search

keyboard_tab Digital Governance Act 2022/0868 SK

 BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2022/0868 SK cercato: 'postupom' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index postupom:


whereas postupom:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 1158

 

Článok 5

Podmienky opakovaného použitia

1.   Subjekty verejného sektora, ktoré majú podľa vnútroštátneho práva právomoc udeliť alebo zamietnuť prístup na opakované použitie údajov jednej alebo viacerých kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1, musia zverejniť prostredníctvom jednotného informačného miesta uvedeného v článku 8 podmienky umožnenia takéhoto opakovaného použitia a postup podania žiadosti o opakované použitie. Subjektom verejného sektora môžu pri udeľovaní alebo zamietnutí prístupu na opakované použitie pomáhať príslušné subjekty uvedené v článku 7 ods. 1.

Členské štáty zabezpečia, aby boli subjekty verejného sektora na splnenie požiadaviek tohto článku vybavené potrebnými zdrojmi.

2.   Podmienky opakovaného použitia musia byť nediskriminačné, transparentné, primerané a objektívne odôvodnené, pokiaľ ide o kategórie údajov, účely opakovaného použitia a povahu údajov, ktorých opakované použitie sa umožňuje. Uvedené podmienky sa nesmú použiť na obmedzenie hospodárskej súťaže.

3.   Subjekty verejného sektora v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom zabezpečia zachovanie chránenej povahy údajov. Môžu stanoviť tieto požiadavky:

a)

udeliť prístup k opakovanému použitiu údajov len vtedy, ak subjekt verejného sektora alebo príslušný subjekt na základe žiadosti o opakované použitie zabezpečil, že údaje boli:

i)

v prípade osobných údajov anonymizované; a

ii)

upravené, agregované alebo spracúvané akýmkoľvek iným spôsobom kontroly zverejňovania v prípade komerčne dôverných informácií vrátane obchodného tajomstva alebo obsahu chráneného právami duševného vlastníctva;

b)

k údajom sa pristupuje a údaje sa opakovane používajú na diaľku v zabezpečenom prostredí spracúvania, ktoré poskytuje alebo ovláda subjekt verejného sektora;

c)

k údajom sa pristupuje a údaje sa opakovane používajú vo fyzických priestoroch, v ktorých je zabezpečené prostredie spracúvania umiestnené v súlade s normami vysokej bezpečnosti za predpokladu, že prístup na diaľku nemožno umožniť bez ohrozenia práv a záujmov tretích strán.

4.   V prípade opakovaného použitia umožneného v súlade s odsekom 3 písm. b) a c) subjekty verejného sektora stanovia podmienky zachovávajúce integritu fungovania technických systémov používaného zabezpečeného prostredia spracúvania. Subjekt verejného sektora si vyhradzuje právo overiť proces, prostriedky a všetky výsledky spracúvania údajov, ktoré vykonal opätovný používateľ, s cieľom zachovať integritu ochrany údajov, a vyhradzuje si právo zakázať používanie výsledkov, ktoré obsahujú informácie ohrozujúce práva a záujmy tretích strán. Rozhodnutie zakázať použitie výsledkov musí byť pre opätovného používateľa zrozumiteľné a transparentné.

5.   Pokiaľ vnútroštátne právo nestanovuje osobitné ochranné opatrenia týkajúce sa príslušnej povinnosti zachovávať dôvernosť súvisiacej s opakovaným použitím údajov uvedeným v článku 3 ods. 1, subjekt verejného sektora podmieni použitie údajov poskytnutých v súlade s odsekom 3 tohto článku dodržiavaním povinnosti zachovávať dôvernosť opätovným používateľom zakazujúcej zverejnenie akýchkoľvek informácií, ktoré ohrozujú práva a záujmy tretích strán a ktoré opätovný používateľ mohol nadobudnúť napriek zavedeným ochranným opatreniam. Opätovným používateľom sa zakazuje spätne identifikovať akúkoľvek dotknutú osobu, ktorej sa dané údaje týkajú, a opätovný používateľ prijme technické a prevádzkové opatrenia na zabránenie spätnej identifikácie a subjektu verejného sektora oznámi akékoľvek porušenie ochrany údajov vedúce k spätnej identifikácii príslušných dotknutých osôb. V prípade neoprávneného opakovaného použitia iných ako osobných údajov, opätovný používateľ bez zbytočného odkladu, vo vhodných prípadoch s pomocou subjektu verejného sektora, informuje právnické osoby, ktorých práva a záujmy môžu byť dotknuté.

