Digital Governance Act 2022/0868 SK

2. Týmto nariadením sa subjektom verejného sektora neukladá žiadna povinnosť umožniť opakované použitie údajov, ani sa ním subjekty verejného sektora nezbavujú svojich povinností zachovávať dôvernosť v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

Týmto nariadením nie sú dotknuté:

a)	osobitné ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva týkajúce sa prístupu k určitým kategóriám údajov alebo ich opakovaného použitia, najmä pokiaľ ide o udelenie prístupu k úradným dokumentom a ich zverejňovanie; a

b)	povinnosti subjektov verejného sektora podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva umožniť opakované použitie údajov a ani požiadavky týkajúce sa spracúvania iných ako osobných údajov.

Ak sa v odvetvovom práve Únie alebo vnútroštátnom odvetvovom práve vyžaduje, aby subjekty verejného sektora, poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov alebo uznané organizácie dátového altruizmu spĺňali osobitné dodatočné technické, administratívne alebo organizačné požiadavky, a to aj prostredníctvom režimov udeľovania oprávnení alebo certifikácie, mali by sa uplatňovať aj uvedené ustanovenia príslušného odvetvového práva Únie alebo vnútroštátneho odvetvového práva. Akékoľvek takéto osobitné dodatočné požiadavky musia byť nediskriminačné, primerané a objektívne odôvodnené.

3. Na všetky osobné údaje spracúvané v súvislosti s týmto nariadením sa vzťahuje právo Únie a vnútroštátne právo v oblasti ochrany osobných údajov. Týmto nariadením nie sú dotknuté najmä nariadenia (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 a smernice 2002/58/ES a (EÚ) 2016/680, a to aj pokiaľ ide o právomoci a kompetencie dozorných orgánov. V prípade konfliktu medzi týmto nariadením a právom Únie v oblasti ochrany osobných údajov alebo vnútroštátnymi právom prijatým v súlade s takýmto právom Únie má prednosť príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo v oblasti ochrany osobných údajov. Týmto nariadením sa nevytvára právny základ pre spracúvanie osobných údajov ani neovplyvňujú žiadne práva a povinnosti stanovené v nariadeniach (EÚ) 2016/679 alebo (EÚ) 2018/1725 alebo smerniciach 2002/58/ES alebo (EÚ) 2016/680.

4. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže.

5. Týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci členských štátov, pokiaľ ide o ich činnosti týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany a národnej bezpečnosti.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„údaje“ sú všetky digitálne formy úkonov, skutočností alebo informácií a všetky kompilácie takých úkonov, skutočností alebo informácií, a to aj v podobe zvukových, vizuálnych alebo audiovizuálnych nahrávok;

„opakované použitie“ je použitie údajov v držbe subjektov verejného sektora fyzickými alebo právnickými osobami na komerčné alebo nekomerčné účely, ktoré sú iné než je pôvodný účel v rámci verejných úloh, na ktoré boli údaje vytvorené, s výnimkou výmeny údajov medzi subjektmi verejného sektora výhradne na účely plnenia ich verejných úloh;

3.	„osobné údaje“ sú osobné údaje vymedzené v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

4.	„iné ako osobné údaje“ sú údaje iné než osobné údaje;

5.	„súhlas“ je súhlas vymedzený v článku 4 bode 11 nariadenia (EÚ) 2016/679;

6.	„povolenie“ je udelenie práva používateľovi údajov na spracúvanie iných ako osobných údajov;

7.	„dotknutá osoba“ je dotknutá osoba uvedená v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

„držiteľ údajov“ je právnická osoba vrátane subjektov verejného sektora a medzinárodných organizácií alebo fyzická osoba, ktorá pokiaľ ide o predmetné konkrétne údaje, nie je dotknutou osobou, pričom tieto osoby majú v súlade s príslušným právom Únie alebo vnútroštátnym právom právo udeliť prístup k určitým osobným údajom alebo iným ako osobným údajom alebo ich zdieľať;

9.	„používateľ údajov“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má zákonný prístup k určitým osobným alebo iným ako osobným údajom a má právo, a to aj podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 v prípade osobných údajov, tieto údaje používať na komerčné alebo nekomerčné účely;

10.

„zdieľanie údajov“ je poskytovanie údajov zo strany dotknutej osoby alebo držiteľa údajov používateľovi údajov na účely spoločného alebo individuálneho použitia takýchto údajov, a to na základe dobrovoľných dohôd alebo práva Únie alebo vnútroštátneho práva, priamo alebo cez sprostredkovateľa, napríklad na základe otvorených alebo komerčných licencií, za poplatok alebo bezplatne;

11.

