Digital Governance Act 2022/0868 SK

1. Na účely plnenia úloh uvedených v tomto článku určí každý členský štát jeden alebo viacero príslušných subjektov, ktoré môžu byť príslušnými pre jednotlivé odvetvia, na pomoc subjektom verejného sektora, ktoré udeľujú alebo zamietajú prístup na opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1. Členské štáty môžu zriadiť jeden alebo viacero nových príslušných subjektov alebo sa spoľahnúť na existujúce subjekty verejného sektora alebo na interné útvary subjektov verejného sektora, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení.

2. Príslušné subjekty môžu byť splnomocnené udeliť prístup na opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1 podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje udelenie takéhoto prístupu. Pri udeľovaní alebo zamietnutí prístupu na opakované použitie sa na uvedené príslušné subjekty vzťahujú články 4, 5, 6 a 9.

3. Príslušné subjekty musia mať primerané právne, finančné, technické a ľudské zdroje na plnenie úloh, ktoré im boli pridelené, vrátane potrebných technických znalostí, aby boli schopné dodržiavať príslušné právo Únie a vnútroštátne právo týkajúce sa režimov prístupu ku kategóriám údajov uvedeným v článku 3 ods. 1.

4. Pomoc podľa odseku 1 v prípade potreby zahŕňa:

a)	poskytovanie technickej podpory v podobe zabezpečeného prostredia spracúvania, v ktorom možno údaje sprístupniť na opakované použitie;

b)	poskytovanie usmernení a technickej podpory v súvislosti s tým, ako najlepšie štruktúrovať a uchovávať údaje, aby boli tieto údaje ľahko prístupné;

poskytovanie technickej podpory pre pseudonymizáciu a zabezpečenie spracúvania údajov spôsobom, ktorý účinne zachováva súkromie, dôvernosť, integritu a prístupnosť informácií obsiahnutých v údajoch, ktorých opakované použitie sa umožňuje, vrátane techník anonymizácie, generalizácie, potlačovania a randomizácie osobných údajov alebo iných najmodernejších metód na zachovanie súkromia a vymazania komerčne dôverných informácií vrátane obchodných tajomstiev alebo obsahu chráneného právami duševného vlastníctva;

pomoc subjektom verejného sektora, v relevantných prípadoch, pri poskytovaní podpory opätovným používateľom pri žiadaní o súhlas na opakované použitie od dotknutých osôb alebo o povolenie od držiteľov údajov v súlade s ich konkrétnymi rozhodnutiami, a to aj v súvislosti s jurisdikciou, v ktorej sa majú údaje spracúvať, a pomoc subjektom verejného sektora pri zavádzaní technických mechanizmov, ktoré umožňujú prenos žiadostí opätovných používateľov o súhlas alebo povolenie, ak je to prakticky možné;

e)	pomoc subjektom verejného sektora pri posudzovaní primeranosti zmluvných záväzkov prijatých opätovným používateľom podľa článku 5 ods. 10.

5. Každý členský štát oznámi Komisii identitu príslušných subjektov určených podľa odseku 1 do 24. septembra 2023. Každý členský štát oznámi Komisii aj každú následnú zmenu identity uvedených príslušných subjektov.

Článok 11

Notifikácia zo strany poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov

1. Každý poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý má v úmysle poskytovať služby sprostredkovania údajov uvedené v článku 10, predloží notifikáciu príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov.

2. Na účely tohto nariadenia platí, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý má prevádzkarne vo viac ako jednom členskom štáte, sa považuje za podliehajúceho právomoci toho členského štátu, v ktorom má svoju hlavnú prevádzkareň, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie upravujúce cezhraničné žaloby o náhradu škody a súvisiace konania.

3. Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý nie je usadený v Únii, ale ponúka služby sprostredkovania údajov uvedené v článku 10 v Únii, musí určiť právneho zástupcu v jednom z členských štátov, v ktorých tieto služby ponúka.

