodvetvové a ktoré sú odvetvové;

ii)

požiadavky na odstránenie prekážok vstupu na trh a zabránenie efektu odkázanosti na určitého dodávateľa, ktorých účelom je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a interoperabilitu;

iii)

primeranú ochranu zákonných prenosov údajov do tretích krajín vrátane ochranných opatrení proti akýmkoľvek prenosom, ktoré zakazuje právo Únie;

iv)

primerané a nediskriminačné zastúpenie relevantných zainteresovaných strán pri riadení spoločných európskych dátových priestorov;

v)

dodržiavanie požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť v súlade s právom Únie;

i)

uľahčovať spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o stanovovanie harmonizovaných podmienok umožňujúcich opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1, ktoré majú v držbe subjekty verejného sektora na celom vnútornom trhu;

j)

uľahčovať spoluprácu medzi príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov a príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu prostredníctvom budovania kapacít a výmenou informácií, najmä stanovením metód efektívnej výmeny informácií o notifikačnom postupe pre poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov, ako aj registrácie a monitorovania uznaných organizácií dátového altruizmu vrátane koordinácie v súvislosti so stanovovaním poplatkov alebo sankcií, ako aj uľahčovať spoluprácu medzi príslušnými orgánmi služieb sprostredkovania údajov a príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu, pokiaľ ide o medzinárodný prístup a prenos údajov;

k)

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o posudzovanie, či by sa mali prijať vykonávacie akty uvedené v článku 5 ods. 11 a 12;

l)

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o vypracúvanie európskeho formulára súhlasu so spracúvaním údajov na altruistické účely v súlade s článkom 25 ods. 1;

m)

radiť Komisii pri zlepšovaní medzinárodného regulačného prostredia pre iné ako osobné údaje vrátane normalizácie.

KAPITOLA VII

Medzinárodný prístup a prenos

Článok 31

Medzinárodný prístup a prenos

1.   Subjekt verejného sektora, fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené právo na opakované použitie údajov podľa kapitoly II, poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov alebo uznaná organizácia dátového altruizmu prijmú všetky primerané technické, právne a organizačné opatrenia vrátane zmluvných dojednaní s cieľom zabrániť medzinárodnému prenosu iných ako osobných údajov držaných v Únii alebo vládneho prístupu k nim, ak by takýto prenos alebo vládny prístup viedol k rozporu s právom Únie alebo vnútroštátnym právom príslušného členského štátu, bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 alebo 3.

2.   Akékoľvek rozhodnutie alebo akýkoľvek rozsudok súdu alebo tribunálu tretej krajiny a akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu tretej krajiny, ktorými sa od subjektu verejného sektora, fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej bolo udelené právo na opakované použitie údajov podľa kapitoly II, poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov alebo uznanej organizácie dátového altruizmu vyžaduje prenos alebo sprístupnenie iných ako osobných údajov držaných v Únii v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, sú akokoľvek uznané alebo vykonateľné len vtedy, ak sa zakladajú na medzinárodnej dohode, ako je zmluva o vzájomnej právnej pomoci, uzatvorenej medzi žiadajúcou treťou krajinou a Úniou, alebo na akejkoľvek takejto dohode medzi žiadajúcou treťou krajinou a členským štátom.

3.   V prípade, že medzinárodná dohoda uvedená v odseku 2 tohto článku neexistuje, ak je subjekt verejného sektora, fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené právo na opakované použitie údajov podľa kapitoly II, poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov alebo uznaná organizácia dátového altruizmu adresátom rozhodnutia alebo rozsudku súdu alebo tribunálu tretej krajiny alebo rozhodnutia správneho orgánu tretej krajiny o prenose alebo sprístupnení iných ako osobných údajov držaných v Únii v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a ak by v dôsledku vyhovenia takémuto rozhodnutiu hrozilo, že adresát by konal v rozpore s právom Únie alebo s vnútroštátnym právom príslušného členského štátu, k prenosu takýchto údajov danému orgánu tretej krajiny alebo prístupu k nim daným orgánom tretej krajiny môže dôjsť iba vtedy, ak:

a)

systém tretej krajiny vyžaduje, aby sa uviedli dôvody a proporcionalita takéhoto rozhodnutia alebo rozsudku, a vyžaduje, aby malo takéto rozhodnutie alebo rozsudok konkrétnu povahu, napríklad tým, že sa vytvorí dostatočná väzba na určité podozrivé osoby alebo porušenia;

b)

odôvodnená námietka adresáta podlieha preskúmaniu príslušným súdom alebo tribunálom tretej krajiny; a

c)

príslušný súd alebo tribunál tretej krajiny, ktorý vydal rozhodnutie alebo rozsudok alebo preskúmal rozhodnutie správneho orgánu, je zo zákona danej tretej krajiny splnomocnený náležite zohľadniť relevantné právne záujmy poskytovateľa údajov chránené podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva príslušného členského štátu.

4.   Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 2 alebo 3, subjekt verejného sektora, fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené právo na opakované použitie údajov podľa kapitoly II, poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov alebo uznaná organizácia dátového altruizmu poskytne v reakcii na žiadosť iba minimálne množstvo údajov pripadajúce do úvahy na základe obhájiteľného výkladu žiadosti.