„služba sprostredkovania údajov“ je služba, ktorej cieľom je založiť komerčné vzťahy na účely zdieľania údajov medzi neurčeným počtom dotknutých osôb a držiteľov údajov na jednej strane a používateľmi údajov na strane druhej prostredníctvom technických, právnych alebo iných prostriedkov, a to aj na účely uplatňovania práv dotknutých osôb vo vzťahu k osobným údajom, s výnimkou aspoň:

služieb, ktoré získavajú údaje od držiteľov údajov a agregujú, obohacujú alebo transformujú údaje na účel pridania podstatnej hodnoty údajom a používateľom údajov udeľujú licenciu na používanie výsledných údajov, a to bez toho, aby sa založil komerčný vzťah medzi držiteľmi údajov a používateľmi údajov;

b)	služieb, ktoré sa zameriavajú na sprostredkovanie obsahu chráneného autorským právom;

služieb, ktoré výlučne využíva jeden držiteľ údajov s cieľom umožniť používanie údajov, ktoré má uvedený držiteľ údajov vo svojej držbe, alebo ktoré využívajú viaceré právnické osoby v uzavretej skupine, vrátane dodávateľských alebo spotrebiteľských vzťahov alebo spolupráce stanovenej zmluvou, najmä pokiaľ ide o tie, ktorých hlavným cieľom je zabezpečiť funkčností predmetov a zariadení prepojených s internetom vecí;

d)	služieb zdieľania údajov ponúkaných subjektmi verejného sektora, ktorých cieľom nie je založiť komerčný vzťah;

12.	„spracúvanie“ je spracúvanie vymedzené v článku 4 bode 2 nariadenia (EÚ) 2016/679, pokiaľ ide o osobné údaje alebo v článku 3 bode 2 nariadenia (EÚ) 2018/1807, pokiaľ ide o iné ako osobné údaje;

13.	„prístup“ je použitie údajov v súlade s osobitnými technickými, právnymi alebo organizačnými požiadavkami, čo nemusí nevyhnutne znamenať prenos či stiahnutie údajov;

14.	„hlavná prevádzkareň“ právnickej osoby je miesto jej centrálnej správy v Únii;

15.

„služby dátových družstiev“ sú služby sprostredkovania údajov ponúkané organizačnou štruktúrou, ktorú tvoria dotknuté osoby, podniky s jediným spoločníkom alebo MSP, ktoré sú členmi tejto štruktúry, pričom jej hlavnými cieľmi je podporovať svojich členov pri uplatňovaní ich práv týkajúcich sa určitých údajov, a to aj pokiaľ ide o prijímanie informovaných rozhodnutí predtým, ako udelia súhlas so spracúvaním údajov, vymieňať názory na účel a podmienky spracúvania údajov, ktoré by najlepšie zastupovali záujmy jej členov vo vzťahu k ich údajom, a dojednávať podmienky spracúvania údajov v mene svojich členov pred udelením povolenia na spracúvanie iných ako osobných údajov alebo pred ich súhlasom so spracúvaním osobných údajov;

16.

„dátový altruizmus“ je dobrovoľné zdieľanie údajov na základe súhlasu dotknutých osôb so spracúvaním osobných údajov, ktoré sa ich týkajú, alebo povolení držiteľov údajov umožňujúcich použitie ich iných ako osobných údajov bez toho, aby požadovali alebo dostali odplatu presahujúcu náhradu súvisiacu s nákladmi, ktoré im vznikajú, keď sprístupňujú svoje údaje na ciele všeobecného záujmu, ako sa v náležitých prípadoch stanovuje vo vnútroštátnom práve, ako je zdravotná starostlivosť, boj proti zmene klímy, zlepšovanie mobility, uľahčovanie rozvoja, tvorby a šírenia oficiálnych štatistík, zlepšovanie poskytovania verejných služieb, tvorbu verejnej politiky alebo vedecký výskum vo všeobecnom záujme;

17.	„subjekt verejného sektora“ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie alebo združenia tvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami;

18.

„verejnoprávne inštitúcie“ sú inštitúcie, ktoré majú tieto charakteristiky:

a)	sú zriadené na osobitný účel plniť potreby všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný ani komerčný charakter;

b)	majú právnu subjektivitu;

sú z väčšej časti financované štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami, podliehajú riadiacemu dozoru týchto orgánov alebo inštitúcií alebo majú v správnom, riadiacom alebo dozornom orgáne viac ako polovicu členov menovaných štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami;

19.

