search

keyboard_tab Digital Governance Act 2022/0868 SK

 BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2022/0868 SK cercato: 'spoločnosti' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index spoločnosti:


whereas spoločnosti:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 1048

 

Článok 6

Poplatky

1.   Subjekty verejného sektora, ktoré umožňujú opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1, môžu účtovať poplatky za umožnenie opakovaného použitia takýchto údajov.

2.   Všetky poplatky účtované podľa odseku 1 musia byť transparentné, nediskriminačné, primerané a objektívne odôvodnené a nesmú obmedzovať hospodársku súťaž.

3.   Subjekty verejného sektora zabezpečia, aby sa všetky poplatky dali uhradiť aj online prostredníctvom všeobecne dostupných cezhraničných platobných služieb, bez diskriminácie na základe miesta prevádzkarne poskytovateľa platobných služieb, miesta vydania platobného nástroja alebo miesta vedenia platobného účtu v Únii.

4.   Ak subjekty verejného sektora účtujú poplatky, prijmú opatrenia na poskytnutie podnetov na opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1 na nekomerčné účely, ako sú účely vedeckého výskumu, a zo strany MSP a startupov v súlade s pravidlami o štátnej pomoci. V tomto ohľade môžu subjekty verejného sektora sprístupniť údaje aj za zľavnený poplatok alebo bezplatne, najmä pre MSP, startupy, subjekty občianskej spoločnosti a vzdelávacie inštitúcie. Na tento účel môžu subjekty verejného sektora zostaviť zoznam kategórií opätovných používateľov, ktorým sa údaje na opakované použitie sprístupňujú za zľavnený poplatok alebo bezplatne. Uvedený zoznam sa spolu s kritériami použitými na jeho zostavenie zverejní.

5.   Všetky poplatky musia vychádzať z nákladov súvisiacich s vykonávaním postupu pre žiadosti o opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1 a byť obmedzené na nevyhnutné náklady v súvislosti s:

a)

reprodukciou, poskytovaním a šírením údajov;

b)

vysporiadaním práv;

c)

anonymizáciou alebo inými formami alebo úpravami osobných a komerčne dôverných údajov, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 3;

d)

údržbou zabezpečeného prostredia spracúvania;

e)

nadobudnutím práva na umožnenie opakovaného použitia v súlade s touto kapitolou tretími stranami mimo verejného sektora; a

f)

pomocou opätovným používateľom pri získavaní súhlasu od dotknutých osôb a povolenia od držiteľov údajov, ktorých práva a záujmy môžu byť týmto opakovaným použitím dotknuté.

6.   Členské štáty stanovia kritériá a metodiku výpočtu poplatkov a tieto sa uverejnia. Subjekt verejného sektora uverejní opis hlavných kategórií nákladov a pravidlá rozdeľovania nákladov.

Článok 11

Notifikácia zo strany poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov

1.   Každý poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý má v úmysle poskytovať služby sprostredkovania údajov uvedené v článku 10, predloží notifikáciu príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov.

2.   Na účely tohto nariadenia platí, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý má prevádzkarne vo viac ako jednom členskom štáte, sa považuje za podliehajúceho právomoci toho členského štátu, v ktorom má svoju hlavnú prevádzkareň, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie upravujúce cezhraničné žaloby o náhradu škody a súvisiace konania.

3.   Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý nie je usadený v Únii, ale ponúka služby sprostredkovania údajov uvedené v článku 10 v Únii, musí určiť právneho zástupcu v jednom z členských štátov, v ktorých tieto služby ponúka.

Na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením poverí poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov právneho zástupcu, aby konal v jeho mene alebo spolu s ním vo všetkých otázkach týkajúcich sa všetkých záležitostí súvisiacich s poskytovanými službami sprostredkovania údajov, v ktorých sa naň obrátia príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov alebo dotknuté osoby a držitelia údajov. Právny zástupca spolupracuje s príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov a na požiadanie im komplexne preukazuje opatrenia, ktoré poskytovateľ pre služby sprostredkovania údajov prijal a ustanovenia, ktoré zaviedol na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov sa považuje za podliehajúceho právomoci toho členského štátu, v ktorom sa nachádza jeho právny zástupca. Určením právneho zástupcu poskytovateľom služieb sprostredkovania údajov nie sú dotknuté žiadne právne kroky, ktoré by mohli byť podniknuté proti poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov.

