keyboard_tab Cyber Resilience Act 2023/2841 SK

1.   Bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 8. septembra 2025 prijme každý subjekt Únie pod dohľadom svojho manažmentu najvyššej úrovne vhodné a primerané technické, prevádzkové a organizačné opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík identifikovaných prostredníctvom rámca a na predchádzanie incidentom alebo minimalizáciu ich následkov. S ohľadom na najnovšie a v náležitých prípadoch relevantné európske a medzinárodné normy sa uvedenými opatreniami zabezpečí úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov v celom prostredí IKT zodpovedajúca identifikovaným kybernetickobezpečnostným rizikám. Pri posudzovaní primeranosti týchto opatrení sa náležite zohľadní stupeň vystavenia subjektu Únie kybernetickobezpečnostným rizikám, jeho veľkosť a pravdepodobnosť výskytu incidentov a ich závažnosť vrátane ich spoločenského, hospodárskeho a medziinštitucionálneho vplyvu.

2.   Pri vykonávaní opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík sa subjekty Únie zameriavajú aspoň na tieto oblasti:

a)	politiku kybernetickej bezpečnosti vrátane opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov a priorít uvedených v článku 6 a v odseku 3 tohto článku;

b)	zásady analýzy kybernetickobezpečnostných rizík a bezpečnosti informačných systémov;

c)	ciele politiky týkajúce sa využívania služieb cloud computingu;

d)	v náležitých prípadoch audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý môže zahŕňať posúdenie kybernetickobezpečnostných rizík, zraniteľností a kybernetických hrozieb, a penetračné testovanie, ktoré pravidelne vykonáva dôveryhodný súkromný poskytovateľ;

e)	vykonávanie odporúčaní vyplývajúcich z auditov kybernetickej bezpečnosti uvedených v písmene d) prostredníctvom aktualizácií kybernetickej bezpečnosti a politiky;

f)	organizáciu kybernetickej bezpečnosti vrátane vymedzenia úloh a povinností;

g)	správu aktív vrátane inventára aktív IKT a kartografie sietí IKT;

h)	bezpečnosť ľudských zdrojov a kontrolu prístupu;

i)	bezpečnosť operácií;

j)	komunikačnú bezpečnosť;

k)	nadobudnutie, vývoj a údržbu systému vrátane zásad riešenia a zverejňovania zraniteľností;

l)	ak je to možné, zásady transparentnosti zdrojového kódu;

m)	bezpečnosť dodávateľského reťazca vrátane bezpečnostných aspektov týkajúcich sa vzťahov medzi každým subjektom Únie a jeho priamymi dodávateľmi alebo poskytovateľmi služieb;

n)	riešenie incidentov a spoluprácu s CERT-EU, ako je napríklad údržba monitorovania bezpečnosti a logovania;

o)	riadenie kontinuity činností, ako je napríklad riadenie zálohovania a obnova systému po havárii, a krízové riadenie; a

p)	propagáciu a vývoj programov, pokiaľ ide o vzdelávanie, nadobúdanie zručností, zvyšovanie informovanosti, cvičenia a odbornú prípravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Na účely prvého pododseku písm. m) subjekty Únie zohľadňujú zraniteľnosti špecifické pre každého priameho dodávateľa a poskytovateľa služieb a celkovú kvalitu produktov a postupy ich dodávateľov a poskytovateľov služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti vrátane ich postupov bezpečného vývoja.

3.   Subjekty Únie prijmú aspoň tieto opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík:

a)	technické opatrenia na umožnenie a udržanie telepráce;

b)	konkrétne kroky na prechod k zásadám nulovej dôvery;

c)	používanie dvojstupňovej autentifikácie ako normy v sieťach a informačných systémoch;

d)	používanie kryptografie a šifrovania, najmä šifrovania bez medzifáz, ako aj bezpečných digitálnych podpisov;

e)	v náležitých prípadoch zavedenie zabezpečenej hlasovej, video a textovej komunikácie a zabezpečených systémov tiesňovej komunikácie v rámci subjektu Únie;

f)	proaktívne opatrenia na odhaľovanie a odstraňovanie malvéru a špionážneho softvéru;

g)	zavedenie bezpečnosti dodávateľského reťazca softvéru prostredníctvom kritérií bezpečného vývoja a hodnotenia softvéru;

h)	vypracovanie a schválenie učebných plánov odbornej prípravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti zodpovedajúce predpísaným úlohám a očakávaným spôsobilostiam manažmentu najvyššej úrovne a zamestnancov subjektu Únie poverených zaistením účinného vykonávania tohto nariadenia;

