keyboard_tab Cyber Resilience Act 2023/2841 SK

1.   Medziinštitucionálna rada pre kybernetickú bezpečnosť zriadená podľa článku 10 po konzultácii s Agentúrou Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ďalej len „ENISA“) a po prijatí usmernení od CERT-EU vydá do 8. septembra 2024 usmernenia pre subjekty Únie na účely vykonania počiatočného preskúmania kybernetickej bezpečnosti a vytvorenia vnútorného rámca riadenia, správy a kontroly kybernetickobezpečnostných rizík podľa článku 6, vykonávania posúdení vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti podľa článku 7, prijatia opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík podľa článku 8 a prijatia plánu kybernetickej bezpečnosti podľa článku 9.

2.   Pri vykonávaní článkov 6 až 9 subjekty Únie zohľadňujú usmernenia uvedené v odseku 1 tohto článku, ako aj príslušné usmernenia a odporúčania prijaté podľa článkov 11 a 14.

1.   Bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 8. septembra 2025 prijme každý subjekt Únie pod dohľadom svojho manažmentu najvyššej úrovne vhodné a primerané technické, prevádzkové a organizačné opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík identifikovaných prostredníctvom rámca a na predchádzanie incidentom alebo minimalizáciu ich následkov. S ohľadom na najnovšie a v náležitých prípadoch relevantné európske a medzinárodné normy sa uvedenými opatreniami zabezpečí úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov v celom prostredí IKT zodpovedajúca identifikovaným kybernetickobezpečnostným rizikám. Pri posudzovaní primeranosti týchto opatrení sa náležite zohľadní stupeň vystavenia subjektu Únie kybernetickobezpečnostným rizikám, jeho veľkosť a pravdepodobnosť výskytu incidentov a ich závažnosť vrátane ich spoločenského, hospodárskeho a medziinštitucionálneho vplyvu.

2.   Pri vykonávaní opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík sa subjekty Únie zameriavajú aspoň na tieto oblasti:

a)	politiku kybernetickej bezpečnosti vrátane opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov a priorít uvedených v článku 6 a v odseku 3 tohto článku;

b)	zásady analýzy kybernetickobezpečnostných rizík a bezpečnosti informačných systémov;

c)	ciele politiky týkajúce sa využívania služieb cloud computingu;

d)	v náležitých prípadoch audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý môže zahŕňať posúdenie kybernetickobezpečnostných rizík, zraniteľností a kybernetických hrozieb, a penetračné testovanie, ktoré pravidelne vykonáva dôveryhodný súkromný poskytovateľ;

e)	vykonávanie odporúčaní vyplývajúcich z auditov kybernetickej bezpečnosti uvedených v písmene d) prostredníctvom aktualizácií kybernetickej bezpečnosti a politiky;

f)	organizáciu kybernetickej bezpečnosti vrátane vymedzenia úloh a povinností;

g)	správu aktív vrátane inventára aktív IKT a kartografie sietí IKT;

h)	bezpečnosť ľudských zdrojov a kontrolu prístupu;

i)	bezpečnosť operácií;

j)	komunikačnú bezpečnosť;

k)	nadobudnutie, vývoj a údržbu systému vrátane zásad riešenia a zverejňovania zraniteľností;

l)	ak je to možné, zásady transparentnosti zdrojového kódu;

m)	bezpečnosť dodávateľského reťazca vrátane bezpečnostných aspektov týkajúcich sa vzťahov medzi každým subjektom Únie a jeho priamymi dodávateľmi alebo poskytovateľmi služieb;

n)	riešenie incidentov a spoluprácu s CERT-EU, ako je napríklad údržba monitorovania bezpečnosti a logovania;

o)	riadenie kontinuity činností, ako je napríklad riadenie zálohovania a obnova systému po havárii, a krízové riadenie; a

p)	propagáciu a vývoj programov, pokiaľ ide o vzdelávanie, nadobúdanie zručností, zvyšovanie informovanosti, cvičenia a odbornú prípravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Na účely prvého pododseku písm. m) subjekty Únie zohľadňujú zraniteľnosti špecifické pre každého priameho dodávateľa a poskytovateľa služieb a celkovú kvalitu produktov a postupy ich dodávateľov a poskytovateľov služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti vrátane ich postupov bezpečného vývoja.

