search


keyboard_tab Cyber Resilience Act 2023/2841 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2023/2841 SK cercato: 'vymedzenia' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index vymedzenia:


whereas vymedzenia:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 423

 

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„subjekty Únie“ sú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie zriadené Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) alebo Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu alebo na ich základe;

2.

„sieť a informačný systém“ je sieť a informačný systém v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 1 smernice (EÚ) 2022/2555;

3.

„bezpečnosť sietí a informačných systémov“ je bezpečnosť sietí a informačných systémov v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 2 smernice (EÚ) 2022/2555;

4.

„kybernetická bezpečnosť“ je kybernetická bezpečnosť v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) 2019/881;

5.

„manažment najvyššej úrovne“ je manažér, riadiaci orgán alebo orgán koordinácie a dohľadu, ktorý je zodpovedný za fungovanie subjektu Únie na najvyššej administratívnej úrovni s mandátom prijímať alebo schvaľovať rozhodnutia podľa mechanizmu správy a riadenia na vysokej úrovni tohto subjektu Únie bez toho, aby boli dotknuté formálne povinnosti iných úrovní manažmentu za dodržiavanie povinností a riadenie kybernetickobezpečnostných rizík v im prislúchajúcich oblastiach zodpovednosti;

6.

„udalosť odvrátená v poslednej chvíli“ je udalosť odvrátená v poslednej chvíli v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 5 smernice (EÚ) 2022/2555;

7.

„incident“ je incident v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 6 smernice (EÚ) 2022/2555;

8.

„závažný incident“ je incident, ktorý spôsobí takú úroveň narušenia, ktorá presahuje schopnosť subjektu Únie a CERT-EU reagovať naň, alebo ktorý má významný vplyv na najmenej dva subjekty Únie;

9.

„rozsiahly kybernetický incident“ je rozsiahly kybernetický incident v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 7 smernice (EÚ) 2022/2555;

10.

„riešenie incidentov“ je riešenie incidentov v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 8 smernice (EÚ) 2022/2555;

11.

„kybernetická hrozba“ je kybernetická hrozba v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 8 nariadenia (EÚ) 2019/881;

12.

„významná kybernetická hrozba“ je významná kybernetická hrozba v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 11 smernice (EÚ) 2022/2555;

13.

„zraniteľnosť“ je zraniteľnosť v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 15 smernice (EÚ) 2022/2555;

14.

„kybernetickobezpečnostné riziko“ je riziko v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 9 smernice (EÚ) 2022/2555;

15.

„služba cloud computingu“ je služba cloud computingu v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 30 smernice (EÚ) 2022/2555.

Článok 8

Opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík

1.   Bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 8. septembra 2025 prijme každý subjekt Únie pod dohľadom svojho manažmentu najvyššej úrovne vhodné a primerané technické, prevádzkové a organizačné opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík identifikovaných prostredníctvom rámca a na predchádzanie incidentom alebo minimalizáciu ich následkov. S ohľadom na najnovšie a v náležitých prípadoch relevantné európske a medzinárodné normy sa uvedenými opatreniami zabezpečí úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov v celom prostredí IKT zodpovedajúca identifikovaným kybernetickobezpečnostným rizikám. Pri posudzovaní primeranosti týchto opatrení sa náležite zohľadní stupeň vystavenia subjektu Únie kybernetickobezpečnostným rizikám, jeho veľkosť a pravdepodobnosť výskytu incidentov a ich závažnosť vrátane ich spoločenského, hospodárskeho a medziinštitucionálneho vplyvu.