„verejný podnik“ je každý podnik, na ktorý môžu mať subjekty verejného sektora priamo alebo nepriamo dominantný vplyv prostredníctvom jeho vlastníctva, svojej finančnej účasti na ňom alebo pravidiel, ktorými sa riadi; na účely vymedzenia tohto pojmu sa dominantný vplyv zo strany subjektov verejného sektora predpokladá v ktoromkoľvek z týchto prípadov, v ktorých tieto subjekty priamo alebo nepriamo:

a)	majú v držbe väčšinu upísaného kapitálu podniku;

b)	kontrolujú väčšinu hlasovacích práv spojených s akciami, ktoré podnik vydal;

c)	môžu vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu podniku;

20.

„zabezpečené prostredie spracúvania“ je fyzické alebo virtuálne prostredie a organizačné prostriedky, ktorých účelom je zaistiť súlad s právom Únie, ako je nariadenie (EÚ) 2016/679, najmä pokiaľ ide o práva dotknutých osôb, práva duševného vlastníctva a komerčnú a štatistickú dôvernosť, integritu a prístupnosť, ako aj s príslušným vnútroštátnym právom a umožniť subjektu poskytujúcemu zabezpečené prostredie spracúvania určovať a kontrolovať všetky úkony spracúvania údajov vrátane zobrazovania, ukladania, sťahovania a exportovania údajov a výpočtu odvodených údajov počítačovými algoritmami;

21.

„právny zástupca“ je fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá je výslovne určená konať v mene poskytovateľa služby sprostredkovania údajov alebo subjektu, ktorý na účely všeobecného záujmu získava údaje sprístupnené fyzickými alebo právnickými osobami na základe dátového altruizmu a ktorá nie je usadený v Únii, pričom sa na ňu môžu príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu obrátiť okrem alebo namiesto poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov alebo subjektu, pokiaľ ide o povinnosti podľa tohto nariadenia, a to aj pokiaľ ide o začatie konania o presadzovaní práva voči poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov alebo subjektu, ktorí nedodržiavajú predpisy a nie sú usadení v Únii.

KAPITOLA II

Opakované použitie určitých kategórií chránených údajov v držbe subjektov verejného sektora

Článok 3

Kategórie údajov

1. Táto kapitola sa vzťahuje na údaje v držbe subjektov verejného sektora, ktoré sú chránené z dôvodu:

a)	komerčnej dôvernosti vrátane obchodného, profesionálneho a podnikového tajomstva;

b)	štatistickej dôvernosti;

c)	ochrany práv duševného vlastníctva tretích strán; alebo

d)	ochrany osobných údajov, pokiaľ takéto údaje nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2019/1024.

2. Táto kapitola sa nevzťahuje na:

a)	údaje v držbe verejných podnikov;

b)	údaje v držbe verejnoprávnych vysielateľov a ich pobočiek a iných subjektov alebo ich pobočiek na účely plnenia poslania verejnoprávneho vysielania;

c)	údaje v držbe kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií;

d)	údaje v držbe subjektov verejného sektora, ktoré sú chránené z dôvodov verejnej bezpečnosti, obrany alebo národnej bezpečnosti; alebo

údaje, ktorých poskytovanie nepatrí do rozsahu verejných úloh dotknutých subjektov verejného sektora v zmysle vymedzenom právom alebo inými záväznými pravidlami dotknutého členského štátu, alebo ak takéto pravidlá neexistujú, v zmysle vymedzenom v súlade s bežnou administratívnou praxou v príslušnom členskom štáte za predpokladu, že rozsah verejných úloh je transparentný a podlieha preskúmaniu.

3. Touto kapitolou nie je dotknuté:

a)	právo Únie, vnútroštátne právo ani medzinárodné dohody, ktorých zmluvnou stranou sú Únia alebo členské štáty, o ochrane kategórií údajov uvedených v odseku 1; a

b)	právo Únie ani vnútroštátne právo týkajúce sa prístupu k dokumentom.

Článok 4

Zákaz výhradných dohôd

1. Zakazujú sa dohody alebo iné praktiky spojené s opakovaným používaním údajov v držbe subjektov verejného sektora, ktoré zahŕňajú kategórie údajov uvedené v článku 3 ods. 1, pokiaľ sa takýmito dohodami alebo praktikami udeľujú výhradné práva alebo je ich cieľom alebo účinkom udelenie takýchto výhradných práv alebo obmedzenie dostupnosti údajov na opakované použitie inými subjektmi, než sú strany takýchto dohôd alebo iných praktík.