3.   Subjekty Únie prijmú aspoň tieto opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík:

a)	technické opatrenia na umožnenie a udržanie telepráce;

b)	konkrétne kroky na prechod k zásadám nulovej dôvery;

c)	používanie dvojstupňovej autentifikácie ako normy v sieťach a informačných systémoch;

d)	používanie kryptografie a šifrovania, najmä šifrovania bez medzifáz, ako aj bezpečných digitálnych podpisov;

e)	v náležitých prípadoch zavedenie zabezpečenej hlasovej, video a textovej komunikácie a zabezpečených systémov tiesňovej komunikácie v rámci subjektu Únie;

f)	proaktívne opatrenia na odhaľovanie a odstraňovanie malvéru a špionážneho softvéru;

g)	zavedenie bezpečnosti dodávateľského reťazca softvéru prostredníctvom kritérií bezpečného vývoja a hodnotenia softvéru;

h)	vypracovanie a schválenie učebných plánov odbornej prípravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti zodpovedajúce predpísaným úlohám a očakávaným spôsobilostiam manažmentu najvyššej úrovne a zamestnancov subjektu Únie poverených zaistením účinného vykonávania tohto nariadenia;

i)	pravidelná odborná príprava zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

j)	v relevantných prípadoch účasť na analýzach rizík prepojení medzi subjektmi Únie;

k)

posilnenie pravidiel obstarávania s cieľom uľahčiť dosiahnutie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom: i) odstránenia zmluvných prekážok, ktoré obmedzujú zdieľanie informácií CERT-EU o incidentoch, zraniteľnostiach a kybernetických hrozbách poskytovateľmi služieb IKT; ii) zmluvných povinností oznamovať incidenty, zraniteľnosti a kybernetické hrozby, ako aj mať zavedené mechanizmy primeranej reakcie na incidenty a monitorovania incidentov.

1.   V nadväznosti na záver posúdenia vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti vykonaného podľa článku 7 a vzhľadom na aktíva a kybernetickobezpečnostné riziká identifikované v rámci, ako aj na opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík prijaté podľa článku 8 manažment najvyššej úrovne každého subjektu Únie bez zbytočného odkladu a najneskôr do 8. januára 2026 schváli plán kybernetickej bezpečnosti. Cieľom plánu kybernetickej bezpečnosti je zvýšiť celkovú kybernetickú bezpečnosť subjektu Únie, a tak prispieť k zlepšeniu vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v rámci subjektov Únie. Plán kybernetickej bezpečnosti obsahuje aspoň opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík prijaté podľa článku 8. Plán kybernetickej bezpečnosti sa reviduje každé dva roky, alebo v prípade potreby častejšie, po posúdeniach vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti vykonaných podľa článku 7 alebo po akomkoľvek podstatnom preskúmaní rámca.

2.   Súčasťou plánu kybernetickej bezpečnosti je plán riadenia kybernetických kríz subjektu Únie pre prípad závažných incidentov.

3.   Subjekt Únie predloží vypracovaný plán kybernetickej bezpečnosti Medziinštitucionálnej rade pre kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa článku 10.

1.   Zriaďuje sa Medziinštitucionálna rada pre kybernetickú bezpečnosť (ďalej len „IICB“).

2.   IICB zodpovedá za:

a)	monitorovanie a presadzovanie vykonávania tohto nariadenia subjektmi Únie;

b)	dohľad nad vykonávaním všeobecných priorít a cieľov CERT-EU, ako aj strategické riadenie CERT-EU.