Na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením poverí poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov právneho zástupcu, aby konal v jeho mene alebo spolu s ním vo všetkých otázkach týkajúcich sa všetkých záležitostí súvisiacich s poskytovanými službami sprostredkovania údajov, v ktorých sa naň obrátia príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov alebo dotknuté osoby a držitelia údajov. Právny zástupca spolupracuje s príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov a na požiadanie im komplexne preukazuje opatrenia, ktoré poskytovateľ pre služby sprostredkovania údajov prijal a ustanovenia, ktoré zaviedol na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov sa považuje za podliehajúceho právomoci toho členského štátu, v ktorom sa nachádza jeho právny zástupca. Určením právneho zástupcu poskytovateľom služieb sprostredkovania údajov nie sú dotknuté žiadne právne kroky, ktoré by mohli byť podniknuté proti poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov.

4. Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov môže po predložení notifikácie v súlade s odsekom 1 začať činnosť za podmienok stanovených v tejto kapitole.

5. Notifikácia uvedená v odseku 1 oprávňuje poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov poskytovať služby sprostredkovania údajov vo všetkých členských štátoch.

6. Notifikácia uvedená v odseku 1 musí zahŕňať tieto informácie:

a)	meno/názov poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov;

b)	právne postavenie, formu, vlastnícku štruktúru a príslušné dcérske spoločnosti poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov a jeho registračné číslo, ak je zapísaný v obchodnom alebo inom podobnom vnútroštátnom verejnom registri;

c)	adresu prípadnej hlavnej prevádzkarne poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov v Únii a prípadne akejkoľvek vedľajšej pobočky v inom členskom štáte alebo adresu právneho zástupcu;

d)	verejné webové sídlo, na ktorom možno nájsť úplné a aktuálne informácie o poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov a činnostiach vrátane aspoň informácií uvedených v písmenách a), b), c) a f);

e)	kontaktné osoby a kontaktné údaje poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov;

f)	opis služby sprostredkovania údajov, ktorú má poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov v úmysle poskytovať, a označenie kategórií uvedených v článku 10, do ktorých takáto služba sprostredkovania údajov patrí;

g)	predpokladaný dátum začatia činnosti, ak je odlišný od dátumu notifikácie.

7. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov zabezpečí, aby bol notifikačný postup nediskriminačný a aby nenarúšal hospodársku súťaž.

8. Na žiadosť poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov vydá príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov do jedného týždňa od podania náležite a kompletne vypracovanej notifikácie štandardizované vyhlásenie potvrdzujúce, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov predložil notifikáciu uvedenú v odseku 1 a že notifikácia obsahuje informácie uvedené v odseku 6.

9. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov na žiadosť poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov potvrdí, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov je v súlade s týmto článkom a článkom 12. Po doručení takéhoto potvrdenia môže uvedený poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov vo svojej písomnej a ústnej komunikácii používať označenie „poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov uznaný v Únii“, ako aj spoločné logo.

S cieľom zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov uznaní v Únii boli ľahko identifikovateľní v celej Únii, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podobu spoločného loga. Poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov uznaní v Únii jasne zobrazia spoločné logo v každej online a offline publikácii, ktorá sa týka ich činností v oblasti sprostredkovania údajov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

10. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov elektronickými prostriedkami bezodkladne oznámi Komisii každú novú notifikáciu. Komisia vedie a pravidelne aktualizuje verejný register všetkých poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov poskytujúcich svoje služby v Únii. Informácie uvedené v odseku 6 písm. a), b), c), d), f) a g) sa uverejnia vo verejnom registri.

11. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov môže v súlade s vnútroštátnym právom účtovať za notifikáciu poplatky. Takéto poplatky musia byť primerané, objektívne a musia vychádzať z administratívnych nákladov spojených s monitorovaním súladu a inými trhovými kontrolnými činnosťami príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov v súvislosti s notifikáciami poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov. V prípade MSP a startupov môže príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov účtovať zľavnený poplatok alebo upustiť od poplatku.

12. Poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov oznámia príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov všetky zmeny informácií poskytnutých podľa odseku 6 do 14 dní od dátumu zmeny.

13. Ak poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov ukončí svoju činnosť, do 15 dní to oznámi príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov určenému podľa odsekov 1, 2 a 3.

14. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov elektronickými prostriedkami bezodkladne oznámi Komisii každé oznámenie uvedené v odsekoch 12 a 13. Komisia náležite aktualizuje verejný register poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov v Únii.

