search


keyboard_tab Cyber Resilience Act 2023/2841 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2023/2841 SK cercato: 'rizík' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index rizík:


whereas rizík:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 1123

 

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú opatrenia, ktorých cieľom je dosiahnuť vysokú spoločnú úroveň kybernetickej bezpečnosti v subjektoch Únie, pokiaľ ide o:

a)

zriadenie vnútorného rámca riadenia, správy a kontroly kybernetickobezpečnostných rizík každým subjektom Únie podľa článku 6;

b)

riadenie kybernetickobezpečnostných rizík, ich oznamovanie a zdieľanie informácií;

c)

organizáciu, fungovanie a činnosť Medziinštitucionálnej rady pre kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa článku 10, ako aj organizáciu a fungovanie Služby kybernetickej bezpečnosti pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie (ďalej len „CERT-EU“);

d)

monitorovanie vykonávania tohto nariadenia.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„subjekty Únie“ sú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie zriadené Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) alebo Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu alebo na ich základe;

2.

„sieť a informačný systém“ je sieť a informačný systém v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 1 smernice (EÚ) 2022/2555;

3.

„bezpečnosť sietí a informačných systémov“ je bezpečnosť sietí a informačných systémov v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 2 smernice (EÚ) 2022/2555;

4.

„kybernetická bezpečnosť“ je kybernetická bezpečnosť v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) 2019/881;

5.

„manažment najvyššej úrovne“ je manažér, riadiaci orgán alebo orgán koordinácie a dohľadu, ktorý je zodpovedný za fungovanie subjektu Únie na najvyššej administratívnej úrovni s mandátom prijímať alebo schvaľovať rozhodnutia podľa mechanizmu správy a riadenia na vysokej úrovni tohto subjektu Únie bez toho, aby boli dotknuté formálne povinnosti iných úrovní manažmentu za dodržiavanie povinností a riadenie kybernetickobezpečnostných rizík v im prislúchajúcich oblastiach zodpovednosti;

6.

„udalosť odvrátená v poslednej chvíli“ je udalosť odvrátená v poslednej chvíli v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 5 smernice (EÚ) 2022/2555;

7.

„incident“ je incident v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 6 smernice (EÚ) 2022/2555;

8.

„závažný incident“ je incident, ktorý spôsobí takú úroveň narušenia, ktorá presahuje schopnosť subjektu Únie a CERT-EU reagovať naň, alebo ktorý má významný vplyv na najmenej dva subjekty Únie;

9.

„rozsiahly kybernetický incident“ je rozsiahly kybernetický incident v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 7 smernice (EÚ) 2022/2555;

10.

„riešenie incidentov“ je riešenie incidentov v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 8 smernice (EÚ) 2022/2555;

11.

„kybernetická hrozba“ je kybernetická hrozba v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 8 nariadenia (EÚ) 2019/881;

12.

„významná kybernetická hrozba“ je významná kybernetická hrozba v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 11 smernice (EÚ) 2022/2555;

13.

„zraniteľnosť“ je zraniteľnosť v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 15 smernice (EÚ) 2022/2555;

14.

„kybernetickobezpečnostné riziko“ je riziko v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 9 smernice (EÚ) 2022/2555;

15.

„služba cloud computingu“ je služba cloud computingu v zmysle vymedzenia v článku 6 bode 30 smernice (EÚ) 2022/2555.

Článok 4

Spracúvanie osobných údajov

1.   Spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia zo strany CERT-EU, Medziinštitucionálnej rady pre kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa článku 10 a subjektov Únie sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725.

2.   Ak CERT-EU, Medziinštitucionálna rada pre kybernetickú bezpečnosť zriadená podľa článku 10 a subjekty Únie vykonávajú úlohy alebo plnia povinnosti podľa tohto nariadenia, spracúvajú a vymieňajú si osobné údaje len v potrebnom rozsahu a výlučne na účely výkonu týchto úloh alebo plnenia týchto povinností.