6.   Ak opakované použitie údajov nemožno umožniť v súlade s povinnosťami stanovenými v odsekoch 3 a 4 tohto článku a neexistuje žiadny právny základ na prenos údajov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, subjekt verejného sektora vynaloží všetko úsilie v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom na to, aby poskytol pomoc potenciálnym opätovným používateľom pri získavaní súhlasu dotknutých osôb alebo povolenia od držiteľov údajov, ktorých práva a záujmy môžu byť takýmto opakovaným použitím dotknuté, ak je to možné bez neprimeraného zaťaženia pre subjekt verejného sektora. Subjektu verejného sektora môžu pri poskytovaní takej pomoci pomáhať príslušné subjekty uvedené v článku 7 ods. 1.

7.   Opakované použitie údajov sa umožňuje len za predpokladu dodržania práv duševného vlastníctva. Subjekty verejného sektora si neuplatnia právo zostavovateľa databázy stanovené v článku 7 ods. 1 smernice 96/9/ES s cieľom zabrániť opakovanému použitiu údajov alebo ho obmedziť nad rámec stanovený týmto nariadením.

8.   Ak sa požadované údaje považujú za dôverné v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom v oblasti komerčnej alebo štatistickej dôvernosti, subjekty verejného sektora zabezpečia, aby sa v dôsledku umožnenia opakovaného použitia nezverejnili dôverné údaje, ak takéto opakované použitie nie je umožnené v súlade s odsekom 6.

9.   Ak má opätovný používateľ v úmysle preniesť do tretej krajiny iné ako osobné údaje chránené z dôvodov uvedených v článku 3 ods. 1, v čase podania žiadosti o opakované použitie takýchto údajov informuje subjekt verejného sektora o svojom zámere preniesť takéto údaje a o účele takéhoto prenosu. V prípade opakovaného použitia v súlade s odsekom 6 tohto článku opätovný používateľ, vo vhodných prípadoch s pomocou subjektu verejného sektora, informuje právnickú osobu, ktorej práva a záujmy môžu byť dotknuté, o tomto zámere, účele a primeraných ochranných opatreniach. Subjekt verejného sektora neumožní opakované použitie bez toho, aby právnická osoba udelila povolenie na prenos.

10.   Subjekty verejného sektora prenášajú iné ako osobné dôverné údaje alebo údaje chránené právami duševného vlastníctva opätovnému používateľovi, ktorý má v úmysle preniesť tieto údaje do inej tretej krajiny, než je krajina určená v súlade s odsekom 12, iba ak sa opätovný používateľ zmluvne zaviaže:

a)

dodržiavať povinnosti uložené v súlade s odsekmi 7 a 8 aj po prenose údajov do tretej krajiny; a

b)

akceptovať právomoc súdov alebo tribunálov členského štátu prenášajúceho subjektu verejného sektora na riešenie akýchkoľvek sporov týkajúcich sa dodržiavania odsekov 7 a 8.

11.   Subjekty verejného sektora poskytujú v relevantných prípadoch a v rozsahu svojich spôsobilostí opätovným používateľom usmernenia a pomoc pri plnení povinností uvedených v odseku 10 tohto článku.

S cieľom pomôcť subjektom verejného sektora a opätovným používateľom môže Komisia prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia vzorové zmluvné ustanovenia na dodržiavanie povinností uvedených v odseku 10 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 3.