Článok 13

Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov

1. Každý členský štát určí jeden alebo viac príslušných orgánov na vykonávanie úloh súvisiacich s notifikačným postupom pre služby sprostredkovania údajov a oznámi Komisii identitu týchto príslušných orgánov do 24. septembra 2023. Každý členský štát oznámi Komisii aj každú následnú zmenu identity uvedených príslušných orgánov.

2. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov musia spĺňať požiadavky stanovené v článku 26.

3. Právomocami príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov nie sú dotknuté právomoci orgánov pre ochranu údajov, vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, orgánov zodpovedných za kybernetickú bezpečnosť a iných relevantných odvetvových orgánov. V súlade so svojimi príslušnými právomocami podľa práva Únie a vnútroštátneho práva nadväzujú tieto orgány úzku spoluprácu a vymieňajú si informácie potrebné na plnenie svojich úloh vo vzťahu k poskytovateľom služieb sprostredkovania údajov a ich cieľom je dosiahnuť súdržnosť rozhodnutí prijatých pri uplatňovaní tohto nariadenia.

Článok 14

Monitorovanie súladu

1. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov monitorujú súlad poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov s požiadavkami tejto kapitoly a dohliadajú naň. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov môžu tiež monitorovať súlad poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov a vykonávať nad ním dohľad na základe žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby.

2. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov majú právomoc požadovať od poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov alebo od ich právnych zástupcov všetky informácie, ktoré sú potrebné na overenie súladu s požiadavkami tejto kapitoly. Všetky žiadosti o informácie musia byť primerané vykonávaniu danej úlohy a odôvodnené.

3. Ak príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov zistí, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov nespĺňa jednu alebo viacero požiadaviek tejto kapitoly, oznámi poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov tieto zistenia a poskytne mu možnosť vyjadriť sa, a to do 30 dní od doručenia oznámenia.

4. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov má právomoc požadovať ukončenie porušovania uvedeného v odseku 3, a to v primeranej lehote alebo, v prípade závažného porušenia, ihneď, a prijme vhodné a primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad. V tejto súvislosti má príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov právomoc, vo vhodných prípadoch:

a)	ukladať prostredníctvom administratívnych postupov odrádzajúce finančné sankcie, ktoré môžu zahŕňať periodické sankcie a sankcie s retroaktívnym účinkom, iniciovať právne konanie o uložení pokút, alebo oboje;

b)	požadovať odloženie začatia alebo pozastavenie poskytovania služby sprostredkovania údajov, až kým sa nevykonajú všetky zmeny podmienok požadovaných príslušným orgánom pre služby sprostredkovania údajov; alebo

c)	požadovať ukončenie poskytovania služby sprostredkovania údajov v prípade, že nedošlo k náprave závažných alebo opakovaných porušení napriek predchádzajúcemu oznámeniu v súlade s odsekom 3.

Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov požiada Komisiu, aby hneď po tom, ako nariadil ukončenie poskytovania služby sprostredkovania údajov v súlade s prvým pododsekom písm. c), vyradila poskytovateľa služby sprostredkovania údajov z registra poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov.

Ak poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov napraví porušenia, opätovne to oznámi príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov oznámi Komisii každú novú opätovnú notifikáciu.

5. Ak poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý nie je usadený v Únii, neurčí právneho zástupcu, alebo ak právny zástupca neposkytne potrebné informácie, ktoré žiada príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov a ktoré komplexne preukazujú súlad s týmto nariadením, príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov má právomoc odložiť začatie poskytovania alebo pozastaviť poskytovanie služby sprostredkovania údajov, až kým sa neurčí právny zástupca alebo neposkytnú potrebné informácie.

6. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov bezodkladne oznámia dotknutému poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov opatrenia uložené podľa odsekov 4 a 5 a dôvody, na ktorých sú založené, ako aj potrebné kroky, ktoré sa majú prijať na nápravu príslušných nedostatkov, a stanovia poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov primeranú lehotu, ktorá nie je dlhšia ako 30 dní, na zabezpečenie súladu s danými opatreniami.

