search


keyboard_tab Cyber Resilience Act 2023/2841 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2023/2841 SK cercato: 'vysokej' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index vysokej:


whereas vysokej:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 689

 

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„subjekty Únie“ sú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie zriadené Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) alebo Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu alebo na ich základe;

2.

„sieť a informačný systém“ je sieť a informačný systém v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 1 smernice (EÚ) 2022/2555;

3.

„bezpečnosť sietí a informačných systémov“ je bezpečnosť sietí a informačných systémov v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 2 smernice (EÚ) 2022/2555;

4.

„kybernetická bezpečnosť“ je kybernetická bezpečnosť v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) 2019/881;

5.

„manažment najvyššej úrovne“ je manažér, riadiaci orgán alebo orgán koordinácie a dohľadu, ktorý je zodpovedný za fungovanie subjektu Únie na najvyššej administratívnej úrovni s mandátom prijímať alebo schvaľovať rozhodnutia podľa mechanizmu správy a riadenia na vysokej úrovni tohto subjektu Únie bez toho, aby boli dotknuté formálne povinnosti iných úrovní manažmentu za dodržiavanie povinností a riadenie kybernetickobezpečnostných rizík v im prislúchajúcich oblastiach zodpovednosti;

6.

„udalosť odvrátená v poslednej chvíli“ je udalosť odvrátená v poslednej chvíli v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 5 smernice (EÚ) 2022/2555;

7.

„incident“ je incident v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 6 smernice (EÚ) 2022/2555;

8.

„závažný incident“ je incident, ktorý spôsobí takú úroveň narušenia, ktorá presahuje schopnosť subjektu Únie a CERT-EU reagovať naň, alebo ktorý má významný vplyv na najmenej dva subjekty Únie;

9.

„rozsiahly kybernetický incident“ je rozsiahly kybernetický incident v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 7 smernice (EÚ) 2022/2555;

10.

„riešenie incidentov“ je riešenie incidentov v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 8 smernice (EÚ) 2022/2555;

11.

„kybernetická hrozba“ je kybernetická hrozba v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 8 nariadenia (EÚ) 2019/881;

12.

„významná kybernetická hrozba“ je významná kybernetická hrozba v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 11 smernice (EÚ) 2022/2555;

13.

„zraniteľnosť“ je zraniteľnosť v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 15 smernice (EÚ) 2022/2555;

14.

„kybernetickobezpečnostné riziko“ je riziko v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 9 smernice (EÚ) 2022/2555;

15.

„služba cloud computingu“ je služba cloud computingu v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 30 smernice (EÚ) 2022/2555.

Článok 4

Spracúvanie osobných údajov

1.   Spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia zo strany CERT-EU, Medziinštitucionálnej rady pre kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa článku 10 a subjektov Únie sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725.

2.   Ak CERT-EU, Medziinštitucionálna rada pre kybernetickú bezpečnosť zriadená podľa článku 10 a subjekty Únie vykonávajú úlohy alebo plnia povinnosti podľa tohto nariadenia, spracúvajú a vymieňajú si osobné údaje len v potrebnom rozsahu a výlučne na účely výkonu týchto úloh alebo plnenia týchto povinností.

3.   Spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov uvedených v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa považuje za potrebné z dôvodov významného verejného záujmu v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. g) uvedeného nariadenia. Takéto údaje sa môžu spracúvať len v rozsahu potrebnom na vykonávanie opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík uvedených v článkoch 6 a 8, na poskytovanie služieb CERT-EU podľa článku 13, na zdieľanie informácií o incidentoch podľa článku 17 ods. 3 a článku 18 ods. 3, na zdieľanie informácií podľa článku 20, na oznamovacie povinnosti podľa článku 21, na koordináciu a spoluprácu v oblasti reakcie na incidenty podľa článku 22 a na riadenie závažných incidentov podľa článku 23 tohto nariadenia. Keď subjekty Únie a CERT-EU konajú ako prevádzkovatelia, uplatňujú technické opatrenia na zabránenie spracúvaniu osobitných kategórií osobných údajov na iné účely a stanovia vhodné a konkrétne opatrenia na ochranu základných práv a záujmov dotknutých osôb.