2. Odchylne od odseku 1 sa výhradné právo na opakované použitie údajov uvedené v uvedenom odseku môže udeliť v rozsahu potrebnom na poskytovanie služby alebo dodanie produktu vo všeobecnom záujme, ktoré by inak nebolo možné.

3. Výhradné právo uvedené v odseku 2 sa udelí na základe administratívneho aktu alebo zmluvného dojednania v súlade s príslušným právom Únie alebo vnútroštátnym právom a v súlade so zásadami transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

4. Trvanie výhradného práva na opakované použitie údajov nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Ak sa uzavrie zmluva, dĺžka trvania zmluvy musí zodpovedať trvaniu výhradného práva.

5. Udelenie výhradného práva podľa odsekov 2, 3 a 4 vrátane dôvodov, prečo je udelenie takéhoto práva nevyhnutné, musí byť transparentné a verejne prístupné online vo forme, ktorá je v súlade s príslušným právom Únie v oblasti verejného obstarávania.

6. Dohody alebo iné praktiky, na ktoré sa vzťahuje zákaz uvedený v odseku 1, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odsekoch 2 a 3 a ktoré sa uzavreli pred 23. júnom 2022 sa vypovedajú na konci platnosti príslušnej zmluvy a v každom prípade do 24. decembra 2024.

Článok 5

Podmienky opakovaného použitia

1. Subjekty verejného sektora, ktoré majú podľa vnútroštátneho práva právomoc udeliť alebo zamietnuť prístup na opakované použitie údajov jednej alebo viacerých kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1, musia zverejniť prostredníctvom jednotného informačného miesta uvedeného v článku 8 podmienky umožnenia takéhoto opakovaného použitia a postup podania žiadosti o opakované použitie. Subjektom verejného sektora môžu pri udeľovaní alebo zamietnutí prístupu na opakované použitie pomáhať príslušné subjekty uvedené v článku 7 ods. 1.

Členské štáty zabezpečia, aby boli subjekty verejného sektora na splnenie požiadaviek tohto článku vybavené potrebnými zdrojmi.

2. Podmienky opakovaného použitia musia byť nediskriminačné, transparentné, primerané a objektívne odôvodnené, pokiaľ ide o kategórie údajov, účely opakovaného použitia a povahu údajov, ktorých opakované použitie sa umožňuje. Uvedené podmienky sa nesmú použiť na obmedzenie hospodárskej súťaže.

3. Subjekty verejného sektora v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom zabezpečia zachovanie chránenej povahy údajov. Môžu stanoviť tieto požiadavky:

udeliť prístup k opakovanému použitiu údajov len vtedy, ak subjekt verejného sektora alebo príslušný subjekt na základe žiadosti o opakované použitie zabezpečil, že údaje boli:

i)	v prípade osobných údajov anonymizované; a

ii)	upravené, agregované alebo spracúvané akýmkoľvek iným spôsobom kontroly zverejňovania v prípade komerčne dôverných informácií vrátane obchodného tajomstva alebo obsahu chráneného právami duševného vlastníctva;

b)	k údajom sa pristupuje a údaje sa opakovane používajú na diaľku v zabezpečenom prostredí spracúvania, ktoré poskytuje alebo ovláda subjekt verejného sektora;

c)	k údajom sa pristupuje a údaje sa opakovane používajú vo fyzických priestoroch, v ktorých je zabezpečené prostredie spracúvania umiestnené v súlade s normami vysokej bezpečnosti za predpokladu, že prístup na diaľku nemožno umožniť bez ohrozenia práv a záujmov tretích strán.

4. V prípade opakovaného použitia umožneného v súlade s odsekom 3 písm. b) a c) subjekty verejného sektora stanovia podmienky zachovávajúce integritu fungovania technických systémov používaného zabezpečeného prostredia spracúvania. Subjekt verejného sektora si vyhradzuje právo overiť proces, prostriedky a všetky výsledky spracúvania údajov, ktoré vykonal opätovný používateľ, s cieľom zachovať integritu ochrany údajov, a vyhradzuje si právo zakázať používanie výsledkov, ktoré obsahujú informácie ohrozujúce práva a záujmy tretích strán. Rozhodnutie zakázať použitie výsledkov musí byť pre opätovného používateľa zrozumiteľné a transparentné.