7. Ak má poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov svoju hlavnú prevádzkareň alebo svojho právneho zástupcu v členskom štáte, ale poskytuje služby v iných členských štátoch, príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavná prevádzkareň alebo právny zástupca, a príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov týchto iných členských štátov spolupracujú a vzájomne si pomáhajú. Takáto pomoc a spolupráca môže zahŕňať výmenu informácií medzi dotknutými príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov na účely plnenia ich úloh podľa tohto nariadenia a odôvodnené žiadosti o prijatie opatrení uvedených v tomto článku.

Ak príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov v jednom členskom štáte požiada o pomoc príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov v inom členskom štáte, predloží odôvodnenú žiadosť. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov na základe takejto žiadosti bezodkladne a v lehote primeranej naliehavosti žiadosti poskytne odpoveď.

Všetky informácie vymieňané v rámci pomoci, o ktorú sa žiada a ktorá sa poskytuje podľa tohto odseku, sa používajú iba v súvislosti so záležitosťou, pre ktorú sa o túto pomoc žiadalo.

Článok 19

Registrácia uznaných organizácií dátového altruizmu

1. Subjekt, ktorý spĺňa požiadavky článku 18, môže predložiť žiadosť o registráciu do vnútroštátneho verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu v členskom štáte, v ktorom je usadený.

2. Subjekt, ktorý spĺňa požiadavky článku 18 a má prevádzkarne vo viac ako jednom členskom štáte, môže predložiť žiadosť o registráciu do vnútroštátneho verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu v členskom štáte, v ktorom má svoju hlavnú prevádzkareň.

3. Subjekt, ktorý spĺňa požiadavky článku 18, ale ktorý nie je usadený v Únii, určí právneho zástupcu v jednom alebo viacerých členských štátoch, v ktorých sa služby dátového altruizmu ponúkajú.

Na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením subjekt poverí právneho zástupcu, aby konal spolu s ním alebo v jeho mene vo všetkých záležitostiach súvisiacich s týmto subjektom, v ktorých sa naň obrátia príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu alebo dotknuté osoby a držitelia údajov. Právny zástupca spolupracuje s príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu a na požiadanie im komplexne preukazuje opatrenia, ktoré subjekt prijal, a ustanovenia, ktoré zaviedol na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

Subjekt sa považuje za podliehajúceho právomoci toho členského štátu, v ktorom sa nachádza právny zástupca. Takýto subjekt môže predložiť žiadosť o registráciu do vnútroštátneho verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu v uvedenom členskom štáte. Tým, že subjekt určí právneho zástupcu, nie sú dotknuté žiadne právne kroky, ktoré by sa mohli podniknúť proti subjektu.

4. Žiadosti o registráciu uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 musia obsahovať tieto informácie:

a)	meno/názov subjektu;

b)	právne postavenie a formu subjektu a jeho registračné číslo, ak je zapísaný vo vnútroštátnom verejnom registri;

c)	vo vhodných prípadoch stanovy subjektu;

d)	zdroje príjmu subjektu;

e)	adresa prípadnej hlavnej prevádzkarne subjektu v Únii a prípadne akejkoľvek vedľajšej pobočky v inom členskom štáte, alebo adresa právneho zástupcu;

f)	verejné webové sídlo, kde možno nájsť úplné a aktuálne informácie o subjekte a činnostiach vrátane aspoň informácií uvedených v písmenách a), b), d), e) a h);

g)	kontaktné osoby a kontaktné údaje subjektu;

h)	ciele všeobecného záujmu, ktoré má v úmysle podporovať pri získavaní údajov;

i)	povahu údajov, ktoré má subjekt v úmysle prevádzkovať alebo spracúvať, a v prípade osobných údajov uvedenie kategórií osobných údajov;

j)	akékoľvek iné dokumenty preukazujúce splnenie požiadaviek článku 18.

5. Ak subjekt predložil všetky potrebné informácie podľa odseku 4 a po tom, ako príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu posúdil žiadosť o registráciu a konštatoval, že subjekt spĺňa požiadavky článku 18, zaregistruje subjekt do vnútroštátneho verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu do 12 týždňov od doručenia žiadosti o registráciu. Registrácia platí vo všetkých členských štátoch.

Príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu oznámi Komisii každú registráciu. Komisia zahrnie uvedenú registráciu do únijného verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu.

6. Informácie uvedené v odseku 4 písm. a), b), f), g) a h) sa uverejnia v príslušnom vnútroštátnom verejnom registri uznaných organizácií dátového altruizmu.

7. Uznaná organizácia dátového altruizmu oznámi relevantnému príslušnému orgánu pre registráciu organizácií dátového altruizmu všetky zmeny informácií poskytnutých podľa odseku 4 do 14 dní od dátumu zmeny.

Príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu elektronickými prostriedkami bezodkladne oznámi Komisii každé takéto oznámenie. Komisia na základe takéhoto oznámenia bezodkladne aktualizuje únijný verejný register uznaných organizácií dátového altruizmu.

Článok 22

Súbor pravidiel

1. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom doplniť toto nariadenie zavedením súboru pravidiel, ktorými sa stanovia:

vhodné informačné požiadavky s cieľom zabezpečiť, aby sa dotknutým osobám a držiteľom údajov pred udelením súhlasu alebo povolenia na dátový altruizmus poskytli dostatočne podrobné, jasné a transparentné informácie o použití údajov, nástrojoch na udelenie a odvolanie súhlasu alebo udelenie alebo odňatie povolenia a opatreniach prijatých na zabránenie zneužitiu údajov zdieľaných s organizáciou dátového altruizmu;

b)	vhodné technické a bezpečnostné požiadavky na zaistenie primeranej úrovne bezpečnosti uchovávania a spracúvania údajov, ako aj pre nástroje na udelenie a odvolanie súhlasu alebo udelenie a odňatie povolenia;

komunikačné plány zohľadňujúce multidisciplinárny prístup k zvyšovaniu informovanosti o dátovom altruizme, určovaní subjektu ako „organizácie dátového altruizmu uznanej v Únii“ a o súbore pravidiel medzi príslušnými zainteresovanými stranami, najmä držiteľmi údajov a dotknutými osobami, ktoré by mohli zdieľať svoje údaje;

d)	odporúčania týkajúce sa príslušných noriem interoperability.

2. Súbor pravidiel uvedený v odseku 1 sa vypracuje v úzkej spolupráci s organizáciami dátového altruizmu a príslušnými zainteresovanými stranami.

Článok 24

Monitorovanie súladu

1. Príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu monitorujú súlad uznaných organizácií dátového altruizmu s požiadavkami stanovenými v tejto kapitole a vykonávajú nad ním dohľad. Príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmus môže tiež monitorovať súlad takýchto uznaných organizácií dátového altruizmu a vykonávať nad ním dohľad na základe žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby.

2. Príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu majú právomoc požadovať od uznaných organizácií dátového altruizmu informácie potrebné na overenie súladu s požiadavkami tejto kapitoly. Všetky žiadosti o informácie musia byť primerané vykonávaniu uvedenej úlohy a odôvodnené.

3. Ak príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu zistí, že uznaná organizácia dátového altruizmu nespĺňa jednu alebo viacero požiadaviek tejto kapitoly, oznámi uznanej organizácii dátového altruizmu tieto zistenia a poskytne jej možnosť vyjadriť sa do 30 dní od doručenia oznámenia.

4. Príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu má právomoc požadovať ukončenie porušovania uvedeného v odseku 3, a to ihneď alebo v rámci primeranej lehoty, a prijme vhodné a primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad.

5. Ak uznaná organizácia dátového altruizmu nespĺňa jednu alebo viacero požiadaviek tejto kapitoly ani po oznámení od príslušného orgánu pre registráciu organizácií dátového altruizmu v súlade s odsekom 3, táto uznaná organizácia dátového altruizmu:

a)	stráca právo používať v písomnej a ústnej komunikácii označenie „organizácia dátového altruizmu uznaná v Únii“;

b)	sa vyradí z príslušného vnútroštátneho verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu a z únijného verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu.

Príslušný orgán na registráciu organizácií dátového altruizmu zverejní každé rozhodnutie, ktorým sa zrušuje právo používať označenie „organizácia dátového altruizmu uznaná v Únii“ podľa prvého pododseku písm. a).