4.   Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov môže po predložení notifikácie v súlade s odsekom 1 začať činnosť za podmienok stanovených v tejto kapitole.

5.   Notifikácia uvedená v odseku 1 oprávňuje poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov poskytovať služby sprostredkovania údajov vo všetkých členských štátoch.

6.   Notifikácia uvedená v odseku 1 musí zahŕňať tieto informácie:

a)

meno/názov poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov;

b)

právne postavenie, formu, vlastnícku štruktúru a príslušné dcérske spoločnosti poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov a jeho registračné číslo, ak je zapísaný v obchodnom alebo inom podobnom vnútroštátnom verejnom registri;

c)

adresu prípadnej hlavnej prevádzkarne poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov v Únii a prípadne akejkoľvek vedľajšej pobočky v inom členskom štáte alebo adresu právneho zástupcu;

d)

verejné webové sídlo, na ktorom možno nájsť úplné a aktuálne informácie o poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov a činnostiach vrátane aspoň informácií uvedených v písmenách a), b), c) a f);

e)

kontaktné osoby a kontaktné údaje poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov;

f)

opis služby sprostredkovania údajov, ktorú má poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov v úmysle poskytovať, a označenie kategórií uvedených v článku 10, do ktorých takáto služba sprostredkovania údajov patrí;

g)

predpokladaný dátum začatia činnosti, ak je odlišný od dátumu notifikácie.

7.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov zabezpečí, aby bol notifikačný postup nediskriminačný a aby nenarúšal hospodársku súťaž.

8.   Na žiadosť poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov vydá príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov do jedného týždňa od podania náležite a kompletne vypracovanej notifikácie štandardizované vyhlásenie potvrdzujúce, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov predložil notifikáciu uvedenú v odseku 1 a že notifikácia obsahuje informácie uvedené v odseku 6.

9.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov na žiadosť poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov potvrdí, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov je v súlade s týmto článkom a článkom 12. Po doručení takéhoto potvrdenia môže uvedený poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov vo svojej písomnej a ústnej komunikácii používať označenie „poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov uznaný v Únii“, ako aj spoločné logo.

S cieľom zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov uznaní v Únii boli ľahko identifikovateľní v celej Únii, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podobu spoločného loga. Poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov uznaní v Únii jasne zobrazia spoločné logo v každej online a offline publikácii, ktorá sa týka ich činností v oblasti sprostredkovania údajov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

10.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov elektronickými prostriedkami bezodkladne oznámi Komisii každú novú notifikáciu. Komisia vedie a pravidelne aktualizuje verejný register všetkých poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov poskytujúcich svoje služby v Únii. Informácie uvedené v odseku 6 písm. a), b), c), d), f) a g) sa uverejnia vo verejnom registri.

11.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov môže v súlade s vnútroštátnym právom účtovať za notifikáciu poplatky. Takéto poplatky musia byť primerané, objektívne a musia vychádzať z administratívnych nákladov spojených s monitorovaním súladu a inými trhovými kontrolnými činnosťami príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov v súvislosti s notifikáciami poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov. V prípade MSP a startupov môže príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov účtovať zľavnený poplatok alebo upustiť od poplatku.

12.   Poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov oznámia príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov všetky zmeny informácií poskytnutých podľa odseku 6 do 14 dní od dátumu zmeny.

13.   Ak poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov ukončí svoju činnosť, do 15 dní to oznámi príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov určenému podľa odsekov 1, 2 a 3.