3.   Spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov uvedených v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa považuje za potrebné z dôvodov významného verejného záujmu v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. g) uvedeného nariadenia. Takéto údaje sa môžu spracúvať len v rozsahu potrebnom na vykonávanie opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík uvedených v článkoch 6 a 8, na poskytovanie služieb CERT-EU podľa článku 13, na zdieľanie informácií o incidentoch podľa článku 17 ods. 3 a článku 18 ods. 3, na zdieľanie informácií podľa článku 20, na oznamovacie povinnosti podľa článku 21, na koordináciu a spoluprácu v oblasti reakcie na incidenty podľa článku 22 a na riadenie závažných incidentov podľa článku 23 tohto nariadenia. Keď subjekty Únie a CERT-EU konajú ako prevádzkovatelia, uplatňujú technické opatrenia na zabránenie spracúvaniu osobitných kategórií osobných údajov na iné účely a stanovia vhodné a konkrétne opatrenia na ochranu základných práv a záujmov dotknutých osôb.

KAPITOLA II

OPATRENIA NA ZABEZPEČENIE VYSOKEJ SPOLOČNEJ ÚROVNE KYBERNETICKEJ BEZPEČNOSTI

Článok 5

Vykonávanie opatrení

1.   Medziinštitucionálna rada pre kybernetickú bezpečnosť zriadená podľa článku 10 po konzultácii s Agentúrou Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ďalej len „ENISA“) a po prijatí usmernení od CERT-EU vydá do 8. septembra 2024 usmernenia pre subjekty Únie na účely vykonania počiatočného preskúmania kybernetickej bezpečnosti a vytvorenia vnútorného rámca riadenia, správy a kontroly kybernetickobezpečnostných rizík podľa článku 6, vykonávania posúdení vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti podľa článku 7, prijatia opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík podľa článku 8 a prijatia plánu kybernetickej bezpečnosti podľa článku 9.

2.   Pri vykonávaní článkov 6 až 9 subjekty Únie zohľadňujú usmernenia uvedené v odseku 1 tohto článku, ako aj príslušné usmernenia a odporúčania prijaté podľa článkov 11 a 14.

Článok 6

Rámec riadenia, správy a kontroly kybernetickobezpečnostných rizík

1.   Každý subjekt Únie po vykonaní počiatočného preskúmania kybernetickej bezpečnosti, ako je napríklad audit, zriadi do 8. apríla 2025 vnútorný rámec riadenia, správy a kontroly kybernetickobezpečnostných rizík (ďalej len „rámec“). Nad vytvorením rámca dohliada a zodpovedá zaň manažment najvyššej úrovne subjektu Únie.

2.   Rámec sa vzťahuje na celé verejne prístupné prostredie IKT dotknutého subjektu Únie vrátane akéhokoľvek prostredia IKT v jeho priestoroch, siete prevádzkovej technológie v jeho priestoroch, externe zabezpečovaných aktív a služieb v prostrediach cloud computingu alebo služieb s hostingom tretích strán, mobilných zariadení, korporátnych sietí, podnikových sietí, ktoré nie sú pripojené k internetu, a akýchkoľvek zariadení pripojených k týmto prostrediam (ďalej len „prostredie IKT“). Rámec je založený na prístupe zohľadňujúcom všetky riziká.

3.   Rámcom sa zabezpečí vysoká úroveň kybernetickej bezpečnosti. V rámci sa stanovujú vnútorné politiky kybernetickej bezpečnosti, vrátane cieľov a priorít, pre bezpečnosť sietí a informačných systémov, ako aj úlohy a povinnosti zamestnancov subjektu Únie poverených zabezpečením účinného vykonávania tohto nariadenia. Rámec zahŕňa aj mechanizmy na meranie účinnosti vykonávania.

4.   Rámec sa vzhľadom na meniace sa kybernetickobezpečnostné riziká pravidelne preskúma, a to aspoň každé štyri roky. V náležitých prípadoch a po podaní žiadosti Medziinštitucionálnej rady pre kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa článku 10 možno rámec subjektu Únie aktualizovať na základe usmernení CERT-EU vychádzajúcich zo zistených incidentov alebo možných nedostatkov vo vykonávaní tohto nariadenia.

5.   Manažment najvyššej úrovne každého subjektu Únie zodpovedá za vykonávanie tohto nariadenia a dohliada na dodržiavanie povinností súvisiacich s rámcom zo strany jeho organizácie.