6. Ak má uznaná organizácia dátového altruizmu svoju hlavnú prevádzkareň alebo svojho právneho zástupcu v členskom štáte, ale pôsobí v iných členských štátoch, príslušný orgán členského štátu pre registráciu organizácií dátového altruizmu, v ktorom sa nachádza hlavná prevádzkareň alebo právny zástupca, a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu týchto iných členských štátov spolupracujú a vzájomne si pomáhajú. Takáto pomoc a spolupráca môže zahŕňať výmenu informácií medzi dotknutými príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu na účely ich úloh podľa tohto nariadenia a odôvodnené žiadosti o prijatie opatrení uvedených v tomto článku.

Ak príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu v jednom členskom štáte požiada o pomoc príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu v inom členskom štáte, predloží odôvodnenú žiadosť. Príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu na základe takejto žiadosti poskytne bezodkladne a v lehote primeranej naliehavosti žiadosti odpoveď.

Článok 28

Právo na účinný súdny prostriedok nápravy

1. Bez ohľadu na akékoľvek administratívne alebo iné mimosúdne prostriedky nápravy, všetky dotknuté fyzické a právnické osoby majú právo na účinný súdny prostriedok nápravy pokiaľ ide o právne záväzné rozhodnutia uvedené v článku 14 prijaté príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov v rámci riadenia, kontroly a presadzovania notifikačného režimu pre poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov a na právne záväzné rozhodnutia uvedené v článkoch 19 a 24 prijaté príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu v rámci monitorovania uznaných organizácií dátového altruizmu.

2. Konanie podľa tohto článku sa vedie na súdoch alebo tribunáloch členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov alebo príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu, proti ktorému súdny prostriedok nápravy smeruje, jednotlivo alebo v relevantných prípadoch kolektívne na podnet zástupcov jednej alebo viacero fyzických alebo právnických osôb.

3. Ak príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov alebo príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu vo veci sťažnosti nekoná, každá dotknutá fyzická alebo právnická osoba má v súlade s vnútroštátnym právom buď právo na účinný súdny prostriedok nápravy alebo prístup k preskúmaniu nestranným orgánom s náležitou odbornosťou.

KAPITOLA VI

Európsky dátový inovačný výbor

Článok 30

Úlohy Európskeho dátového inovačného výboru

Európsky dátový inovačný výbor má tieto úlohy:

a)	radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o budovanie jednotnej praxe subjektov verejného sektora a príslušných subjektov uvedených v článku 7 ods. 1 pri vybavovaní žiadostí o opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1;

b)	radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o rozvoj jednotnej praxe v oblasti dátového altruizmu v celej Únii;

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o budovanie jednotnej praxe príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušných orgánov pre registráciu organizácií dátového altruizmu pri uplatňovaní požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov a uznané organizácie dátového altruizmu;

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o vypracúvanie jednotných usmernení o tom, ako najlepšie chrániť, v kontexte tohto nariadenia, komerčne citlivé iné ako osobné údaje, najmä obchodné tajomstvo, ale aj iné ako osobné údaje, ktoré predstavujú obsah chránený právami duševného vlastníctva, pred nezákonným prístupom, ktorý môže viesť ku krádeži duševného vlastníctva alebo k priemyselnej špionáži;

e)	radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o vypracúvanie jednotných usmernení týkajúcich sa požiadaviek kybernetickej bezpečnosti v oblasti výmeny a uchovávania údajov;

radiť Komisii, zohľadňujúc najmä príspevok normalizačných organizácií, v otázkach priorizácie medziodvetvových noriem, ktoré sa majú používať a vypracúvať na účely využívania a medziodvetvového zdieľania údajov medzi vznikajúcimi spoločnými európskymi dátovými priestormi, medziodvetvového porovnávania a výmeny osvedčených postupov z hľadiska odvetvových požiadaviek na zabezpečenie a prístupové procesy, zohľadňujúc príslušné odvetvové normalizačné činnosti, najmä objasňovanie a rozlišovanie toho, ktoré normy a postupy sú medziodvetvové a ktoré sú odvetvové;