14.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov elektronickými prostriedkami bezodkladne oznámi Komisii každé oznámenie uvedené v odsekoch 12 a 13. Komisia náležite aktualizuje verejný register poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov v Únii.

Článok 29

Európsky dátový inovačný výbor

1.   Komisia zriadi Európsky dátový inovačný výbor vo forme expertnej skupiny zloženej zo zástupcov príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušných orgánov pre registráciu organizácií dátového altruizmu všetkých členských štátov, Európskeho výboru pre ochranu údajov, európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, agentúry ENISA, Komisie, vyslanca EÚ pre MSP alebo zástupcu vymenovaného sieťou vyslancov pre MSP a iných zástupcov relevantných subjektov v konkrétnych odvetviach, ako aj subjektov so špecifickou odbornosťou. Pri vymenúvaní jednotlivých expertov sa Komisia zameria na dosiahnutie rodovej a geografickej rovnováhy medzi členmi expertnej skupiny.

2.   Európsky dátový inovačný výbor je zložený aspoň z týchto troch podvýborov:

a)

podvýboru pozostávajúceho z príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušných orgánov pre registráciu organizácií dátového altruizmu, ktorého cieľom je vykonávanie úloh podľa článku 30 písm. a), c), j) a k);

b)

podvýboru pre technické rokovania o normalizácii, prenosnosti a interoperabilite podľa článku 30 písm. f) a g);

c)

podvýboru pre zapojenie zainteresovaných strán zloženého z relevantných zástupcov priemyslu, výskumu, akademickej obce, občianskej spoločnosti, normalizačných organizácií, relevantných európskych dátových priestorov a iných relevantných zainteresovaných strán a tretích strán poskytujúcich Európskemu dátovému inovačnému výboru poradenstvo týkajúce sa úloh podľa článku 30 písm. d), e), f), g) a h).

3.   Zasadnutiam Európskeho dátového inovačného výboru predsedá Komisia.

4.   Európskemu dátovému inovačnému výboru pomáha sekretariát, ktorý poskytne Komisia.

Článok 30

Úlohy Európskeho dátového inovačného výboru

Európsky dátový inovačný výbor má tieto úlohy:

a)

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o budovanie jednotnej praxe subjektov verejného sektora a príslušných subjektov uvedených v článku 7 ods. 1 pri vybavovaní žiadostí o opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1;

b)

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o rozvoj jednotnej praxe v oblasti dátového altruizmu v celej Únii;

c)

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o budovanie jednotnej praxe príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušných orgánov pre registráciu organizácií dátového altruizmu pri uplatňovaní požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov a uznané organizácie dátového altruizmu;

d)

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o vypracúvanie jednotných usmernení o tom, ako najlepšie chrániť, v kontexte tohto nariadenia, komerčne citlivé iné ako osobné údaje, najmä obchodné tajomstvo, ale aj iné ako osobné údaje, ktoré predstavujú obsah chránený právami duševného vlastníctva, pred nezákonným prístupom, ktorý môže viesť ku krádeži duševného vlastníctva alebo k priemyselnej špionáži;

e)

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o vypracúvanie jednotných usmernení týkajúcich sa požiadaviek kybernetickej bezpečnosti v oblasti výmeny a uchovávania údajov;

f)

radiť Komisii, zohľadňujúc najmä príspevok normalizačných organizácií, v otázkach priorizácie medziodvetvových noriem, ktoré sa majú používať a vypracúvať na účely využívania a medziodvetvového zdieľania údajov medzi vznikajúcimi spoločnými európskymi dátovými priestormi, medziodvetvového porovnávania a výmeny osvedčených postupov z hľadiska odvetvových požiadaviek na zabezpečenie a prístupové procesy, zohľadňujúc príslušné odvetvové normalizačné činnosti, najmä objasňovanie a rozlišovanie toho, ktoré normy a postupy sú medziodvetvové a ktoré sú odvetvové;

g)