6.   V náležitých prípadoch a bez toho, aby bola dotknutá jeho zodpovednosť za vykonávanie tohto nariadenia, môže manažment najvyššej úrovne každého subjektu Únie delegovať osobitné povinnosti podľa tohto nariadenia na riadiacich pracovníkov v zmysle článku 29 ods. 2 služobného poriadku alebo iných úradníkov na rovnocennej úrovni v rámci dotknutého subjektu Únie. Bez ohľadu na takéto delegovanie môže byť manažment najvyššej úrovne braný na zodpovednosť za porušenie tohto nariadenia dotknutým subjektom Únie.

7.   Každý subjekt Únie má zavedené účinné mechanizmy s cieľom zabezpečiť, aby sa na kybernetickú bezpečnosť vynakladal primeraný percentuálny podiel z rozpočtu na IKT. Pri stanovení tohto percentuálneho podielu sa náležite zohľadní rámec.

8.   Každý subjekt Únie menuje miestneho úradníka pre kybernetickú bezpečnosť alebo osobu v rovnocennej funkcii, ktorá koná ako jeho jednotné kontaktné miesto v súvislosti so všetkými aspektmi kybernetickej bezpečnosti. Miestny úradník pre kybernetickú bezpečnosť pomáha s vykonávaním tohto nariadenia a pravidelne podáva správy o stave vykonávania priamo manažmentu najvyššej úrovne. Bez toho, aby bola dotknutá skutočnosť, že miestny úradník pre kybernetickú bezpečnosť je jednotným kontaktným miestom v každom subjekte Únie, subjekt Únie môže delegovať určité úlohy miestneho pracovníka pre kybernetickú bezpečnosť v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia na CERT-EU na základe dohody o úrovni poskytovaných služieb uzavretej medzi daným subjektom Únie a CERT-EU, alebo tieto úlohy môžu spoločne vykonávať viaceré subjekty Únie. Ak sú tieto úlohy delegované na CERT-EU, Medziinštitucionálna rada pre kybernetickú bezpečnosť zriadená podľa článku 10 rozhodne, či poskytovanie takejto služby bude súčasťou základných služieb CERT-EU, pričom zohľadní ľudské a finančné zdroje dotknutého subjektu Únie. Každý subjekt Únie bez zbytočného odkladu oznámi CERT-EU vymenovaných miestnych úradníkov pre kybernetickú bezpečnosť a všetky následné vykonané zmeny.

CERT-EU zostaví a pravidelne aktualizuje zoznam vymenovaných miestnych úradníkov pre kybernetickú bezpečnosť.

9.   Riadiaci pracovníci v zmysle článku 29 ods. 2 služobného poriadku alebo iní úradníci na rovnocennej úrovni každého subjektu Únie, ako aj všetci príslušní zamestnanci poverení výkonom opatrení a plnením povinností v oblasti riadenia kybernetickobezpečnostných rizík stanovených v tomto nariadení sa pravidelne zúčastňujú osobitnej odbornej prípravy s cieľom získať dostatočné vedomosti a zručnosti na pochopenie a posúdenie kybernetickobezpečnostných rizík a postupov ich riadenia, ako aj ich vplyvu na prevádzku subjektu Únie.

Článok 8

Opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík

1.   Bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 8. septembra 2025 prijme každý subjekt Únie pod dohľadom svojho manažmentu najvyššej úrovne vhodné a primerané technické, prevádzkové a organizačné opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík identifikovaných prostredníctvom rámca a na predchádzanie incidentom alebo minimalizáciu ich následkov. S ohľadom na najnovšie a v náležitých prípadoch relevantné európske a medzinárodné normy sa uvedenými opatreniami zabezpečí úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov v celom prostredí IKT zodpovedajúca identifikovaným kybernetickobezpečnostným rizikám. Pri posudzovaní primeranosti týchto opatrení sa náležite zohľadní stupeň vystavenia subjektu Únie kybernetickobezpečnostným rizikám, jeho veľkosť a pravdepodobnosť výskytu incidentov a ich závažnosť vrátane ich spoločenského, hospodárskeho a medziinštitucionálneho vplyvu.