5. Pokiaľ vnútroštátne právo nestanovuje osobitné ochranné opatrenia týkajúce sa príslušnej povinnosti zachovávať dôvernosť súvisiacej s opakovaným použitím údajov uvedeným v článku 3 ods. 1, subjekt verejného sektora podmieni použitie údajov poskytnutých v súlade s odsekom 3 tohto článku dodržiavaním povinnosti zachovávať dôvernosť opätovným používateľom zakazujúcej zverejnenie akýchkoľvek informácií, ktoré ohrozujú práva a záujmy tretích strán a ktoré opätovný používateľ mohol nadobudnúť napriek zavedeným ochranným opatreniam. Opätovným používateľom sa zakazuje spätne identifikovať akúkoľvek dotknutú osobu, ktorej sa dané údaje týkajú, a opätovný používateľ prijme technické a prevádzkové opatrenia na zabránenie spätnej identifikácie a subjektu verejného sektora oznámi akékoľvek porušenie ochrany údajov vedúce k spätnej identifikácii príslušných dotknutých osôb. V prípade neoprávneného opakovaného použitia iných ako osobných údajov, opätovný používateľ bez zbytočného odkladu, vo vhodných prípadoch s pomocou subjektu verejného sektora, informuje právnické osoby, ktorých práva a záujmy môžu byť dotknuté.

6. Ak opakované použitie údajov nemožno umožniť v súlade s povinnosťami stanovenými v odsekoch 3 a 4 tohto článku a neexistuje žiadny právny základ na prenos údajov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, subjekt verejného sektora vynaloží všetko úsilie v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom na to, aby poskytol pomoc potenciálnym opätovným používateľom pri získavaní súhlasu dotknutých osôb alebo povolenia od držiteľov údajov, ktorých práva a záujmy môžu byť takýmto opakovaným použitím dotknuté, ak je to možné bez neprimeraného zaťaženia pre subjekt verejného sektora. Subjektu verejného sektora môžu pri poskytovaní takej pomoci pomáhať príslušné subjekty uvedené v článku 7 ods. 1.

7. Opakované použitie údajov sa umožňuje len za predpokladu dodržania práv duševného vlastníctva. Subjekty verejného sektora si neuplatnia právo zostavovateľa databázy stanovené v článku 7 ods. 1 smernice 96/9/ES s cieľom zabrániť opakovanému použitiu údajov alebo ho obmedziť nad rámec stanovený týmto nariadením.

8. Ak sa požadované údaje považujú za dôverné v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom v oblasti komerčnej alebo štatistickej dôvernosti, subjekty verejného sektora zabezpečia, aby sa v dôsledku umožnenia opakovaného použitia nezverejnili dôverné údaje, ak takéto opakované použitie nie je umožnené v súlade s odsekom 6.

9. Ak má opätovný používateľ v úmysle preniesť do tretej krajiny iné ako osobné údaje chránené z dôvodov uvedených v článku 3 ods. 1, v čase podania žiadosti o opakované použitie takýchto údajov informuje subjekt verejného sektora o svojom zámere preniesť takéto údaje a o účele takéhoto prenosu. V prípade opakovaného použitia v súlade s odsekom 6 tohto článku opätovný používateľ, vo vhodných prípadoch s pomocou subjektu verejného sektora, informuje právnickú osobu, ktorej práva a záujmy môžu byť dotknuté, o tomto zámere, účele a primeraných ochranných opatreniach. Subjekt verejného sektora neumožní opakované použitie bez toho, aby právnická osoba udelila povolenie na prenos.

10. Subjekty verejného sektora prenášajú iné ako osobné dôverné údaje alebo údaje chránené právami duševného vlastníctva opätovnému používateľovi, ktorý má v úmysle preniesť tieto údaje do inej tretej krajiny, než je krajina určená v súlade s odsekom 12, iba ak sa opätovný používateľ zmluvne zaviaže:

a)	dodržiavať povinnosti uložené v súlade s odsekmi 7 a 8 aj po prenose údajov do tretej krajiny; a

b)	akceptovať právomoc súdov alebo tribunálov členského štátu prenášajúceho subjektu verejného sektora na riešenie akýchkoľvek sporov týkajúcich sa dodržiavania odsekov 7 a 8.

11. Subjekty verejného sektora poskytujú v relevantných prípadoch a v rozsahu svojich spôsobilostí opätovným používateľom usmernenia a pomoc pri plnení povinností uvedených v odseku 10 tohto článku.

S cieľom pomôcť subjektom verejného sektora a opätovným používateľom môže Komisia prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia vzorové zmluvné ustanovenia na dodržiavanie povinností uvedených v odseku 10 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 3.

12. Ak je to odôvodnené značným počtom žiadostí v celej Únii týkajúcich sa opakovaného použitia iných ako osobných údajov v konkrétnych tretích krajinách, Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých vyhlási, že právne opatrenia, opatrenia dohľadu a presadzovania tretej krajiny:

a)	zaisťujú ochranu duševného vlastníctva a obchodného tajomstva spôsobom, ktorý je v zásade rovnocenný s ochranou zaručenou právom Únie;

b)	sa účinne uplatňujú a presadzujú; a

c)	poskytujú účinné súdne prostriedky nápravy.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 3.

