keyboard_tab Cyber Resilience Act 2023/2841 SK

1.   Bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 8. septembra 2025 prijme každý subjekt Únie pod dohľadom svojho manažmentu najvyššej úrovne vhodné a primerané technické, prevádzkové a organizačné opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík identifikovaných prostredníctvom rámca a na predchádzanie incidentom alebo minimalizáciu ich následkov. S ohľadom na najnovšie a v náležitých prípadoch relevantné európske a medzinárodné normy sa uvedenými opatreniami zabezpečí úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov v celom prostredí IKT zodpovedajúca identifikovaným kybernetickobezpečnostným rizikám. Pri posudzovaní primeranosti týchto opatrení sa náležite zohľadní stupeň vystavenia subjektu Únie kybernetickobezpečnostným rizikám, jeho veľkosť a pravdepodobnosť výskytu incidentov a ich závažnosť vrátane ich spoločenského, hospodárskeho a medziinštitucionálneho vplyvu.

2.   Pri vykonávaní opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík sa subjekty Únie zameriavajú aspoň na tieto oblasti:

a)	politiku kybernetickej bezpečnosti vrátane opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov a priorít uvedených v článku 6 a v odseku 3 tohto článku;

b)	zásady analýzy kybernetickobezpečnostných rizík a bezpečnosti informačných systémov;

c)	ciele politiky týkajúce sa využívania služieb cloud computingu;

d)	v náležitých prípadoch audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý môže zahŕňať posúdenie kybernetickobezpečnostných rizík, zraniteľností a kybernetických hrozieb, a penetračné testovanie, ktoré pravidelne vykonáva dôveryhodný súkromný poskytovateľ;

e)	vykonávanie odporúčaní vyplývajúcich z auditov kybernetickej bezpečnosti uvedených v písmene d) prostredníctvom aktualizácií kybernetickej bezpečnosti a politiky;

f)	organizáciu kybernetickej bezpečnosti vrátane vymedzenia úloh a povinností;

g)	správu aktív vrátane inventára aktív IKT a kartografie sietí IKT;

h)	bezpečnosť ľudských zdrojov a kontrolu prístupu;

i)	bezpečnosť operácií;

j)	komunikačnú bezpečnosť;

k)	nadobudnutie, vývoj a údržbu systému vrátane zásad riešenia a zverejňovania zraniteľností;

l)	ak je to možné, zásady transparentnosti zdrojového kódu;

m)	bezpečnosť dodávateľského reťazca vrátane bezpečnostných aspektov týkajúcich sa vzťahov medzi každým subjektom Únie a jeho priamymi dodávateľmi alebo poskytovateľmi služieb;

n)	riešenie incidentov a spoluprácu s CERT-EU, ako je napríklad údržba monitorovania bezpečnosti a logovania;

o)	riadenie kontinuity činností, ako je napríklad riadenie zálohovania a obnova systému po havárii, a krízové riadenie; a

p)	propagáciu a vývoj programov, pokiaľ ide o vzdelávanie, nadobúdanie zručností, zvyšovanie informovanosti, cvičenia a odbornú prípravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Na účely prvého pododseku písm. m) subjekty Únie zohľadňujú zraniteľnosti špecifické pre každého priameho dodávateľa a poskytovateľa služieb a celkovú kvalitu produktov a postupy ich dodávateľov a poskytovateľov služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti vrátane ich postupov bezpečného vývoja.

3.   Subjekty Únie prijmú aspoň tieto opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík:

a)	technické opatrenia na umožnenie a udržanie telepráce;

b)	konkrétne kroky na prechod k zásadám nulovej dôvery;

c)	používanie dvojstupňovej autentifikácie ako normy v sieťach a informačných systémoch;

d)	používanie kryptografie a šifrovania, najmä šifrovania bez medzifáz, ako aj bezpečných digitálnych podpisov;

e)	v náležitých prípadoch zavedenie zabezpečenej hlasovej, video a textovej komunikácie a zabezpečených systémov tiesňovej komunikácie v rámci subjektu Únie;

f)	proaktívne opatrenia na odhaľovanie a odstraňovanie malvéru a špionážneho softvéru;

g)	zavedenie bezpečnosti dodávateľského reťazca softvéru prostredníctvom kritérií bezpečného vývoja a hodnotenia softvéru;