12.   Ak je to odôvodnené značným počtom žiadostí v celej Únii týkajúcich sa opakovaného použitia iných ako osobných údajov v konkrétnych tretích krajinách, Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých vyhlási, že právne opatrenia, opatrenia dohľadu a presadzovania tretej krajiny:

a)

zaisťujú ochranu duševného vlastníctva a obchodného tajomstva spôsobom, ktorý je v zásade rovnocenný s ochranou zaručenou právom Únie;

b)

sa účinne uplatňujú a presadzujú; a

c)

poskytujú účinné súdne prostriedky nápravy.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 3.

13.   V osobitných legislatívnych aktoch Únie sa môže stanoviť, že určité kategórie iných ako osobných údajov v držbe subjektov verejného sektora sa na účely tohto článku považujú za vysoko citlivé, ak ich prenos do tretích krajín môže ohroziť ciele verejnej politiky Únie, ako je bezpečnosť a verejné zdravie, alebo môže viesť k riziku spätnej identifikácie iných ako osobných, anonymizovaných údajov. Ak sa takýto akt prijme, Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 32, ktorými sa toto nariadenie doplní stanovením osobitných podmienok, ktoré sa uplatňujú na prenos takýchto údajov do tretích krajín.

Uvedené osobitné podmienky musia vychádzať z povahy kategórií iných ako osobných údajov identifikovaných v osobitnom legislatívnom akte Únie a z dôvodov, na základe ktorých sa tieto kategórie považujú za vysoko citlivé, pričom sa zohľadnia riziká spätnej identifikácie iných ako osobných, anonymizovaných údajov. Musia byť nediskriminačné a obmedzené na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov verejnej politiky Únie identifikovaných v uvedenom akte, v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie.

Ak si to vyžadujú osobitné legislatívne akty Únie uvedené v prvom pododseku, takéto osobitné podmienky môžu zahŕňať príslušné podmienky prenosu alebo súvisiace technické aspekty, obmedzenia týkajúce sa opakovaného použitia údajov v tretích krajinách či kategórie osôb, ktoré sú oprávnené na prenos takýchto údajov do tretích krajín, alebo vo výnimočných prípadoch obmedzenia týkajúce sa prenosu do tretích krajín.

14.   Fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené právo na opakované použitie iných ako osobných údajov, môže údaje preniesť len do tretích krajín, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v odsekoch 10, 12 a 13.

Článok 11

Notifikácia zo strany poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov

1.   Každý poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý má v úmysle poskytovať služby sprostredkovania údajov uvedené v článku 10, predloží notifikáciu príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov.

2.   Na účely tohto nariadenia platí, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý má prevádzkarne vo viac ako jednom členskom štáte, sa považuje za podliehajúceho právomoci toho členského štátu, v ktorom má svoju hlavnú prevádzkareň, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie upravujúce cezhraničné žaloby o náhradu škody a súvisiace konania.

3.   Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý nie je usadený v Únii, ale ponúka služby sprostredkovania údajov uvedené v článku 10 v Únii, musí určiť právneho zástupcu v jednom z členských štátov, v ktorých tieto služby ponúka.

Na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením poverí poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov právneho zástupcu, aby konal v jeho mene alebo spolu s ním vo všetkých otázkach týkajúcich sa všetkých záležitostí súvisiacich s poskytovanými službami sprostredkovania údajov, v ktorých sa naň obrátia príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov alebo dotknuté osoby a držitelia údajov. Právny zástupca spolupracuje s príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov a na požiadanie im komplexne preukazuje opatrenia, ktoré poskytovateľ pre služby sprostredkovania údajov prijal a ustanovenia, ktoré zaviedol na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov sa považuje za podliehajúceho právomoci toho členského štátu, v ktorom sa nachádza jeho právny zástupca. Určením právneho zástupcu poskytovateľom služieb sprostredkovania údajov nie sú dotknuté žiadne právne kroky, ktoré by mohli byť podniknuté proti poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov.