i)	pravidelná odborná príprava zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

j)	v relevantných prípadoch účasť na analýzach rizík prepojení medzi subjektmi Únie;

k)

posilnenie pravidiel obstarávania s cieľom uľahčiť dosiahnutie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom: i) odstránenia zmluvných prekážok, ktoré obmedzujú zdieľanie informácií CERT-EU o incidentoch, zraniteľnostiach a kybernetických hrozbách poskytovateľmi služieb IKT; ii) zmluvných povinností oznamovať incidenty, zraniteľnosti a kybernetické hrozby, ako aj mať zavedené mechanizmy primeranej reakcie na incidenty a monitorovania incidentov.

1.   Poslaním CERT-EU je prispievať k bezpečnosti verejne prístupných prostredí IKT subjektov Únie tým, že im poskytuje poradenstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pomáha im predchádzať incidentom, odhaľovať ich, riešiť ich, zmierňovať ich účinky, reagovať na ne a zotaviť sa z nich a koná ako ich centrum na výmenu informácií a koordináciu reakcie na incidenty v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

2.   CERT-EU získava, spravuje a analyzuje informácie o kybernetických hrozbách, zraniteľnostiach a incidentoch týkajúcich sa verejne prístupných infraštruktúr IKT a zdieľa ich so subjektmi Únie. Koordinuje reakcie na incidenty na medziinštitucionálnej úrovni a na úrovni subjektov Únie, a to aj poskytovaním špecializovanej operačnej pomoci alebo koordináciou jej poskytovania.

3.   Ako pomoc pre subjekty Únie vykonáva CERT-EU tieto úlohy:

a)	podporuje ich pri vykonávaní tohto nariadenia a prispieva ku koordinácii vykonávania tohto nariadenia prostredníctvom opatrení uvedených v článku 14 ods. 1 alebo prostredníctvom ad hoc správ požadovaných IICB;

b)	ponúka štandardné služby jednotiek CSIRT subjektom Únie prostredníctvom balíka kybernetickobezpečnostných služieb opísaného vo svojom katalógu služieb (základné služby);

c)	spravuje sieť partnerov na podporu služieb, ako sa uvádza v článkoch 17 a 18;

d)	upozorňuje IICB na problémy súvisiace s vykonávaním tohto nariadenia a vykonávaním usmernení, odporúčaní a výziev na činnosť;

e)	na základe informácií uvedených v odseku 2 prispieva v úzkej spolupráci s agentúrou ENISA k situačnej informovanosti o kybernetickej bezpečnosti v Únii.

f)	koordinuje riadenie závažných incidentov;

g)	v mene subjektov Únie koná ako ekvivalent koordinátora určeného na účely koordinovaného zverejňovania zraniteľností podľa článku 12 ods. 1 smernice (EÚ) 2022/2555.

h)	na žiadosť subjektu Únie zabezpečuje proaktívne nerušivé skenovanie verejne prístupných sietí a informačných systémov tohto subjektu Únie.

Informácie uvedené v prvom pododseku písm. e) sa zdieľajú s IICB, sieťou jednotiek CSIRT a v náležitých a vhodných prípadoch so Spravodajským a situačným centrom Európskej únie (ďalej len „EU INTCEN“), a to pri dodržaní primeraných podmienok dôvernosti.

4.   CERT-EU môže v súlade s článkom 17 alebo 18 spolupracovať s príslušnými komunitami kybernetickej bezpečnosti v Únii a jej členských štátoch, a to aj v týchto oblastiach:

a)	pripravenosť, koordinácia pri incidentoch, výmena informácií a reakcia na krízu na technickej úrovni v prípadoch súvisiacich so subjektmi Únie;

b)	operačná spolupráca týkajúca sa siete jednotiek CSIRT, a to aj pokiaľ ide o vzájomnú pomoc;

c)	spravodajské informácie o kybernetických hrozbách vrátane situačnej informovanosti;

d)	akákoľvek téma, ktorá si vyžaduje odborné technické znalosti CERT-EU v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

5.   CERT-EU v rámci svojich právomocí štruktúrovane spolupracuje s agentúrou ENISA pri budovaní kapacít, operačnej spolupráci a dlhodobých strategických analýzach kybernetických hrozieb v súlade s nariadením (EÚ) 2019/881. CERT-EU môže spolupracovať a vymieňať si informácie s Európskym centrom boja proti počítačovej kriminalite pri Europole.