2.   Pri vykonávaní opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík sa subjekty Únie zameriavajú aspoň na tieto oblasti:

a)

politiku kybernetickej bezpečnosti vrátane opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov a priorít uvedených v článku 6 a v odseku 3 tohto článku;

b)

zásady analýzy kybernetickobezpečnostných rizík a bezpečnosti informačných systémov;

c)

ciele politiky týkajúce sa využívania služieb cloud computingu;

d)

v náležitých prípadoch audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý môže zahŕňať posúdenie kybernetickobezpečnostných rizík, zraniteľností a kybernetických hrozieb, a penetračné testovanie, ktoré pravidelne vykonáva dôveryhodný súkromný poskytovateľ;

e)

vykonávanie odporúčaní vyplývajúcich z auditov kybernetickej bezpečnosti uvedených v písmene d) prostredníctvom aktualizácií kybernetickej bezpečnosti a politiky;

f)

organizáciu kybernetickej bezpečnosti vrátane vymedzenia úloh a povinností;

g)

správu aktív vrátane inventára aktív IKT a kartografie sietí IKT;

h)

bezpečnosť ľudských zdrojov a kontrolu prístupu;

i)

bezpečnosť operácií;

j)

komunikačnú bezpečnosť;

k)

nadobudnutie, vývoj a údržbu systému vrátane zásad riešenia a zverejňovania zraniteľností;

l)

ak je to možné, zásady transparentnosti zdrojového kódu;

m)

bezpečnosť dodávateľského reťazca vrátane bezpečnostných aspektov týkajúcich sa vzťahov medzi každým subjektom Únie a jeho priamymi dodávateľmi alebo poskytovateľmi služieb;

n)

riešenie incidentov a spoluprácu s CERT-EU, ako je napríklad údržba monitorovania bezpečnosti a logovania;

o)

riadenie kontinuity činností, ako je napríklad riadenie zálohovania a obnova systému po havárii, a krízové riadenie; a

p)

propagáciu a vývoj programov, pokiaľ ide o vzdelávanie, nadobúdanie zručností, zvyšovanie informovanosti, cvičenia a odbornú prípravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Na účely prvého pododseku písm. m) subjekty Únie zohľadňujú zraniteľnosti špecifické pre každého priameho dodávateľa a poskytovateľa služieb a celkovú kvalitu produktov a postupy ich dodávateľov a poskytovateľov služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti vrátane ich postupov bezpečného vývoja.

3.   Subjekty Únie prijmú aspoň tieto opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík:

a)

technické opatrenia na umožnenie a udržanie telepráce;

b)

konkrétne kroky na prechod k zásadám nulovej dôvery;

c)

používanie dvojstupňovej autentifikácie ako normy v sieťach a informačných systémoch;

d)

používanie kryptografie a šifrovania, najmä šifrovania bez medzifáz, ako aj bezpečných digitálnych podpisov;

e)

v náležitých prípadoch zavedenie zabezpečenej hlasovej, video a textovej komunikácie a zabezpečených systémov tiesňovej komunikácie v rámci subjektu Únie;

f)

proaktívne opatrenia na odhaľovanie a odstraňovanie malvéru a špionážneho softvéru;

g)

zavedenie bezpečnosti dodávateľského reťazca softvéru prostredníctvom kritérií bezpečného vývoja a hodnotenia softvéru;

h)

vypracovanie a schválenie učebných plánov odbornej prípravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti zodpovedajúce predpísaným úlohám a očakávaným spôsobilostiam manažmentu najvyššej úrovne a zamestnancov subjektu Únie poverených zaistením účinného vykonávania tohto nariadenia;

i)

pravidelná odborná príprava zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

j)

v relevantných prípadoch účasť na analýzach rizík prepojení medzi subjektmi Únie;

k)

posilnenie pravidiel obstarávania s cieľom uľahčiť dosiahnutie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom:

i)

odstránenia zmluvných prekážok, ktoré obmedzujú zdieľanie informácií CERT-EU o incidentoch, zraniteľnostiach a kybernetických hrozbách poskytovateľmi služieb IKT;

ii)

zmluvných povinností oznamovať incidenty, zraniteľnosti a kybernetické hrozby, ako aj mať zavedené mechanizmy primeranej reakcie na incidenty a monitorovania incidentov.