3.   IICB tvoria:

a)

jeden zástupca vymenovaný každým z týchto subjektov: i) Európsky parlament; ii) Európska rada iii) Rada Európskej únie; iv) Komisia; v) Súdny dvor Európskej únie; vi) Európska centrálna banka; vii) Dvor audítorov; viii) Európska služba pre vonkajšiu činnosť; ix) Európsky hospodársky a sociálny výbor; x) Európsky výbor regiónov; xi) Európska investičná banka; xii) Európske centrum priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti; xiii) agentúra ENISA; xiv) európsky dozorný úradník pre ochranu údajov; xv) Agentúra Európskej únie pre vesmírny program;

b)	traja zástupcovia vymenovaní sieťou agentúr EÚ (ďalej len „EUAN“) na návrh jej poradného výboru pre IKT, ktorí zastupujú záujmy orgánov, úradov a agentúr Únie, ktoré prevádzkujú svoje vlastné prostredie IKT, ktoré sa líši od prostredí uvedených v písmene a).

Subjekty Únie zastúpené v IICB sa snažia dosiahnuť rodovú rovnováhu vymenovaných zástupcov.

4.   Členom IICB môže pomáhať náhradník. Predseda môže pozvať iných zástupcov subjektov Únie uvedených v odseku 3 alebo iných subjektov Únie, aby sa zúčastnili na zasadnutiach IICB bez hlasovacieho práva.

5.   Na zasadnutiach IICB sa ako pozorovatelia môžu zúčastňovať vedúci CERT-EU a predseda skupiny pre spoluprácu zriadenej podľa článku 14 smernice (EÚ) 2022/2555, predseda siete jednotiek CSIRT zriadenej podľa článku 15 smernice 2022/2555 a predseda siete EU-CyCLONe zriadenej podľa článku 16 smernice (EÚ) 2022/2555 alebo ich náhradníci. Vo výnimočných prípadoch môže IICB v súlade so svojim vnútorným rokovacím poriadkom rozhodnúť inak.

6.   IICB prijme svoj vnútorný rokovací poriadok.

7.   IICB v súlade so svojím vnútorným rokovacím poriadkom vymenuje spomedzi svojich členov predsedu na obdobie troch rokov. Náhradník predsedu sa na rovnaké obdobie stáva riadnym členom IICB.

8.   IICB zasadá aspoň trikrát do roka z iniciatívy svojho predsedu, na žiadosť CERT-EU alebo na žiadosť ktoréhokoľvek zo svojich členov.

9.   Každý člen IICB má jeden hlas. IICB prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou, ak v tomto nariadení nie je stanovené inak. Predseda IICB nehlasuje, s výnimkou prípadov rovnosti hlasov, keď môže udeliť rozhodujúci hlas.

10.   IICB môže konať prostredníctvom zjednodušeného písomného postupu iniciovaného v súlade s vnútorným rokovacím poriadkom IICB. Pri uvedenom postupe sa príslušné rozhodnutie považuje za schválené v lehote stanovenej predsedom, okrem prípadov, keď niektorý z členov vznesie námietku.

11.   Sekretariát IICB zabezpečuje Komisia a zodpovedá sa predsedovi IICB.

12.   Členom siete EUAN oznamujú rozhodnutia IICB zástupcovia vymenovaní sieťou EUAN. Ktorýkoľvek člen siete EUAN má právo obrátiť sa na týchto zástupcov alebo predsedu IICB s každou záležitosťou, na ktorú by podľa jeho názoru mala byť IICB upozornená.

13.   IICB môže zriadiť výkonný výbor, ktorý jej pomáha pri práci, a delegovať mu niektoré svoje úlohy a právomoci. IICB stanoví rokovací poriadok výkonného výboru vrátane jeho úloh a právomocí, ako aj funkčné obdobie jeho členov.

14.   IICB predloží Európskemu parlamentu a Rade do 8. januára 2025 a následne každoročne správu, v ktorej podrobne opíše pokrok dosiahnutý pri vykonávaní tohto nariadenia a v ktorej uvedie najmä rozsah spolupráce CERT-EU s náprotivkami v členskom štáte v každom členskom štáte. Táto správa sa použije ako zdroj informácií na vypracovanie správy o stave kybernetickej bezpečnosti v Únii prijímanej každé dva roky v súlade s článkom 18 smernice (EÚ) 2022/2555.