6.   CERT-EU môže poskytovať tieto služby, ktoré nie sú opísané v jeho katalógu služieb (spoplatnené služby):

a)

iné služby na podporu kybernetickej bezpečnosti prostredia IKT subjektov Únie, než sú služby uvedené v odseku 3, na základe dohôd o úrovni poskytovaných služieb a podľa dostupných zdrojov, a to najmä širokospektrálne monitorovanie sietí vrátane bežného nepretržitého monitorovania kybernetických hrozieb s vysokou závažnosťou;

b)	iné služby na podporu činností alebo projektov subjektov Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, než sú služby na ochranu ich prostredia IKT, a to na základe písomných dohôd a s predchádzajúcim povolením IICB;

c)	na požiadanie proaktívne skenovanie sietí a informačných systémov dotknutého subjektu Únie s cieľom odhaliť zraniteľnosti s potenciálnym významným vplyvom;

d)	služby na podporu bezpečnosti prostredia IKT organizáciám, ktoré nie sú subjektmi Únie a ktoré so subjektmi Únie úzko spolupracujú, napríklad tak, že majú pridelené úlohy alebo povinnosti podľa práva Únie, a to na základe písomných dohôd a s predchádzajúcim povolením IICB.

S ohľadom na prvý pododsek písm. d) CERT-EU môže výnimočne uzavrieť dohody o úrovni poskytovaných služieb s inými subjektmi, než sú subjekty Únie, a to s predchádzajúcim povolením IICB.

7.   CERT-EU organizuje cvičenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti a môže sa na nich zúčastňovať alebo odporúčať účasť na existujúcich cvičeniach, a to v náležitých prípadoch v úzkej spolupráci s agentúrou ENISA, s cieľom testovať úroveň kybernetickej bezpečnosti subjektov Únie.

8.   CERT-EU môže subjektom Únie poskytovať pomoc s incidentmi v sieťach a informačných systémoch, v ktorých sa zaobchádza s utajovanými skutočnosťami EÚ, ak o to dotknuté subjekty Únie výslovne požiadajú v súlade so svojimi príslušnými postupmi. Poskytovaním pomoci zo strany CERT-EU podľa tohto odseku nie sú dotknuté príslušné pravidlá týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností.

9.   CERT-EU informuje subjekty Únie o svojich postupoch a procesoch riešenia incidentov.

10.   Zachovávajúc vysokú mieru dôvernosti a spoľahlivosti CERT-EU prispieva prostredníctvom vhodných mechanizmov spolupráce a hierarchických vzťahov k relevantným a anonymizovaným informáciám o závažných incidentoch a o spôsobe, akým boli riešené. Uvedené informácie sa zahrnú do správy uvedenej v článku 10 ods. 14.

11.   CERT-EU v spolupráci s európsky dozorným úradníkom pre ochranu osobných údajov podporuje dotknuté subjekty Únie pri riešení incidentov, ktoré majú za následok porušenie ochrany osobných údajov, bez toho, aby boli dotknuté kompetencie a úlohy európskeho dozorného úradníka pre ochranu osobných údajov ako orgánu dohľadu podľa nariadenia (EÚ) 2018/1725.

12.   CERT-EU môže subjektom Únie poskytnúť technické poradenstvo alebo informácie o relevantných politických otázkach, ak o to politické oddelenia subjektov Únie výslovne požiadajú.

1.   Incident sa považuje za významný, ak:

a)	spôsobil alebo môže spôsobiť vážne prevádzkové narušenie fungovania dotknutého subjektu Únie alebo finančnú stratu dotknutému subjektu Únie;

b)	zasiahol alebo môže zasiahnuť iné fyzické alebo právnické osoby tým, že im spôsobí značnú majetkovú alebo nemajetkovú ujmu.

2.   Subjekty Únie podávajú CERT-EU:

a)	bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 24 hodín od zistenia významného incidentu včasné varovanie, v ktorom v náležitých prípadoch uvedú, že významný incident pravdepodobne spôsobilo nezákonné konanie alebo konanie so zlým úmyslom, alebo že môže mať dosah na iný subjekt či cezhraničný dosah;

b)

bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 72 hodín po tom, ako sa dozvedeli o významnom incidente, oznámenie o incidente, ktorým v náležitých prípadoch aktualizujú informácie uvedené v písmene a) a uvedú prvotné posúdenie významného incidentu, vrátane jeho závažnosti a dosahu, ako aj v náležitých prípadoch ukazovatele narušenia;

c)	na žiadosť CERT-EU priebežnú správu s relevantnou aktualizáciou daného stavu.