Článok 9

Plány kybernetickej bezpečnosti

1.   V nadväznosti na záver posúdenia vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti vykonaného podľa článku 7 a vzhľadom na aktíva a kybernetickobezpečnostné riziká identifikované v rámci, ako aj na opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík prijaté podľa článku 8 manažment najvyššej úrovne každého subjektu Únie bez zbytočného odkladu a najneskôr do 8. januára 2026 schváli plán kybernetickej bezpečnosti. Cieľom plánu kybernetickej bezpečnosti je zvýšiť celkovú kybernetickú bezpečnosť subjektu Únie, a tak prispieť k zlepšeniu vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v rámci subjektov Únie. Plán kybernetickej bezpečnosti obsahuje aspoň opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík prijaté podľa článku 8. Plán kybernetickej bezpečnosti sa reviduje každé dva roky, alebo v prípade potreby častejšie, po posúdeniach vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti vykonaných podľa článku 7 alebo po akomkoľvek podstatnom preskúmaní rámca.

2.   Súčasťou plánu kybernetickej bezpečnosti je plán riadenia kybernetických kríz subjektu Únie pre prípad závažných incidentov.

3.   Subjekt Únie predloží vypracovaný plán kybernetickej bezpečnosti Medziinštitucionálnej rade pre kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa článku 10.

KAPITOLA III

MEDZIINŠTITUCIONÁLNA RADA PRE KYBERNETICKÚ BEZPEČNOSŤ

Článok 11

Úlohy IICB

IICB pri plnení svojich úloh predovšetkým:

a)

poskytuje usmernenia vedúcemu CERT-EU;

b)

účinne monitoruje vykonávanie tohto nariadenia, dohliada nad jeho vykonávaním a podporuje subjekty Únie pri posilňovaní ich kybernetickej bezpečnosti, a to v náležitých prípadoch aj vyžiadaním ad hoc správ od subjektov Únie a CERT-EU;

c)

v nadväznosti na strategickú diskusiu prijíma viacročnú stratégiu na zvýšenie úrovne kybernetickej bezpečnosti v subjektoch Únie, pravidelne ju posudzuje, a to aspoň každých päť rokov, a v prípade potreby ju mení;

d)

stanovuje metodiku a organizačné aspekty vykonávania dobrovoľných partnerských preskúmaní subjektmi Únie s cieľom čerpať sa zo spoločných skúseností, posilniť vzájomnú dôveru, dosiahnuť vysokú spoločnú úroveň kybernetickej bezpečnosti, ako aj posilniť spôsobilosti subjektov Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pričom sa zabezpečí, aby takéto partnerské preskúmania vykonávali odborníci na kybernetickú bezpečnosť určení iným subjektom Únie, než je subjekt Únie podstupujúci preskúmanie, a aby metodika vychádzala z článku 19 smernice (EÚ) 2022/2555 a v náležitých prípadoch bola prispôsobená subjektom Únie;

e)

na základe návrhu vedúceho CERT-EU schvaľuje ročný pracovný program CERT-EU a monitoruje jeho vykonávanie;

f)

na základe návrhu vedúceho CERT-EU schvaľuje katalóg služieb CERT-EU a všetky jeho aktualizácie;

g)

na základe návrhu vedúceho CERT-EU schvaľuje ročný finančný plán príjmov a výdavkov súvisiacich s činnosťami CERT-EU, ktorý zahŕňa aj plán počtu zamestnancov;

h)

na základe návrhu vedúceho CERT-EU schvaľuje postupy pre dohody o úrovni poskytovaných služieb;

i)

preskúmava a schvaľuje výročnú správu o činnostiach CERT-EU a správe jeho finančných prostriedkov, ktorú vypracoval vedúci CERT-EU;

j)

schvaľuje a monitoruje kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) CERT-EU stanovené na základe návrhu vedúceho CERT-EU;

k)