4.   Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov môže po predložení notifikácie v súlade s odsekom 1 začať činnosť za podmienok stanovených v tejto kapitole.

5.   Notifikácia uvedená v odseku 1 oprávňuje poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov poskytovať služby sprostredkovania údajov vo všetkých členských štátoch.

6.   Notifikácia uvedená v odseku 1 musí zahŕňať tieto informácie:

a)

meno/názov poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov;

b)

právne postavenie, formu, vlastnícku štruktúru a príslušné dcérske spoločnosti poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov a jeho registračné číslo, ak je zapísaný v obchodnom alebo inom podobnom vnútroštátnom verejnom registri;

c)

adresu prípadnej hlavnej prevádzkarne poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov v Únii a prípadne akejkoľvek vedľajšej pobočky v inom členskom štáte alebo adresu právneho zástupcu;

d)

verejné webové sídlo, na ktorom možno nájsť úplné a aktuálne informácie o poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov a činnostiach vrátane aspoň informácií uvedených v písmenách a), b), c) a f);

e)

kontaktné osoby a kontaktné údaje poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov;

f)

opis služby sprostredkovania údajov, ktorú má poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov v úmysle poskytovať, a označenie kategórií uvedených v článku 10, do ktorých takáto služba sprostredkovania údajov patrí;

g)

predpokladaný dátum začatia činnosti, ak je odlišný od dátumu notifikácie.

7.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov zabezpečí, aby bol notifikačný postup nediskriminačný a aby nenarúšal hospodársku súťaž.

8.   Na žiadosť poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov vydá príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov do jedného týždňa od podania náležite a kompletne vypracovanej notifikácie štandardizované vyhlásenie potvrdzujúce, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov predložil notifikáciu uvedenú v odseku 1 a že notifikácia obsahuje informácie uvedené v odseku 6.

9.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov na žiadosť poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov potvrdí, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov je v súlade s týmto článkom a článkom 12. Po doručení takéhoto potvrdenia môže uvedený poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov vo svojej písomnej a ústnej komunikácii používať označenie „poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov uznaný v Únii“, ako aj spoločné logo.

S cieľom zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov uznaní v Únii boli ľahko identifikovateľní v celej Únii, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podobu spoločného loga. Poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov uznaní v Únii jasne zobrazia spoločné logo v každej online a offline publikácii, ktorá sa týka ich činností v oblasti sprostredkovania údajov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

10.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov elektronickými prostriedkami bezodkladne oznámi Komisii každú novú notifikáciu. Komisia vedie a pravidelne aktualizuje verejný register všetkých poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov poskytujúcich svoje služby v Únii. Informácie uvedené v odseku 6 písm. a), b), c), d), f) a g) sa uverejnia vo verejnom registri.

11.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov môže v súlade s vnútroštátnym právom účtovať za notifikáciu poplatky. Takéto poplatky musia byť primerané, objektívne a musia vychádzať z administratívnych nákladov spojených s monitorovaním súladu a inými trhovými kontrolnými činnosťami príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov v súvislosti s notifikáciami poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov. V prípade MSP a startupov môže príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov účtovať zľavnený poplatok alebo upustiť od poplatku.

12.   Poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov oznámia príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov všetky zmeny informácií poskytnutých podľa odseku 6 do 14 dní od dátumu zmeny.

13.   Ak poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov ukončí svoju činnosť, do 15 dní to oznámi príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov určenému podľa odsekov 1, 2 a 3.

14.   Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov elektronickými prostriedkami bezodkladne oznámi Komisii každé oznámenie uvedené v odsekoch 12 a 13. Komisia náležite aktualizuje verejný register poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov v Únii.

Článok 13

Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov

1.   Každý členský štát určí jeden alebo viac príslušných orgánov na vykonávanie úloh súvisiacich s notifikačným postupom pre služby sprostredkovania údajov a oznámi Komisii identitu týchto príslušných orgánov do 24. septembra 2023. Každý členský štát oznámi Komisii aj každú následnú zmenu identity uvedených príslušných orgánov.