KAPITOLA II

OPATRENIA NA ZABEZPEČENIE vysokej SPOLOČNEJ ÚROVNE KYBERNETICKEJ BEZPEČNOSTI

Článok 8

Opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík

1.   Bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 8. septembra 2025 prijme každý subjekt Únie pod dohľadom svojho manažmentu najvyššej úrovne vhodné a primerané technické, prevádzkové a organizačné opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík identifikovaných prostredníctvom rámca a na predchádzanie incidentom alebo minimalizáciu ich následkov. S ohľadom na najnovšie a v náležitých prípadoch relevantné európske a medzinárodné normy sa uvedenými opatreniami zabezpečí úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov v celom prostredí IKT zodpovedajúca identifikovaným kybernetickobezpečnostným rizikám. Pri posudzovaní primeranosti týchto opatrení sa náležite zohľadní stupeň vystavenia subjektu Únie kybernetickobezpečnostným rizikám, jeho veľkosť a pravdepodobnosť výskytu incidentov a ich závažnosť vrátane ich spoločenského, hospodárskeho a medziinštitucionálneho vplyvu.

2.   Pri vykonávaní opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík sa subjekty Únie zameriavajú aspoň na tieto oblasti:

a)

politiku kybernetickej bezpečnosti vrátane opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov a priorít uvedených v článku 6 a v odseku 3 tohto článku;

b)

zásady analýzy kybernetickobezpečnostných rizík a bezpečnosti informačných systémov;

c)

ciele politiky týkajúce sa využívania služieb cloud computingu;

d)

v náležitých prípadoch audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý môže zahŕňať posúdenie kybernetickobezpečnostných rizík, zraniteľností a kybernetických hrozieb, a penetračné testovanie, ktoré pravidelne vykonáva dôveryhodný súkromný poskytovateľ;

e)

vykonávanie odporúčaní vyplývajúcich z auditov kybernetickej bezpečnosti uvedených v písmene d) prostredníctvom aktualizácií kybernetickej bezpečnosti a politiky;

f)

organizáciu kybernetickej bezpečnosti vrátane vymedzenia úloh a povinností;

g)

správu aktív vrátane inventára aktív IKT a kartografie sietí IKT;

h)

bezpečnosť ľudských zdrojov a kontrolu prístupu;

i)

bezpečnosť operácií;

j)

komunikačnú bezpečnosť;

k)

nadobudnutie, vývoj a údržbu systému vrátane zásad riešenia a zverejňovania zraniteľností;

l)

ak je to možné, zásady transparentnosti zdrojového kódu;

m)

bezpečnosť dodávateľského reťazca vrátane bezpečnostných aspektov týkajúcich sa vzťahov medzi každým subjektom Únie a jeho priamymi dodávateľmi alebo poskytovateľmi služieb;

n)

riešenie incidentov a spoluprácu s CERT-EU, ako je napríklad údržba monitorovania bezpečnosti a logovania;

o)

riadenie kontinuity činností, ako je napríklad riadenie zálohovania a obnova systému po havárii, a krízové riadenie; a

p)

propagáciu a vývoj programov, pokiaľ ide o vzdelávanie, nadobúdanie zručností, zvyšovanie informovanosti, cvičenia a odbornú prípravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Na účely prvého pododseku písm. m) subjekty Únie zohľadňujú zraniteľnosti špecifické pre každého priameho dodávateľa a poskytovateľa služieb a celkovú kvalitu produktov a postupy ich dodávateľov a poskytovateľov služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti vrátane ich postupov bezpečného vývoja.