2.   Pri vykonávaní opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík sa subjekty Únie zameriavajú aspoň na tieto oblasti:

a)

politiku kybernetickej bezpečnosti vrátane opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov a priorít uvedených v článku 6 a v odseku 3 tohto článku;

b)

zásady analýzy kybernetickobezpečnostných rizík a bezpečnosti informačných systémov;

c)

ciele politiky týkajúce sa využívania služieb cloud computingu;

d)

v náležitých prípadoch audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý môže zahŕňať posúdenie kybernetickobezpečnostných rizík, zraniteľností a kybernetických hrozieb, a penetračné testovanie, ktoré pravidelne vykonáva dôveryhodný súkromný poskytovateľ;

e)

vykonávanie odporúčaní vyplývajúcich z auditov kybernetickej bezpečnosti uvedených v písmene d) prostredníctvom aktualizácií kybernetickej bezpečnosti a politiky;

f)

organizáciu kybernetickej bezpečnosti vrátane vymedzenia úloh a povinností;

g)

správu aktív vrátane inventára aktív IKT a kartografie sietí IKT;

h)

bezpečnosť ľudských zdrojov a kontrolu prístupu;

i)

bezpečnosť operácií;

j)

komunikačnú bezpečnosť;

k)

nadobudnutie, vývoj a údržbu systému vrátane zásad riešenia a zverejňovania zraniteľností;

l)

ak je to možné, zásady transparentnosti zdrojového kódu;

m)

bezpečnosť dodávateľského reťazca vrátane bezpečnostných aspektov týkajúcich sa vzťahov medzi každým subjektom Únie a jeho priamymi dodávateľmi alebo poskytovateľmi služieb;

n)

riešenie incidentov a spoluprácu s CERT-EU, ako je napríklad údržba monitorovania bezpečnosti a logovania;

o)

riadenie kontinuity činností, ako je napríklad riadenie zálohovania a obnova systému po havárii, a krízové riadenie; a

p)

propagáciu a vývoj programov, pokiaľ ide o vzdelávanie, nadobúdanie zručností, zvyšovanie informovanosti, cvičenia a odbornú prípravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Na účely prvého pododseku písm. m) subjekty Únie zohľadňujú zraniteľnosti špecifické pre každého priameho dodávateľa a poskytovateľa služieb a celkovú kvalitu produktov a postupy ich dodávateľov a poskytovateľov služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti vrátane ich postupov bezpečného vývoja.

3.   Subjekty Únie prijmú aspoň tieto opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík:

a)

technické opatrenia na umožnenie a udržanie telepráce;

b)

konkrétne kroky na prechod k zásadám nulovej dôvery;

c)

používanie dvojstupňovej autentifikácie ako normy v sieťach a informačných systémoch;

d)

používanie kryptografie a šifrovania, najmä šifrovania bez medzifáz, ako aj bezpečných digitálnych podpisov;

e)

v náležitých prípadoch zavedenie zabezpečenej hlasovej, video a textovej komunikácie a zabezpečených systémov tiesňovej komunikácie v rámci subjektu Únie;

f)

proaktívne opatrenia na odhaľovanie a odstraňovanie malvéru a špionážneho softvéru;

g)

zavedenie bezpečnosti dodávateľského reťazca softvéru prostredníctvom kritérií bezpečného vývoja a hodnotenia softvéru;

h)

vypracovanie a schválenie učebných plánov odbornej prípravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti zodpovedajúce predpísaným úlohám a očakávaným spôsobilostiam manažmentu najvyššej úrovne a zamestnancov subjektu Únie poverených zaistením účinného vykonávania tohto nariadenia;

i)

pravidelná odborná príprava zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

j)

v relevantných prípadoch účasť na analýzach rizík prepojení medzi subjektmi Únie;

k)

posilnenie pravidiel obstarávania s cieľom uľahčiť dosiahnutie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom:

i)

odstránenia zmluvných prekážok, ktoré obmedzujú zdieľanie informácií CERT-EU o incidentoch, zraniteľnostiach a kybernetických hrozbách poskytovateľmi služieb IKT;

ii)

zmluvných povinností oznamovať incidenty, zraniteľnosti a kybernetické hrozby, ako aj mať zavedené mechanizmy primeranej reakcie na incidenty a monitorovania incidentov.


whereas









keyboard_arrow_down