1.   IICB podľa článku 10 ods. 2 a článku 11 účinne monitoruje vykonávanie tohto nariadenia a prijatých usmernení, odporúčaní a výziev na činnosť subjektmi Únie. IICB môže od subjektov Únie požadovať informácie alebo dokumentáciu potrebné na tento účel. Na účely prijatia opatrení na zabezpečenie dodržiavania povinností podľa tohto článku nemá dotknutý subjekt Únie hlasovacie práva, ak je daný subjekt Únie priamo zastúpený v IICB.

2.   Keď IICB zistí, že subjekt Únie toto nariadenie alebo usmernenia, odporúčania alebo výzvy na činnosť vydané podľa tohto nariadenia účinne nevykonáva, bez toho, aby boli dotknuté vnútorné postupy dotknutého subjektu Únie, a po poskytnutí možnosti dotknutému subjektu Únie predložiť svoje vyjadrenie, IICB môže:

a)	dať dotknutému subjektu Únie na vedomie odôvodnené stanovisko so zistenými nedostatkami vo vykonávaní tohto nariadenia;

b)	po porade s CERT-EU poskytnúť dotknutému subjektu Únie usmernenia s cieľom zabezpečiť súlad jeho rámca, opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík, plánu kybernetickej bezpečnosti a oznamovania s týmto nariadením v stanovenej lehote;

c)	vydať varovanie na vyriešenie zistených nedostatkov v stanovenej lehote, ktoré bude obsahovať aj odporúčania na zmenu opatrení prijatých dotknutým subjektom Únie podľa tohto nariadenia;

d)	vydať odôvodnené oznámenie adresované dotknutému subjektu Únie v prípade, že nedostatky zistené vo varovaní vydanom podľa písmena c) neboli v stanovenej lehote dostatočne vyriešené;

e)	vydať: i) odporúčanie, aby sa vykonal audit; alebo ii) žiadosť, aby audit vykonal audítorský útvar tretej strany;

f)	v príslušných prípadoch informovať Dvor audítorov v rámci jeho mandátu o údajnom nedodržiavaní povinností;

g)	vydať odporúčanie pre všetky členské štáty a subjekty Únie na dočasné pozastavenie tokov údajov do dotknutého subjektu Únie.

Na účely prvého pododseku písm. c) sa primerane obmedzia adresáti varovania, v prípade potreby vzhľadom na závažné kybernetickobezpečnostné riziko.

Varovania a odporúčania vydané podľa prvého pododseku sú adresované manažmentu najvyššej úrovne dotknutého subjektu Únie.

3.   Ak IICB prijala opatrenia podľa odseku 2 prvého pododseku písm. a) až g), dotknutý subjekt Únie poskytne podrobný opis opatrení a krokov prijatých na vyriešenie údajných nedostatkov, ktoré IICB zistila. Subjekt Únie predloží tento podrobný opis v primeranej lehote, ktorú si dohodne s IICB.

4.   Ak sa IICB domnieva, že subjekt Únie neustále porušuje toto nariadenie a že toto porušovanie vyplýva priamo z konania alebo opomenutia úradníka alebo iného zamestnanca Únie, a to aj z radov manažmentu najvyššej úrovne, IICB požiada dotknutý subjekt Únie, aby prijal primerané opatrenia a aby zvážil prijatie disciplinárneho opatrenia, a to v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými v služobnom poriadku a akýmikoľvek inými uplatniteľnými pravidlami a postupmi. Na tento účel IICB postúpi potrebné informácie dotknutému subjektu Únie.

5.   Ak subjekty Únie oznámia, že nie sú schopné dodržať lehoty stanovené v článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 1, IICB môže v riadne odôvodnených prípadoch a s prihliadnutím na veľkosť daného subjektu Únie povoliť predĺženie týchto lehôt.

1.   Poslaním CERT-EU je prispievať k bezpečnosti verejne prístupných prostredí IKT subjektov Únie tým, že im poskytuje poradenstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pomáha im predchádzať incidentom, odhaľovať ich, riešiť ich, zmierňovať ich účinky, reagovať na ne a zotaviť sa z nich a koná ako ich centrum na výmenu informácií a koordináciu reakcie na incidenty v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

2.   CERT-EU získava, spravuje a analyzuje informácie o kybernetických hrozbách, zraniteľnostiach a incidentoch týkajúcich sa verejne prístupných infraštruktúr IKT a zdieľa ich so subjektmi Únie. Koordinuje reakcie na incidenty na medziinštitucionálnej úrovni a na úrovni subjektov Únie, a to aj poskytovaním špecializovanej operačnej pomoci alebo koordináciou jej poskytovania.