pomáhať Komisii, zohľadňujúc najmä príspevok normalizačných organizácií, pri riešení fragmentácie vnútorného trhu a dátového hospodárstva na vnútornom trhu, a to zvyšovaním cezhraničnej, medziodvetvovej interoperability údajov, ako aj služieb zdieľania údajov medzi odvetviami a oblasťami, nadväzujúc na existujúce európske, medzinárodné alebo vnútroštátne normy, okrem iného s cieľom podporiť vytváranie spoločných európskych dátových priestorov;

h)

navrhovať usmernenia pre spoločné európske dátové priestory, a to účelové alebo odvetvové či medziodvetvové interoperabilné rámce spoločných noriem a postupov, ktoré slúžia na výmenu alebo spoločné spracúvanie údajov, okrem iného na vývoj nových produktov a služieb, na vedecký výskum alebo iniciatívy občianskej spoločnosti, pričom takéto spoločné normy a postupy zohľadňujú existujúce normy, sú v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a zabezpečujú nediskriminačný prístup pre všetkých účastníkov na účely uľahčenia zdieľania údajov v Únii a využívania potenciálu existujúcich a budúcich dátových priestorov, okrem iného so zameraním na:

i)

medziodvetvové normy, ktoré sa majú používať a vypracúvať na účely využívania a medziodvetvového zdieľania údajov, medziodvetvového porovnávania a výmeny najlepších postupov z hľadiska odvetvových požiadaviek na zabezpečenie a prístupové procesy, zohľadňujúc odvetvové normalizačné činnosti, najmä pri objasňovaní a rozlišovaní toho, ktoré normy a postupy sú medziodvetvové a ktoré sú odvetvové;

ii)

požiadavky na odstránenie prekážok vstupu na trh a zabránenie efektu odkázanosti na určitého dodávateľa, ktorých účelom je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a interoperabilitu;

iii)

primeranú ochranu zákonných prenosov údajov do tretích krajín vrátane ochranných opatrení proti akýmkoľvek prenosom, ktoré zakazuje právo Únie;

iv)

primerané a nediskriminačné zastúpenie relevantných zainteresovaných strán pri riadení spoločných európskych dátových priestorov;

v)

dodržiavanie požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť v súlade s právom Únie;

i)

uľahčovať spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o stanovovanie harmonizovaných podmienok umožňujúcich opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1, ktoré majú v držbe subjekty verejného sektora na celom vnútornom trhu;

j)

uľahčovať spoluprácu medzi príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov a príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu prostredníctvom budovania kapacít a výmenou informácií, najmä stanovením metód efektívnej výmeny informácií o notifikačnom postupe pre poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov, ako aj registrácie a monitorovania uznaných organizácií dátového altruizmu vrátane koordinácie v súvislosti so stanovovaním poplatkov alebo sankcií, ako aj uľahčovať spoluprácu medzi príslušnými orgánmi služieb sprostredkovania údajov a príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu, pokiaľ ide o medzinárodný prístup a prenos údajov;

k)

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o posudzovanie, či by sa mali prijať vykonávacie akty uvedené v článku 5 ods. 11 a 12;

l)

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o vypracúvanie európskeho formulára súhlasu so spracúvaním údajov na altruistické účely v súlade s článkom 25 ods. 1;

m)

radiť Komisii pri zlepšovaní medzinárodného regulačného prostredia pre iné ako osobné údaje vrátane normalizácie.

KAPITOLA VII

Medzinárodný prístup a prenos

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 24. septembra 2023.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. mája 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

B. LE MAIRE

(1)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 38.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. mája 2022.

(3)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmu mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1239 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje európske prostredie jednotnej námornej platformy a ktorým sa zrušuje smernica 2010/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 64).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1056 z 15. júla 2020 o elektronických údajoch o nákladnej doprave (Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 33).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(25)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 557/2013 zo 17. júna 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike, pokiaľ ide o prístup k dôverným údajom na vedecké účely, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 831/2002 (Ú. v. EÚ L 164, 18.6.2013, s. 16).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).

(30)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(31)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(33)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).


whereas
keyboard_arrow_down