5.   Subjekt verejného sektora, fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené právo na opakované použitie údajov podľa kapitoly II, poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov alebo uznaná organizácia dátového altruizmu informuje držiteľa údajov o tom, že správny orgán tretej krajiny požiadal o prístup k jeho údajom, pred vyhovením tejto žiadosti, s výnimkou prípadu, keď žiadosť slúži na účely presadzovania práva, a aj to len dovtedy, kým je to potrebné na zachovanie účinnosti činnosti presadzovania práva.

KAPITOLA VIII

Delegovanie právomoci a postup výboru

Článok 32

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 13 a článku 22 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 23. júna 2022.

3.   Delegovanie právomocí uvedené v článku 5 ods. 13 a v článku 22 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 13 alebo článku 22 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 34

Sankcie

1.   Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré sa uplatňujú pri porušení povinností súvisiacich s prenosmi iných ako osobných údajov do tretích krajín podľa článku 5 ods. 14 a článku 31, notifikačnej povinnosti poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov podľa článku 11, podmienok poskytovania služieb sprostredkovania údajov podľa článku 12 a podmienok registrácie ako uznanej organizácie dátového altruizmu podľa článkov 18, 20, 21 a 22 a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty vo svojich pravidlách týkajúcich sa sankcií zohľadnia odporúčania Európskeho dátového inovačného výboru. Členské štáty do 24. septembra 2023 oznámia Komisii uvedené pravidlá a uvedené opatrenia a bezodkladne jej oznámia akékoľvek následné zmeny, ktoré na ne majú vplyv.

2.   Členské štáty vo vhodných prípadoch zohľadnia pri ukladaní sankcií poskytovateľom služieb sprostredkovania údajov a uznaným organizáciám dátového altruizmu za porušenia tohto nariadenia tieto nevyčerpávajúce a orientačné kritériá:

a)

povahu, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia;

b)

všetky opatrenia prijaté poskytovateľom služieb sprostredkovania údajov alebo uznanou organizáciou dátového altruizmu s cieľom zmierniť alebo napraviť škodu spôsobenú porušením;

c)

všetky predchádzajúce porušenia zo strany poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov alebo uznanej organizácie dátového altruizmu;

d)

finančné benefity, ktoré poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov alebo uznaná organizácia dátového altruizmu získali v dôsledku porušenia, alebo straty, ktorým sa v dôsledku porušenia vyhli, pokiaľ takéto prínosy alebo straty možno spoľahlivo stanoviť;

e)

všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti vzťahujúce sa na okolnosti daného prípadu.

Článok 36

Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1724

V tabuľke v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1724 sa záznam „Začatie podnikateľskej činnosti, priebeh podnikateľskej činnosti a ukončenie podnikateľskej činnosti“ nahrádza takto:

Životné udalosti

Postupy

Očakávaný výstup na základe prípadného posúdenia žiadosti príslušným orgánom v súlade s vnútroštátnym právom

Začatie podnikateľskej činnosti, priebeh podnikateľskej činnosti a ukončenie podnikateľskej činnosti

oznámenie o podnikateľskej činnosti, povolenia na výkon podnikateľskej činnosti, zmeny podnikateľskej činnosti a ukončenie podnikateľskej činnosti, ktoré sa netýka postupov v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie, s výnimkou pôvodnej registrácie podnikateľskej činnosti v obchodnom registri a s výnimkou postupov týkajúcich sa založenia alebo akéhokoľvek následného podania zo strany spoločností alebo firiem v zmysle článku 54, druhého odseku ZFEÚ

potvrdenie o prijatí oznámenia alebo zmeny alebo žiadosti o povolenie podnikateľskej činnosti

 

registrácia zamestnávateľa (fyzickej osoby) v povinnom dôchodkovom systéme alebo systémoch poistenia

potvrdenie o registrácii alebo identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia

registrácia zamestnancov v povinnom dôchodkovom a poistnom systéme

potvrdenie o registrácii alebo identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia

podanie priznania k dani z príjmu právnických osôb

potvrdenie o podaní priznania k dani z príjmu právnických osôb

oznámenie sociálnej poisťovni o ukončení zmluvy so zamestnancom s výnimkou postupov hromadného ukončenia pracovných zmlúv

potvrdenie o doručení oznámenia

úhrada príspevkov na sociálne zabezpečenie zamestnancov

príjmový doklad alebo iná forma potvrdenia o úhrade príspevkov na sociálne zabezpečenie zamestnancov

notifikácia poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov

potvrdenie doručenia notifikácie

registrácia organizácie dátového altruizmu uznanej v Únii

potvrdenie registrácie

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 24. septembra 2023.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. mája 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

B. LE MAIRE


(1)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 38.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. mája 2022.

(3)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmu mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1239 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje európske prostredie jednotnej námornej platformy a ktorým sa zrušuje smernica 2010/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 64).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1056 z 15. júla 2020 o elektronických údajoch o nákladnej doprave (Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 33).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(25)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 557/2013 zo 17. júna 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike, pokiaľ ide o prístup k dôverným údajom na vedecké účely, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 831/2002 (Ú. v. EÚ L 164, 18.6.2013, s. 16).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).

(30)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(31)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(33)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).



whereas









keyboard_arrow_down