3.   Ako pomoc pre subjekty Únie vykonáva CERT-EU tieto úlohy:

a)	podporuje ich pri vykonávaní tohto nariadenia a prispieva ku koordinácii vykonávania tohto nariadenia prostredníctvom opatrení uvedených v článku 14 ods. 1 alebo prostredníctvom ad hoc správ požadovaných IICB;

b)	ponúka štandardné služby jednotiek CSIRT subjektom Únie prostredníctvom balíka kybernetickobezpečnostných služieb opísaného vo svojom katalógu služieb (základné služby);

c)	spravuje sieť partnerov na podporu služieb, ako sa uvádza v článkoch 17 a 18;

d)	upozorňuje IICB na problémy súvisiace s vykonávaním tohto nariadenia a vykonávaním usmernení, odporúčaní a výziev na činnosť;

e)	na základe informácií uvedených v odseku 2 prispieva v úzkej spolupráci s agentúrou ENISA k situačnej informovanosti o kybernetickej bezpečnosti v Únii.

f)	koordinuje riadenie závažných incidentov;

g)	v mene subjektov Únie koná ako ekvivalent koordinátora určeného na účely koordinovaného zverejňovania zraniteľností podľa článku 12 ods. 1 smernice (EÚ) 2022/2555.

h)	na žiadosť subjektu Únie zabezpečuje proaktívne nerušivé skenovanie verejne prístupných sietí a informačných systémov tohto subjektu Únie.

Informácie uvedené v prvom pododseku písm. e) sa zdieľajú s IICB, sieťou jednotiek CSIRT a v náležitých a vhodných prípadoch so Spravodajským a situačným centrom Európskej únie (ďalej len „EU INTCEN“), a to pri dodržaní primeraných podmienok dôvernosti.

4.   CERT-EU môže v súlade s článkom 17 alebo 18 spolupracovať s príslušnými komunitami kybernetickej bezpečnosti v Únii a jej členských štátoch, a to aj v týchto oblastiach:

a)	pripravenosť, koordinácia pri incidentoch, výmena informácií a reakcia na krízu na technickej úrovni v prípadoch súvisiacich so subjektmi Únie;

b)	operačná spolupráca týkajúca sa siete jednotiek CSIRT, a to aj pokiaľ ide o vzájomnú pomoc;

c)	spravodajské informácie o kybernetických hrozbách vrátane situačnej informovanosti;

d)	akákoľvek téma, ktorá si vyžaduje odborné technické znalosti CERT-EU v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

5.   CERT-EU v rámci svojich právomocí štruktúrovane spolupracuje s agentúrou ENISA pri budovaní kapacít, operačnej spolupráci a dlhodobých strategických analýzach kybernetických hrozieb v súlade s nariadením (EÚ) 2019/881. CERT-EU môže spolupracovať a vymieňať si informácie s Európskym centrom boja proti počítačovej kriminalite pri Europole.

6.   CERT-EU môže poskytovať tieto služby, ktoré nie sú opísané v jeho katalógu služieb (spoplatnené služby):

a)

iné služby na podporu kybernetickej bezpečnosti prostredia IKT subjektov Únie, než sú služby uvedené v odseku 3, na základe dohôd o úrovni poskytovaných služieb a podľa dostupných zdrojov, a to najmä širokospektrálne monitorovanie sietí vrátane bežného nepretržitého monitorovania kybernetických hrozieb s vysokou závažnosťou;

b)	iné služby na podporu činností alebo projektov subjektov Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, než sú služby na ochranu ich prostredia IKT, a to na základe písomných dohôd a s predchádzajúcim povolením IICB;

c)	na požiadanie proaktívne skenovanie sietí a informačných systémov dotknutého subjektu Únie s cieľom odhaliť zraniteľnosti s potenciálnym významným vplyvom;

d)	služby na podporu bezpečnosti prostredia IKT organizáciám, ktoré nie sú subjektmi Únie a ktoré so subjektmi Únie úzko spolupracujú, napríklad tak, že majú pridelené úlohy alebo povinnosti podľa práva Únie, a to na základe písomných dohôd a s predchádzajúcim povolením IICB.