3.   Subjekty Únie prijmú aspoň tieto opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík:

a)

technické opatrenia na umožnenie a udržanie telepráce;

b)

konkrétne kroky na prechod k zásadám nulovej dôvery;

c)

používanie dvojstupňovej autentifikácie ako normy v sieťach a informačných systémoch;

d)

používanie kryptografie a šifrovania, najmä šifrovania bez medzifáz, ako aj bezpečných digitálnych podpisov;

e)

v náležitých prípadoch zavedenie zabezpečenej hlasovej, video a textovej komunikácie a zabezpečených systémov tiesňovej komunikácie v rámci subjektu Únie;

f)

proaktívne opatrenia na odhaľovanie a odstraňovanie malvéru a špionážneho softvéru;

g)

zavedenie bezpečnosti dodávateľského reťazca softvéru prostredníctvom kritérií bezpečného vývoja a hodnotenia softvéru;

h)

vypracovanie a schválenie učebných plánov odbornej prípravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti zodpovedajúce predpísaným úlohám a očakávaným spôsobilostiam manažmentu najvyššej úrovne a zamestnancov subjektu Únie poverených zaistením účinného vykonávania tohto nariadenia;

i)

pravidelná odborná príprava zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

j)

v relevantných prípadoch účasť na analýzach rizík prepojení medzi subjektmi Únie;

k)

posilnenie pravidiel obstarávania s cieľom uľahčiť dosiahnutie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom:

i)

odstránenia zmluvných prekážok, ktoré obmedzujú zdieľanie informácií CERT-EU o incidentoch, zraniteľnostiach a kybernetických hrozbách poskytovateľmi služieb IKT;

ii)

zmluvných povinností oznamovať incidenty, zraniteľnosti a kybernetické hrozby, ako aj mať zavedené mechanizmy primeranej reakcie na incidenty a monitorovania incidentov.

Článok 9

Plány kybernetickej bezpečnosti

1.   V nadväznosti na záver posúdenia vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti vykonaného podľa článku 7 a vzhľadom na aktíva a kybernetickobezpečnostné riziká identifikované v rámci, ako aj na opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík prijaté podľa článku 8 manažment najvyššej úrovne každého subjektu Únie bez zbytočného odkladu a najneskôr do 8. januára 2026 schváli plán kybernetickej bezpečnosti. Cieľom plánu kybernetickej bezpečnosti je zvýšiť celkovú kybernetickú bezpečnosť subjektu Únie, a tak prispieť k zlepšeniu vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v rámci subjektov Únie. Plán kybernetickej bezpečnosti obsahuje aspoň opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík prijaté podľa článku 8. Plán kybernetickej bezpečnosti sa reviduje každé dva roky, alebo v prípade potreby častejšie, po posúdeniach vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti vykonaných podľa článku 7 alebo po akomkoľvek podstatnom preskúmaní rámca.

2.   Súčasťou plánu kybernetickej bezpečnosti je plán riadenia kybernetických kríz subjektu Únie pre prípad závažných incidentov.

3.   Subjekt Únie predloží vypracovaný plán kybernetickej bezpečnosti Medziinštitucionálnej rade pre kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa článku 10.

KAPITOLA III

MEDZIINŠTITUCIONÁLNA RADA PRE KYBERNETICKÚ BEZPEČNOSŤ

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 13. decembra 2023

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

P. NAVARRO RÍOS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 21. novembra 2023 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 8. decembra 2023.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 80).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 15).

(4)  Dohoda medzi Európskym parlamentom, Európskou radou, Radou Európskej únie, Európskou komisiou, Súdnym dvorom Európskej únie, Európskou centrálnou bankou, Európskym dvorom audítorov, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, Európskym výborom regiónov a Európskou investičnou bankou o organizácii a fungovaní tímu reakcie na núdzové počítačové situácie v inštitúciách, orgánoch a agentúrach Únie (CERT-EU) (Ú. v. EÚ C 12, 13.1.2018, s. 1).

(5)  Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).

(6)  Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/1584 z 13. septembra 2017 o koordinovanej reakcii na kybernetické incidenty a krízy veľkého rozsahu (Ú. v. EÚ L 239, 19.9.2017, s. 36).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(8)   Ú. v. EÚ C 258, 5.7.2022, s. 10.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).


ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2841/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)



whereas









keyboard_arrow_down