13. V osobitných legislatívnych aktoch Únie sa môže stanoviť, že určité kategórie iných ako osobných údajov v držbe subjektov verejného sektora sa na účely tohto článku považujú za vysoko citlivé, ak ich prenos do tretích krajín môže ohroziť ciele verejnej politiky Únie, ako je bezpečnosť a verejné zdravie, alebo môže viesť k riziku spätnej identifikácie iných ako osobných, anonymizovaných údajov. Ak sa takýto akt prijme, Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 32, ktorými sa toto nariadenie doplní stanovením osobitných podmienok, ktoré sa uplatňujú na prenos takýchto údajov do tretích krajín.

Uvedené osobitné podmienky musia vychádzať z povahy kategórií iných ako osobných údajov identifikovaných v osobitnom legislatívnom akte Únie a z dôvodov, na základe ktorých sa tieto kategórie považujú za vysoko citlivé, pričom sa zohľadnia riziká spätnej identifikácie iných ako osobných, anonymizovaných údajov. Musia byť nediskriminačné a obmedzené na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov verejnej politiky Únie identifikovaných v uvedenom akte, v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie.

Ak si to vyžadujú osobitné legislatívne akty Únie uvedené v prvom pododseku, takéto osobitné podmienky môžu zahŕňať príslušné podmienky prenosu alebo súvisiace technické aspekty, obmedzenia týkajúce sa opakovaného použitia údajov v tretích krajinách či kategórie osôb, ktoré sú oprávnené na prenos takýchto údajov do tretích krajín, alebo vo výnimočných prípadoch obmedzenia týkajúce sa prenosu do tretích krajín.

14. Fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené právo na opakované použitie iných ako osobných údajov, môže údaje preniesť len do tretích krajín, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v odsekoch 10, 12 a 13.

Článok 7

Príslušné subjekty

1. Na účely plnenia úloh uvedených v tomto článku určí každý členský štát jeden alebo viacero príslušných subjektov, ktoré môžu byť príslušnými pre jednotlivé odvetvia, na pomoc subjektom verejného sektora, ktoré udeľujú alebo zamietajú prístup na opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1. Členské štáty môžu zriadiť jeden alebo viacero nových príslušných subjektov alebo sa spoľahnúť na existujúce subjekty verejného sektora alebo na interné útvary subjektov verejného sektora, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení.

2. Príslušné subjekty môžu byť splnomocnené udeliť prístup na opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1 podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje udelenie takéhoto prístupu. Pri udeľovaní alebo zamietnutí prístupu na opakované použitie sa na uvedené príslušné subjekty vzťahujú články 4, 5, 6 a 9.

3. Príslušné subjekty musia mať primerané právne, finančné, technické a ľudské zdroje na plnenie úloh, ktoré im boli pridelené, vrátane potrebných technických znalostí, aby boli schopné dodržiavať príslušné právo Únie a vnútroštátne právo týkajúce sa režimov prístupu ku kategóriám údajov uvedeným v článku 3 ods. 1.

4. Pomoc podľa odseku 1 v prípade potreby zahŕňa:

a)	poskytovanie technickej podpory v podobe zabezpečeného prostredia spracúvania, v ktorom možno údaje sprístupniť na opakované použitie;

b)	poskytovanie usmernení a technickej podpory v súvislosti s tým, ako najlepšie štruktúrovať a uchovávať údaje, aby boli tieto údaje ľahko prístupné;

poskytovanie technickej podpory pre pseudonymizáciu a zabezpečenie spracúvania údajov spôsobom, ktorý účinne zachováva súkromie, dôvernosť, integritu a prístupnosť informácií obsiahnutých v údajoch, ktorých opakované použitie sa umožňuje, vrátane techník anonymizácie, generalizácie, potlačovania a randomizácie osobných údajov alebo iných najmodernejších metód na zachovanie súkromia a vymazania komerčne dôverných informácií vrátane obchodných tajomstiev alebo obsahu chráneného právami duševného vlastníctva;

pomoc subjektom verejného sektora, v relevantných prípadoch, pri poskytovaní podpory opätovným používateľom pri žiadaní o súhlas na opakované použitie od dotknutých osôb alebo o povolenie od držiteľov údajov v súlade s ich konkrétnymi rozhodnutiami, a to aj v súvislosti s jurisdikciou, v ktorej sa majú údaje spracúvať, a pomoc subjektom verejného sektora pri zavádzaní technických mechanizmov, ktoré umožňujú prenos žiadostí opätovných používateľov o súhlas alebo povolenie, ak je to prakticky možné;

e)	pomoc subjektom verejného sektora pri posudzovaní primeranosti zmluvných záväzkov prijatých opätovným používateľom podľa článku 5 ods. 10.