d)

najneskôr jeden mesiac po podaní oznámenia o incidente podľa písmena b) záverečnú správu, ktorá obsahuje tieto informácie: i) podrobný opis incidentu vrátane jeho závažnosti a dosahu; ii) druh hrozby alebo hlavnú príčinu, ktorá pravdepodobne incident spôsobila; iii) zavedené a prebiehajúce zmierňujúce opatrenia; iv) v náležitých prípadoch cezhraničný dosah incidentu alebo jeho dosah na iný subjekt;

e)	v prípade prebiehajúceho incidentu v čase podávania záverečnej správy uvedenej v písmene d), správu o pokroku v danom čase a záverečnú správu do jedného mesiaca po vyriešení incidentu.

3.   Subjekt Únie bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 24 hodín od zistenia významného incidentu informuje všetky príslušné náprotivky v členskom štáte uvedené v článku 17 ods. 1 v členskom štáte, v ktorom sa nachádza, o tom, že došlo k významnému incidentu.

4.   Subjekty Únie oznamujú CERT-EU okrem iného všetky informácie, ktoré mu umožnia určiť akýkoľvek dosah na iný subjekt, dosah na hostiteľský členský štát alebo cezhraničný dosah po tom, čo došlo k významnému incidentu. Bez toho, aby bol dotknutý článok 12, samotný akt oznámenia nezakladá zvýšenú zodpovednosť subjektu Únie.

5.   Subjekty Únie v náležitých prípadoch bez zbytočného odkladu informujú používateľov zasiahnutých sietí a informačných systémov alebo iných zložiek prostredia IKT, ktoré sú potenciálne zasiahnuté významným incidentom alebo významnou kybernetickou hrozbou a vo vhodných prípadoch si vyžadujú prijatie zmierňujúcich opatrení, o opatreniach alebo prostriedkoch nápravy, ktoré môžu prijať v reakcii na daný incident alebo danú hrozbu. Subjekty Únie vo vhodných prípadoch informujú týchto používateľov o samotnej významnej kybernetickej hrozbe.

6.   Ak má významný incident alebo významná kybernetická hrozba vplyv na sieť a informačný systém alebo zložku prostredia IKT subjektu Únie, o ktorej je známe jej prepojenie s prostredím IKT iného subjektu Únie, CERT-EU vydá príslušnú výstrahu.

7.   Subjekty Únie na žiadosť CERT-EU bez zbytočného odkladu poskytnú CERT-EU digitálne informácie vytvorené pomocou elektronických zariadení, ktorých sa príslušné incidenty týkali. CERT-EU môže poskytnúť ďalšie podrobnosti o type informácií, ktoré požaduje na účely situačnej informovanosti a reakcie na incident.

8.   CERT-EU predkladá IICB, agentúre ENISA, centru EU INTCEN a sieti jednotiek CSIRT každé tri mesiace súhrnnú správu obsahujúcu anonymizované a súhrnné údaje o významných incidentoch, incidentoch, kybernetických hrozbách, udalostiach odvrátených v poslednej chvíli a zraniteľnostiach podľa článku 20 a významných incidentoch oznámených podľa odseku 2 tohto článku. Táto súhrnná správa sa použije ako zdroj informácií na vypracovanie správy o stave kybernetickej bezpečnosti v Únii prijímanej každé dva roky v súlade s článkom 18 smernice (EÚ) 2022/2555.

9.   IICB do 8. júla 2024 vydá usmernenia alebo odporúčania, v ktorých bližšie určí spôsoby, formát a obsah oznamovania podľa tohto článku. Pri príprave takýchto usmernení alebo odporúčaní IICB zohľadní všetky vykonávacie akty prijaté podľa článku 23 ods. 11 smernice (EÚ) 2022/2555, v ktorých sa bližšie určuje druh informácií, formát a postup oznamovania. CERT-EU šíri náležité technické podrobnosti, aby subjektom Únie umožnil vykonať proaktívne odhaľovanie, reagovanie na incident alebo prijatie zmierňujúcich opatrení.

10.   Oznamovacie povinnosti stanovené v tomto článku sa nevzťahujú na:

a)	utajované skutočnosti EÚ;

b)	informácie, ktorých ďalšie šírenie bolo vylúčené prostredníctvom viditeľného označenia, pokiaľ ich zdieľanie s CERT-EU nebolo výslovne povolené.