S ohľadom na prvý pododsek písm. d) CERT-EU môže výnimočne uzavrieť dohody o úrovni poskytovaných služieb s inými subjektmi, než sú subjekty Únie, a to s predchádzajúcim povolením IICB.

7.   CERT-EU organizuje cvičenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti a môže sa na nich zúčastňovať alebo odporúčať účasť na existujúcich cvičeniach, a to v náležitých prípadoch v úzkej spolupráci s agentúrou ENISA, s cieľom testovať úroveň kybernetickej bezpečnosti subjektov Únie.

8.   CERT-EU môže subjektom Únie poskytovať pomoc s incidentmi v sieťach a informačných systémoch, v ktorých sa zaobchádza s utajovanými skutočnosťami EÚ, ak o to dotknuté subjekty Únie výslovne požiadajú v súlade so svojimi príslušnými postupmi. Poskytovaním pomoci zo strany CERT-EU podľa tohto odseku nie sú dotknuté príslušné pravidlá týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností.

9.   CERT-EU informuje subjekty Únie o svojich postupoch a procesoch riešenia incidentov.

10.   Zachovávajúc vysokú mieru dôvernosti a spoľahlivosti CERT-EU prispieva prostredníctvom vhodných mechanizmov spolupráce a hierarchických vzťahov k relevantným a anonymizovaným informáciám o závažných incidentoch a o spôsobe, akým boli riešené. Uvedené informácie sa zahrnú do správy uvedenej v článku 10 ods. 14.

11.   CERT-EU v spolupráci s európsky dozorným úradníkom pre ochranu osobných údajov podporuje dotknuté subjekty Únie pri riešení incidentov, ktoré majú za následok porušenie ochrany osobných údajov, bez toho, aby boli dotknuté kompetencie a úlohy európskeho dozorného úradníka pre ochranu osobných údajov ako orgánu dohľadu podľa nariadenia (EÚ) 2018/1725.

12.   CERT-EU môže subjektom Únie poskytnúť technické poradenstvo alebo informácie o relevantných politických otázkach, ak o to politické oddelenia subjektov Únie výslovne požiadajú.

1.   CERT-EU podporuje vykonávanie tohto nariadenia vydávaním:

a)	výziev na činnosť s opisom naliehavých bezpečnostných opatrení, v ktorých sa subjekty Únie naliehavo vyzývajú, aby tieto opatrenia prijali v stanovenej lehote;

b)	návrhov usmernení pre IICB adresovaných všetkým subjektom Únie alebo ich časti;

c)	návrhov odporúčaní pre IICB adresovaných jednotlivým subjektom Únie.

Pokiaľ ide o prvý pododsek písm. a), dotknutý subjekt Únie bez zbytočného odkladu po prijatí výzvy na činnosť informuje CERT-EU o tom, ako vykonal naliehavé bezpečnostné opatrenia.

2.   Usmernenia a odporúčania môžu zahŕňať:

a)

spoločné metodiky a model posudzovania vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti subjektov Únie vrátane zodpovedajúcich stupníc alebo kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré slúžia ako referencia na podporu neustáleho zlepšovania kybernetickej bezpečnosti naprieč subjektmi Únie a uľahčujú uprednostňovanie kybernetickobezpečnostných oblastí a opatrení s prihliadnutím na stav kybernetickej bezpečnosti subjektov;

b)	postupy alebo zlepšenia týkajúce sa riadenia kybernetickobezpečnostných rizík alebo opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík;

c)	postupy týkajúce sa posudzovania vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti a plánov kybernetickej bezpečnosti;

d)	vo vhodných prípadoch využívanie spoločných technológií, architektúry, otvoreného zdrojového kódu a súvisiacich najlepších postupov s cieľom dosiahnuť interoperabilitu a spoločné normy vrátane koordinovaného prístupu k bezpečnosti dodávateľského reťazca;

e)	vo vhodných prípadoch informácie na umožnenie využívania nástrojov spoločného obstarávania na nákup príslušných služieb a produktov kybernetickej bezpečnosti od dodávateľov, ktorí sú tretími stranami;

f)	dohody o zdieľaní informácií podľa článku 20.