5. Každý členský štát oznámi Komisii identitu príslušných subjektov určených podľa odseku 1 do 24. septembra 2023. Každý členský štát oznámi Komisii aj každú následnú zmenu identity uvedených príslušných subjektov.

Článok 15

Výnimky

Táto kapitola sa nevzťahuje na uznané organizácie dátového altruizmu alebo iné neziskové subjekty, pokiaľ ich činnosti spočívajú v tom, že na účely všeobecného záujmu získavajú údaje, ktoré sprístupnili fyzické alebo právnické osoby na základe dátového altruizmu, pokiaľ cieľom týchto organizácií a subjektov nie je založiť komerčné vzťahy medzi neurčeným počtom dotknutých osôb a držiteľov údajov na jednej strane a používateľmi údajov na strane druhej.

KAPITOLA IV

Dátový altruizmus

Článok 29

Európsky dátový inovačný výbor

1. Komisia zriadi Európsky dátový inovačný výbor vo forme expertnej skupiny zloženej zo zástupcov príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušných orgánov pre registráciu organizácií dátového altruizmu všetkých členských štátov, Európskeho výboru pre ochranu údajov, európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, agentúry ENISA, Komisie, vyslanca EÚ pre MSP alebo zástupcu vymenovaného sieťou vyslancov pre MSP a iných zástupcov relevantných subjektov v konkrétnych odvetviach, ako aj subjektov so špecifickou odbornosťou. Pri vymenúvaní jednotlivých expertov sa Komisia zameria na dosiahnutie rodovej a geografickej rovnováhy medzi členmi expertnej skupiny.

2. Európsky dátový inovačný výbor je zložený aspoň z týchto troch podvýborov:

a)	podvýboru pozostávajúceho z príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušných orgánov pre registráciu organizácií dátového altruizmu, ktorého cieľom je vykonávanie úloh podľa článku 30 písm. a), c), j) a k);

b)	podvýboru pre technické rokovania o normalizácii, prenosnosti a interoperabilite podľa článku 30 písm. f) a g);

podvýboru pre zapojenie zainteresovaných strán zloženého z relevantných zástupcov priemyslu, výskumu, akademickej obce, občianskej spoločnosti, normalizačných organizácií, relevantných európskych dátových priestorov a iných relevantných zainteresovaných strán a tretích strán poskytujúcich Európskemu dátovému inovačnému výboru poradenstvo týkajúce sa úloh podľa článku 30 písm. d), e), f), g) a h).

3. Zasadnutiam Európskeho dátového inovačného výboru predsedá Komisia.

4. Európskemu dátovému inovačnému výboru pomáha sekretariát, ktorý poskytne Komisia.

Článok 30

Úlohy Európskeho dátového inovačného výboru

Európsky dátový inovačný výbor má tieto úlohy:

a)	radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o budovanie jednotnej praxe subjektov verejného sektora a príslušných subjektov uvedených v článku 7 ods. 1 pri vybavovaní žiadostí o opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1;

b)	radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o rozvoj jednotnej praxe v oblasti dátového altruizmu v celej Únii;

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o budovanie jednotnej praxe príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušných orgánov pre registráciu organizácií dátového altruizmu pri uplatňovaní požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov a uznané organizácie dátového altruizmu;

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o vypracúvanie jednotných usmernení o tom, ako najlepšie chrániť, v kontexte tohto nariadenia, komerčne citlivé iné ako osobné údaje, najmä obchodné tajomstvo, ale aj iné ako osobné údaje, ktoré predstavujú obsah chránený právami duševného vlastníctva, pred nezákonným prístupom, ktorý môže viesť ku krádeži duševného vlastníctva alebo k priemyselnej špionáži;

e)	radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o vypracúvanie jednotných usmernení týkajúcich sa požiadaviek kybernetickej bezpečnosti v oblasti výmeny a uchovávania údajov;