h)	vypracovanie a schválenie učebných plánov odbornej prípravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti zodpovedajúce predpísaným úlohám a očakávaným spôsobilostiam manažmentu najvyššej úrovne a zamestnancov subjektu Únie poverených zaistením účinného vykonávania tohto nariadenia;

i)	pravidelná odborná príprava zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

j)	v relevantných prípadoch účasť na analýzach rizík prepojení medzi subjektmi Únie;

k)

posilnenie pravidiel obstarávania s cieľom uľahčiť dosiahnutie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom: i) odstránenia zmluvných prekážok, ktoré obmedzujú zdieľanie informácií CERT-EU o incidentoch, zraniteľnostiach a kybernetických hrozbách poskytovateľmi služieb IKT; ii) zmluvných povinností oznamovať incidenty, zraniteľnosti a kybernetické hrozby, ako aj mať zavedené mechanizmy primeranej reakcie na incidenty a monitorovania incidentov.

1.   Zriaďuje sa Medziinštitucionálna rada pre kybernetickú bezpečnosť (ďalej len „IICB“).

2.   IICB zodpovedá za:

a)	monitorovanie a presadzovanie vykonávania tohto nariadenia subjektmi Únie;

b)	dohľad nad vykonávaním všeobecných priorít a cieľov CERT-EU, ako aj strategické riadenie CERT-EU.

3.   IICB tvoria:

a)

jeden zástupca vymenovaný každým z týchto subjektov: i) Európsky parlament; ii) Európska rada iii) Rada Európskej únie; iv) Komisia; v) Súdny dvor Európskej únie; vi) Európska centrálna banka; vii) Dvor audítorov; viii) Európska služba pre vonkajšiu činnosť; ix) Európsky hospodársky a sociálny výbor; x) Európsky výbor regiónov; xi) Európska investičná banka; xii) Európske centrum priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti; xiii) agentúra ENISA; xiv) európsky dozorný úradník pre ochranu údajov; xv) Agentúra Európskej únie pre vesmírny program;

b)	traja zástupcovia vymenovaní sieťou agentúr EÚ (ďalej len „EUAN“) na návrh jej poradného výboru pre IKT, ktorí zastupujú záujmy orgánov, úradov a agentúr Únie, ktoré prevádzkujú svoje vlastné prostredie IKT, ktoré sa líši od prostredí uvedených v písmene a).

Subjekty Únie zastúpené v IICB sa snažia dosiahnuť rodovú rovnováhu vymenovaných zástupcov.

4.   Členom IICB môže pomáhať náhradník. Predseda môže pozvať iných zástupcov subjektov Únie uvedených v odseku 3 alebo iných subjektov Únie, aby sa zúčastnili na zasadnutiach IICB bez hlasovacieho práva.

5.   Na zasadnutiach IICB sa ako pozorovatelia môžu zúčastňovať vedúci CERT-EU a predseda skupiny pre spoluprácu zriadenej podľa článku 14 smernice (EÚ) 2022/2555, predseda siete jednotiek CSIRT zriadenej podľa článku 15 smernice 2022/2555 a predseda siete EU-CyCLONe zriadenej podľa článku 16 smernice (EÚ) 2022/2555 alebo ich náhradníci. Vo výnimočných prípadoch môže IICB v súlade so svojim vnútorným rokovacím poriadkom rozhodnúť inak.

6.   IICB prijme svoj vnútorný rokovací poriadok.

7.   IICB v súlade so svojím vnútorným rokovacím poriadkom vymenuje spomedzi svojich členov predsedu na obdobie troch rokov. Náhradník predsedu sa na rovnaké obdobie stáva riadnym členom IICB.

8.   IICB zasadá aspoň trikrát do roka z iniciatívy svojho predsedu, na žiadosť CERT-EU alebo na žiadosť ktoréhokoľvek zo svojich členov.

9.   Každý člen IICB má jeden hlas. IICB prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou, ak v tomto nariadení nie je stanovené inak. Predseda IICB nehlasuje, s výnimkou prípadov rovnosti hlasov, keď môže udeliť rozhodujúci hlas.

10.   IICB môže konať prostredníctvom zjednodušeného písomného postupu iniciovaného v súlade s vnútorným rokovacím poriadkom IICB. Pri uvedenom postupe sa príslušné rozhodnutie považuje za schválené v lehote stanovenej predsedom, okrem prípadov, keď niektorý z členov vznesie námietku.