schvaľuje dohody o spolupráci, dohody o úrovni poskytovaných služieb alebo zmluvy medzi CERT-EU a inými subjektmi podľa článku 18;

l)

prijíma usmernenia a odporúčania na základe návrhu CERT-EU v súlade s článkom 14 a dáva CERT-EU pokyn na vydanie, zrušenie alebo zmenu návrhu usmernení alebo odporúčaní, alebo výzvy na činnosť;

m)

zriaďuje technické poradné skupiny poverené konkrétnymi úlohami na pomoc pri práci IICB, schvaľuje ich mandát a menuje ich predsedov;

n)

prijíma a posudzuje dokumenty a správy predložené subjektmi Únie podľa tohto nariadenia, ako sú napríklad posúdenia vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

o)

umožní zriadenie neformálnej skupiny miestnych úradníkov pre kybernetickú bezpečnosť subjektov Únie, podporovanej agentúrou ENISA, s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a informácie v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia;

p)

s prihliadnutím na informácie o identifikovaných kybernetickobezpečnostných rizikách a získané poznatky, ktoré poskytuje CERT-EU, monitoruje primeranosť dohôd o prepojení medzi prostrediami IKT subjektov Únie a poskytuje poradenstvo o možných zlepšeniach;

q)

vypracuje plán riadenia kybernetických kríz s cieľom podporiť koordinované riadenie závažných incidentov, ktoré majú vplyv na subjekty Únie, na operačnej úrovni a prispieť k pravidelnej výmene relevantných informácií, najmä pokiaľ ide o dosah a závažnosť závažných incidentov a možné spôsoby zmiernenia ich vplyvov;

r)

koordinuje prijímanie plánov riadenia kybernetických kríz jednotlivých subjektov Únie uvedených v článku 9 ods. 2;

s)

prijíma odporúčania týkajúce sa bezpečnosti dodávateľského reťazca uvedenej v článku 8 ods. 2 prvom pododseku písm. m), pričom prihliada na výsledky koordinovaných posúdení bezpečnostných rizík kritických dodávateľských reťazcov na úrovni Únie uvedených v článku 22 smernice (EÚ) 2022/2555, aby podporila subjekty Únie pri prijímaní účinných a primeraných opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík.

Článok 12

Dodržiavanie povinností

1.   IICB podľa článku 10 ods. 2 a článku 11 účinne monitoruje vykonávanie tohto nariadenia a prijatých usmernení, odporúčaní a výziev na činnosť subjektmi Únie. IICB môže od subjektov Únie požadovať informácie alebo dokumentáciu potrebné na tento účel. Na účely prijatia opatrení na zabezpečenie dodržiavania povinností podľa tohto článku nemá dotknutý subjekt Únie hlasovacie práva, ak je daný subjekt Únie priamo zastúpený v IICB.

2.   Keď IICB zistí, že subjekt Únie toto nariadenie alebo usmernenia, odporúčania alebo výzvy na činnosť vydané podľa tohto nariadenia účinne nevykonáva, bez toho, aby boli dotknuté vnútorné postupy dotknutého subjektu Únie, a po poskytnutí možnosti dotknutému subjektu Únie predložiť svoje vyjadrenie, IICB môže:

a)

dať dotknutému subjektu Únie na vedomie odôvodnené stanovisko so zistenými nedostatkami vo vykonávaní tohto nariadenia;

b)

po porade s CERT-EU poskytnúť dotknutému subjektu Únie usmernenia s cieľom zabezpečiť súlad jeho rámca, opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík, plánu kybernetickej bezpečnosti a oznamovania s týmto nariadením v stanovenej lehote;

c)

vydať varovanie na vyriešenie zistených nedostatkov v stanovenej lehote, ktoré bude obsahovať aj odporúčania na zmenu opatrení prijatých dotknutým subjektom Únie podľa tohto nariadenia;

d)

vydať odôvodnené oznámenie adresované dotknutému subjektu Únie v prípade, že nedostatky zistené vo varovaní vydanom podľa písmena c) neboli v stanovenej lehote dostatočne vyriešené;

e)

vydať:

i)

odporúčanie, aby sa vykonal audit; alebo

ii)

žiadosť, aby audit vykonal audítorský útvar tretej strany;

f)

v príslušných prípadoch informovať Dvor audítorov v rámci jeho mandátu o údajnom nedodržiavaní povinností;

g)

vydať odporúčanie pre všetky členské štáty a subjekty Únie na dočasné pozastavenie tokov údajov do dotknutého subjektu Únie.