radiť Komisii, zohľadňujúc najmä príspevok normalizačných organizácií, v otázkach priorizácie medziodvetvových noriem, ktoré sa majú používať a vypracúvať na účely využívania a medziodvetvového zdieľania údajov medzi vznikajúcimi spoločnými európskymi dátovými priestormi, medziodvetvového porovnávania a výmeny osvedčených postupov z hľadiska odvetvových požiadaviek na zabezpečenie a prístupové procesy, zohľadňujúc príslušné odvetvové normalizačné činnosti, najmä objasňovanie a rozlišovanie toho, ktoré normy a postupy sú medziodvetvové a ktoré sú odvetvové;

pomáhať Komisii, zohľadňujúc najmä príspevok normalizačných organizácií, pri riešení fragmentácie vnútorného trhu a dátového hospodárstva na vnútornom trhu, a to zvyšovaním cezhraničnej, medziodvetvovej interoperability údajov, ako aj služieb zdieľania údajov medzi odvetviami a oblasťami, nadväzujúc na existujúce európske, medzinárodné alebo vnútroštátne normy, okrem iného s cieľom podporiť vytváranie spoločných európskych dátových priestorov;

navrhovať usmernenia pre spoločné európske dátové priestory, a to účelové alebo odvetvové či medziodvetvové interoperabilné rámce spoločných noriem a postupov, ktoré slúžia na výmenu alebo spoločné spracúvanie údajov, okrem iného na vývoj nových produktov a služieb, na vedecký výskum alebo iniciatívy občianskej spoločnosti, pričom takéto spoločné normy a postupy zohľadňujú existujúce normy, sú v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a zabezpečujú nediskriminačný prístup pre všetkých účastníkov na účely uľahčenia zdieľania údajov v Únii a využívania potenciálu existujúcich a budúcich dátových priestorov, okrem iného so zameraním na:

medziodvetvové normy, ktoré sa majú používať a vypracúvať na účely využívania a medziodvetvového zdieľania údajov, medziodvetvového porovnávania a výmeny najlepších postupov z hľadiska odvetvových požiadaviek na zabezpečenie a prístupové procesy, zohľadňujúc odvetvové normalizačné činnosti, najmä pri objasňovaní a rozlišovaní toho, ktoré normy a postupy sú medziodvetvové a ktoré sú odvetvové;

ii)	požiadavky na odstránenie prekážok vstupu na trh a zabránenie efektu odkázanosti na určitého dodávateľa, ktorých účelom je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a interoperabilitu;

iii)	primeranú ochranu zákonných prenosov údajov do tretích krajín vrátane ochranných opatrení proti akýmkoľvek prenosom, ktoré zakazuje právo Únie;

iv)	primerané a nediskriminačné zastúpenie relevantných zainteresovaných strán pri riadení spoločných európskych dátových priestorov;

v)	dodržiavanie požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť v súlade s právom Únie;

i)	uľahčovať spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o stanovovanie harmonizovaných podmienok umožňujúcich opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1, ktoré majú v držbe subjekty verejného sektora na celom vnútornom trhu;

uľahčovať spoluprácu medzi príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov a príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu prostredníctvom budovania kapacít a výmenou informácií, najmä stanovením metód efektívnej výmeny informácií o notifikačnom postupe pre poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov, ako aj registrácie a monitorovania uznaných organizácií dátového altruizmu vrátane koordinácie v súvislosti so stanovovaním poplatkov alebo sankcií, ako aj uľahčovať spoluprácu medzi príslušnými orgánmi služieb sprostredkovania údajov a príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu, pokiaľ ide o medzinárodný prístup a prenos údajov;

k)	radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o posudzovanie, či by sa mali prijať vykonávacie akty uvedené v článku 5 ods. 11 a 12;

l)	radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o vypracúvanie európskeho formulára súhlasu so spracúvaním údajov na altruistické účely v súlade s článkom 25 ods. 1;

m)	radiť Komisii pri zlepšovaní medzinárodného regulačného prostredia pre iné ako osobné údaje vrátane normalizácie.

KAPITOLA VII

Medzinárodný prístup a prenos

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 24. septembra 2023.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. mája 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

B. LE MAIRE

(1) Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 38.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. mája 2022.

(3) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmu mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1239 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje európske prostredie jednotnej námornej platformy a ktorým sa zrušuje smernica 2010/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 64).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1056 z 15. júla 2020 o elektronických údajoch o nákladnej doprave (Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 33).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).

(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(25) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 557/2013 zo 17. júna 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike, pokiaľ ide o prístup k dôverným údajom na vedecké účely, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 831/2002 (Ú. v. EÚ L 164, 18.6.2013, s. 16).

(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).

(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).

(30) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(32) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

whereas

keyboard_tab Digital Governance Act 2022/0868 SK

Digital Governance Act 2022/0868 SK