11.   Sekretariát IICB zabezpečuje Komisia a zodpovedá sa predsedovi IICB.

12.   Členom siete EUAN oznamujú rozhodnutia IICB zástupcovia vymenovaní sieťou EUAN. Ktorýkoľvek člen siete EUAN má právo obrátiť sa na týchto zástupcov alebo predsedu IICB s každou záležitosťou, na ktorú by podľa jeho názoru mala byť IICB upozornená.

13.   IICB môže zriadiť výkonný výbor, ktorý jej pomáha pri práci, a delegovať mu niektoré svoje úlohy a právomoci. IICB stanoví rokovací poriadok výkonného výboru vrátane jeho úloh a právomocí, ako aj funkčné obdobie jeho členov.

14.   IICB predloží Európskemu parlamentu a Rade do 8. januára 2025 a následne každoročne správu, v ktorej podrobne opíše pokrok dosiahnutý pri vykonávaní tohto nariadenia a v ktorej uvedie najmä rozsah spolupráce CERT-EU s náprotivkami v členskom štáte v každom členskom štáte. Táto správa sa použije ako zdroj informácií na vypracovanie správy o stave kybernetickej bezpečnosti v Únii prijímanej každé dva roky v súlade s článkom 18 smernice (EÚ) 2022/2555.

1.   CERT-EU môže spolupracovať s inými náprotivkami v Únii, než sú tie, ktoré sú uvedené v článku 17 a na ktoré sa vzťahujú požiadavky Únie na kybernetickú bezpečnosť, vrátane náprotivkov z konkrétnych odvetví v oblasti nástrojov a metód, ako sú napríklad techniky, taktiky, postupy a najlepšie postupy, ako aj v oblasti kybernetických hrozieb a zraniteľností. Na každú spoluprácu s takýmito náprotivkami si CERT-EU v každom konkrétnom prípade vyžiada predchádzajúce povolenie IICB. Keď CERT-EU nadviaže spoluprácu s takýmito náprotivkami, informuje o tom všetky príslušné náprotivky v členskom štáte uvedené v článku 17 ods. 1 v členskom štáte, v ktorom sa náprotivok nachádza. V náležitých a vhodných prípadoch sa takáto spolupráca a jej podmienky, a to aj pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť, ochranu údajov a zaobchádzanie s informáciami, stanovia v osobitných dohodách o zachovaní dôvernosti, ako sú napríklad zmluvy alebo správne dojednania. Dohody o zachovaní dôvernosti si nevyžadujú predchádzajúce povolenie zo strany IICB, ale predseda IICB o nich musí byť informovaný. V prípade naliehavej a bezprostrednej potreby výmeny informácií o kybernetickej bezpečnosti v záujme subjektov Únie alebo inej strany môže CERT-EU takúto výmenu urobiť so subjektom, ktorého osobitná spôsobilosť, kapacita a odborné znalosti sa oprávnene vyžadujú na pomoc s takouto naliehavou a bezprostrednou potrebou, a to aj v prípade, že CERT-EU nemá s daným subjektom uzavretú dohodu o zachovaní dôvernosti. V takýchto prípadoch CERT-EU bezodkladne informuje predsedu IICB a podáva IICB informácie prostredníctvom pravidelných správ alebo zasadnutí.

2.   CERT-EU môže spolupracovať s partnermi, ako sú napríklad obchodné subjekty vrátane subjektov z konkrétnych odvetví, medzinárodné organizácie, vnútroštátne subjekty z tretích krajín alebo jednotliví odborníci, s cieľom zhromažďovať informácie o všeobecných a konkrétnych kybernetických hrozbách, udalostiach odvrátených v poslednej chvíli, zraniteľnostiach a možných protiopatreniach. Na širšiu spoluprácu s týmito partnermi si CERT-EU v každom konkrétnom prípade vyžiada predchádzajúce povolenie IICB.

3.   CERT-EU môže so súhlasom subjektu Únie zasiahnutého incidentom a pod podmienkou, že s relevantným náprotivkom alebo partnerom má uzavretú dohodu alebo zmluvu o nezverejňovaní informácií, poskytnúť informácie týkajúce sa konkrétneho incidentu náprotivkom alebo partnerom uvedeným v odsekoch 1 a 2 výlučne na účely príspevku k analýze incidentu.