Na účely prvého pododseku písm. c) sa primerane obmedzia adresáti varovania, v prípade potreby vzhľadom na závažné kybernetickobezpečnostné riziko.

Varovania a odporúčania vydané podľa prvého pododseku sú adresované manažmentu najvyššej úrovne dotknutého subjektu Únie.

3.   Ak IICB prijala opatrenia podľa odseku 2 prvého pododseku písm. a) až g), dotknutý subjekt Únie poskytne podrobný opis opatrení a krokov prijatých na vyriešenie údajných nedostatkov, ktoré IICB zistila. Subjekt Únie predloží tento podrobný opis v primeranej lehote, ktorú si dohodne s IICB.

4.   Ak sa IICB domnieva, že subjekt Únie neustále porušuje toto nariadenie a že toto porušovanie vyplýva priamo z konania alebo opomenutia úradníka alebo iného zamestnanca Únie, a to aj z radov manažmentu najvyššej úrovne, IICB požiada dotknutý subjekt Únie, aby prijal primerané opatrenia a aby zvážil prijatie disciplinárneho opatrenia, a to v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými v služobnom poriadku a akýmikoľvek inými uplatniteľnými pravidlami a postupmi. Na tento účel IICB postúpi potrebné informácie dotknutému subjektu Únie.

5.   Ak subjekty Únie oznámia, že nie sú schopné dodržať lehoty stanovené v článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 1, IICB môže v riadne odôvodnených prípadoch a s prihliadnutím na veľkosť daného subjektu Únie povoliť predĺženie týchto lehôt.

KAPITOLA IV

CERT-EU

Článok 14

Usmernenia, odporúčania a výzvy na činnosť

1.   CERT-EU podporuje vykonávanie tohto nariadenia vydávaním:

a)

výziev na činnosť s opisom naliehavých bezpečnostných opatrení, v ktorých sa subjekty Únie naliehavo vyzývajú, aby tieto opatrenia prijali v stanovenej lehote;

b)

návrhov usmernení pre IICB adresovaných všetkým subjektom Únie alebo ich časti;

c)

návrhov odporúčaní pre IICB adresovaných jednotlivým subjektom Únie.

Pokiaľ ide o prvý pododsek písm. a), dotknutý subjekt Únie bez zbytočného odkladu po prijatí výzvy na činnosť informuje CERT-EU o tom, ako vykonal naliehavé bezpečnostné opatrenia.

2.   Usmernenia a odporúčania môžu zahŕňať:

a)

spoločné metodiky a model posudzovania vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti subjektov Únie vrátane zodpovedajúcich stupníc alebo kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré slúžia ako referencia na podporu neustáleho zlepšovania kybernetickej bezpečnosti naprieč subjektmi Únie a uľahčujú uprednostňovanie kybernetickobezpečnostných oblastí a opatrení s prihliadnutím na stav kybernetickej bezpečnosti subjektov;

b)

postupy alebo zlepšenia týkajúce sa riadenia kybernetickobezpečnostných rizík alebo opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík;

c)

postupy týkajúce sa posudzovania vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti a plánov kybernetickej bezpečnosti;

d)

vo vhodných prípadoch využívanie spoločných technológií, architektúry, otvoreného zdrojového kódu a súvisiacich najlepších postupov s cieľom dosiahnuť interoperabilitu a spoločné normy vrátane koordinovaného prístupu k bezpečnosti dodávateľského reťazca;

e)

vo vhodných prípadoch informácie na umožnenie využívania nástrojov spoločného obstarávania na nákup príslušných služieb a produktov kybernetickej bezpečnosti od dodávateľov, ktorí sú tretími stranami;

f)

dohody o zdieľaní informácií podľa článku 20.


whereas









keyboard_arrow_down