1.   Subjekty Únie a CERT-EU rešpektujú povinnosť služobného tajomstva v súlade s článkom 339 ZFEÚ alebo s rovnocennými uplatniteľnými rámcami.

2.   V súvislosti so žiadosťami o prístup verejnosti k dokumentom v držbe CERT-EU sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (10) vrátane povinnosti podľa daného nariadenia poradiť sa s ďalšími subjektmi Únie alebo v relevantných prípadoch s členskými štátmi vždy, keď sa žiadosť týka ich dokumentov.

3.   Zaobchádzanie s informáciami zo strany subjektov Únie a CERT-EU je v súlade s príslušnými pravidlami o informačnej bezpečnosti.

1.   S cieľom podporiť koordinované riadenie závažných incidentov, ktoré majú vplyv na subjekty Únie, na operačnej úrovni a prispieť k pravidelnej výmene relevantných informácií medzi subjektmi Únie a s členskými štátmi vypracuje IICB podľa článku 11 písm. q) v úzkej spolupráci s CERT-EU a agentúrou ENISA plán riadenia kybernetických kríz založený na činnostiach uvedených v článku 22 ods. 2. Plán riadenia kybernetických kríz obsahuje aspoň tieto prvky:

a)	postupy týkajúce sa koordinácie a toku informácií medzi subjektmi Únie na účely riadenia závažných incidentov na operačnej úrovni;

b)	spoločné štandardné operačné postupy (SOPs);

c)	spoločnú taxonómiu závažnosti závažných incidentov a spúšťacích bodov kríz;

d)	pravidelné cvičenia;

e)	bezpečné komunikačné kanály, ktoré sa majú používať.

2.   Zástupca Komisie v IICB je v závislosti od plánu riadenia kybernetických kríz vypracovaného podľa odseku 1 tohto článku a bez toho, aby bol dotknutý článok 16 ods. 2 prvý pododsek smernice (EÚ) 2022/2555, kontaktnou osobou na zdieľanie relevantných informácií v súvislosti so závažnými incidentmi so sieťou EU-CyCLONe.

3.   CERT-EU koordinuje riadenie závažných incidentov medzi subjektmi Únie. Vedie súpis dostupných odborných technických znalostí, ktoré by boli potrebné na reakciu na incident v prípade závažných incidentov, a pomáha IICB pri koordinácii plánov riadenia kybernetických kríz subjektov Únie pre prípad závažných incidentov uvedených v článku 9 ods. 2.

4.   Subjekty Únie prispievajú do súpisu odborných technických znalostí poskytovaním každoročne aktualizovaného zoznamu odborníkov dostupných v jednotlivých organizáciách s podrobným opisom ich konkrétnych technických zručností.

1.   IICB s pomocou CERT-EU do 8. januára 2025 a potom každoročne predloží Komisii správu o vykonávaní tohto nariadenia. IICB môže Komisii takisto odporučiť, aby toto nariadenie preskúmala.

2.   Komisia do 8. januára 2027 a potom každé dva roky posúdi vykonávanie tohto nariadenia a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o jeho vykonávaní a o skúsenostiach získaných na strategickej a operačnej úrovni.

Správa uvedená v prvom pododseku tohto odseku obsahuje preskúmanie uvedené v článku 16 ods. 1 týkajúce sa možnosti zriadiť CERT-EU ako úrad Únie.

3.   Komisia do 8. januára 2029 vyhodnotí fungovanie tohto nariadenia a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Komisia tiež vyhodnotí vhodnosť zahrnúť siete a informačné systémy, v ktorých sa zaobchádza s utajovanými skutočnosťami EÚ, do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pričom zohľadní iné legislatívne akty Únie uplatniteľné na tieto systémy. K správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.