2.   Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov musia spĺňať požiadavky stanovené v článku 26.

3.   Právomocami príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov nie sú dotknuté právomoci orgánov pre ochranu údajov, vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, orgánov zodpovedných za kybernetickú bezpečnosť a iných relevantných odvetvových orgánov. V súlade so svojimi príslušnými právomocami podľa práva Únie a vnútroštátneho práva nadväzujú tieto orgány úzku spoluprácu a vymieňajú si informácie potrebné na plnenie svojich úloh vo vzťahu k poskytovateľom služieb sprostredkovania údajov a ich cieľom je dosiahnuť súdržnosť rozhodnutí prijatých pri uplatňovaní tohto nariadenia.

Článok 17

Verejné registre uznaných organizácií dátového altruizmu

1.   Každý príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu vedie a pravidelne aktualizuje vnútroštátny verejný register uznaných organizácií dátového altruizmu.

2.   Komisia vedie na informačné účely úniový verejný register uznaných organizácií dátového altruizmu. Za predpokladu, že je subjekt registrovaný vo vnútroštátnom verejnom registri uznaných organizácií dátového altruizmu v súlade s článkom 18, môže vo svojej písomnej a ústnej komunikácii používať označenie „organizácia dátového altruizmu uznaná v Únii“, ako aj spoločné logo.

S cieľom zabezpečiť, aby uznané organizácie dátového altruizmu boli ľahko identifikovateľné v celej Únii, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podobu spoločného loga. Uznané organizácie dátového altruizmu jasne zobrazia spoločné logo v každej online a offline publikácii, ktorá sa týka ich činností v oblasti dátového altruizmu. Spoločné logo je doplnené kódom QR s odkazom na úniový verejný register uznaných organizácií dátového altruizmu.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

Článok 25

Európsky formulár súhlasu so spracúvaním údajov na altruistické účely

1.   S cieľom uľahčiť získavanie údajov na základe dátového altruizmu prijme Komisia po konzultácii s Európskym výborom pre ochranu údajov vykonávacie akty, na základe ktorých sa stanoví a vypracuje európsky formulár súhlasu so spracúvaním údajov na altruistické účely, pričom zohľadní odporúčania Európskeho dátového inovačného výboru a náležite do tohto procesu zapojí relevantné zainteresované strany. Formulár umožní získavanie súhlasu alebo povolenia naprieč členskými štátmi v jednotnom formáte. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

2.   Európsky formulár súhlasu so spracúvaním údajov na altruistické účely musí byť modulárny a umožňovať prispôsobenie pre konkrétne odvetvia a rôzne účely.

3.   Ak sa poskytujú osobné údaje, európsky formulár súhlasu so spracúvaním údajov na altruistické účely musí zabezpečovať, aby dotknuté osoby mohli udeliť a odvolať súhlas s konkrétnou operáciou spracúvania údajov v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2016/679.

4.   Formulár musí byť dostupný vo forme, ktorú možno vytlačiť na papier a ktorej je ľahko porozumieť, ako aj v elektronickej, strojovo čitateľnej forme.

KAPITOLA V

Príslušné orgány a procesné ustanovenia

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 24. septembra 2023.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. mája 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

B. LE MAIRE

(1)  Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 38.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. mája 2022.

(3)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmu mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1239 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje európske prostredie jednotnej námornej platformy a ktorým sa zrušuje smernica 2010/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 64).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1056 z 15. júla 2020 o elektronických údajoch o nákladnej doprave (Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 33).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(25)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 557/2013 zo 17. júna 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike, pokiaľ ide o prístup k dôverným údajom na vedecké účely, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 831/2002 (Ú. v. EÚ L 164, 18.6.2013, s. 16).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).

(30)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(31)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(33)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).


whereas
keyboard_arrow_down