pomáhať Komisii, zohľadňujúc najmä príspevok normalizačných organizácií, pri riešení fragmentácie vnútorného trhu a dátového hospodárstva na vnútornom trhu, a to zvyšovaním cezhraničnej, medziodvetvovej interoperability údajov, ako aj služieb zdieľania údajov medzi odvetviami a oblasťami, nadväzujúc na existujúce európske, medzinárodné alebo vnútroštátne normy, okrem iného s cieľom podporiť vytváranie spoločných európskych dátových priestorov;

navrhovať usmernenia pre spoločné európske dátové priestory, a to účelové alebo odvetvové či medziodvetvové interoperabilné rámce spoločných noriem a postupov, ktoré slúžia na výmenu alebo spoločné spracúvanie údajov, okrem iného na vývoj nových produktov a služieb, na vedecký výskum alebo iniciatívy občianskej spoločnosti, pričom takéto spoločné normy a postupy zohľadňujú existujúce normy, sú v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a zabezpečujú nediskriminačný prístup pre všetkých účastníkov na účely uľahčenia zdieľania údajov v Únii a využívania potenciálu existujúcich a budúcich dátových priestorov, okrem iného so zameraním na:

medziodvetvové normy, ktoré sa majú používať a vypracúvať na účely využívania a medziodvetvového zdieľania údajov, medziodvetvového porovnávania a výmeny najlepších postupov z hľadiska odvetvových požiadaviek na zabezpečenie a prístupové procesy, zohľadňujúc odvetvové normalizačné činnosti, najmä pri objasňovaní a rozlišovaní toho, ktoré normy a postupy sú medziodvetvové a ktoré sú odvetvové;

ii)	požiadavky na odstránenie prekážok vstupu na trh a zabránenie efektu odkázanosti na určitého dodávateľa, ktorých účelom je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a interoperabilitu;

iii)	primeranú ochranu zákonných prenosov údajov do tretích krajín vrátane ochranných opatrení proti akýmkoľvek prenosom, ktoré zakazuje právo Únie;

iv)	primerané a nediskriminačné zastúpenie relevantných zainteresovaných strán pri riadení spoločných európskych dátových priestorov;

v)	dodržiavanie požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť v súlade s právom Únie;

i)	uľahčovať spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o stanovovanie harmonizovaných podmienok umožňujúcich opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1, ktoré majú v držbe subjekty verejného sektora na celom vnútornom trhu;

uľahčovať spoluprácu medzi príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov a príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu prostredníctvom budovania kapacít a výmenou informácií, najmä stanovením metód efektívnej výmeny informácií o notifikačnom postupe pre poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov, ako aj registrácie a monitorovania uznaných organizácií dátového altruizmu vrátane koordinácie v súvislosti so stanovovaním poplatkov alebo sankcií, ako aj uľahčovať spoluprácu medzi príslušnými orgánmi služieb sprostredkovania údajov a príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu, pokiaľ ide o medzinárodný prístup a prenos údajov;

k)	radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o posudzovanie, či by sa mali prijať vykonávacie akty uvedené v článku 5 ods. 11 a 12;

l)	radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o vypracúvanie európskeho formulára súhlasu so spracúvaním údajov na altruistické účely v súlade s článkom 25 ods. 1;

m)	radiť Komisii pri zlepšovaní medzinárodného regulačného prostredia pre iné ako osobné údaje vrátane normalizácie.

KAPITOLA VII

Medzinárodný prístup a prenos

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 24. septembra 2023.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. mája 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

B. LE MAIRE

(1) Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 38.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. mája 2022.

(3) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmu mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1239 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje európske prostredie jednotnej námornej platformy a ktorým sa zrušuje smernica 2010/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 64).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1056 z 15. júla 2020 o elektronických údajoch o nákladnej doprave (Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 33).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).

(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(25) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 557/2013 zo 17. júna 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike, pokiaľ ide o prístup k dôverným údajom na vedecké účely, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 831/2002 (Ú. v. EÚ L 164, 18.6.2013, s. 16).

(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).

(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).

(30) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(32) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

whereas

keyboard_tab Digital Governance Act 2022/0868 SK

Digital Governance Act 2022/0868 SK