keyboard_tab Cyber Resilience Act 2023/2841 SK

1.   Každý subjekt Únie po vykonaní počiatočného preskúmania kybernetickej bezpečnosti, ako je napríklad audit, zriadi do 8. apríla 2025 vnútorný rámec riadenia, správy a kontroly kybernetickobezpečnostných rizík (ďalej len „rámec“). Nad vytvorením rámca dohliada a zodpovedá zaň manažment najvyššej úrovne subjektu Únie.

2.   Rámec sa vzťahuje na celé verejne prístupné prostredie IKT dotknutého subjektu Únie vrátane akéhokoľvek prostredia IKT v jeho priestoroch, siete prevádzkovej technológie v jeho priestoroch, externe zabezpečovaných aktív a služieb v prostrediach cloud computingu alebo služieb s hostingom tretích strán, mobilných zariadení, korporátnych sietí, podnikových sietí, ktoré nie sú pripojené k internetu, a akýchkoľvek zariadení pripojených k týmto prostrediam (ďalej len „prostredie IKT“). Rámec je založený na prístupe zohľadňujúcom všetky riziká.

3.   Rámcom sa zabezpečí vysoká úroveň kybernetickej bezpečnosti. V rámci sa stanovujú vnútorné politiky kybernetickej bezpečnosti, vrátane cieľov a priorít, pre bezpečnosť sietí a informačných systémov, ako aj úlohy a povinnosti zamestnancov subjektu Únie poverených zabezpečením účinného vykonávania tohto nariadenia. Rámec zahŕňa aj mechanizmy na meranie účinnosti vykonávania.

4.   Rámec sa vzhľadom na meniace sa kybernetickobezpečnostné riziká pravidelne preskúma, a to aspoň každé štyri roky. V náležitých prípadoch a po podaní žiadosti Medziinštitucionálnej rady pre kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa článku 10 možno rámec subjektu Únie aktualizovať na základe usmernení CERT-EU vychádzajúcich zo zistených incidentov alebo možných nedostatkov vo vykonávaní tohto nariadenia.

5.   Manažment najvyššej úrovne každého subjektu Únie zodpovedá za vykonávanie tohto nariadenia a dohliada na dodržiavanie povinností súvisiacich s rámcom zo strany jeho organizácie.

6.   V náležitých prípadoch a bez toho, aby bola dotknutá jeho zodpovednosť za vykonávanie tohto nariadenia, môže manažment najvyššej úrovne každého subjektu Únie delegovať osobitné povinnosti podľa tohto nariadenia na riadiacich pracovníkov v zmysle článku 29 ods. 2 služobného poriadku alebo iných úradníkov na rovnocennej úrovni v rámci dotknutého subjektu Únie. Bez ohľadu na takéto delegovanie môže byť manažment najvyššej úrovne braný na zodpovednosť za porušenie tohto nariadenia dotknutým subjektom Únie.

7.   Každý subjekt Únie má zavedené účinné mechanizmy s cieľom zabezpečiť, aby sa na kybernetickú bezpečnosť vynakladal primeraný percentuálny podiel z rozpočtu na IKT. Pri stanovení tohto percentuálneho podielu sa náležite zohľadní rámec.

8.   Každý subjekt Únie menuje miestneho úradníka pre kybernetickú bezpečnosť alebo osobu v rovnocennej funkcii, ktorá koná ako jeho jednotné kontaktné miesto v súvislosti so všetkými aspektmi kybernetickej bezpečnosti. Miestny úradník pre kybernetickú bezpečnosť pomáha s vykonávaním tohto nariadenia a pravidelne podáva správy o stave vykonávania priamo manažmentu najvyššej úrovne. Bez toho, aby bola dotknutá skutočnosť, že miestny úradník pre kybernetickú bezpečnosť je jednotným kontaktným miestom v každom subjekte Únie, subjekt Únie môže delegovať určité úlohy miestneho pracovníka pre kybernetickú bezpečnosť v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia na CERT-EU na základe dohody o úrovni poskytovaných služieb uzavretej medzi daným subjektom Únie a CERT-EU, alebo tieto úlohy môžu spoločne vykonávať viaceré subjekty Únie. Ak sú tieto úlohy delegované na CERT-EU, Medziinštitucionálna rada pre kybernetickú bezpečnosť zriadená podľa článku 10 rozhodne, či poskytovanie takejto služby bude súčasťou základných služieb CERT-EU, pričom zohľadní ľudské a finančné zdroje dotknutého subjektu Únie. Každý subjekt Únie bez zbytočného odkladu oznámi CERT-EU vymenovaných miestnych úradníkov pre kybernetickú bezpečnosť a všetky následné vykonané zmeny.

CERT-EU zostaví a pravidelne aktualizuje zoznam vymenovaných miestnych úradníkov pre kybernetickú bezpečnosť.

9.   Riadiaci pracovníci v zmysle článku 29 ods. 2 služobného poriadku alebo iní úradníci na rovnocennej úrovni každého subjektu Únie, ako aj všetci príslušní zamestnanci poverení výkonom opatrení a plnením povinností v oblasti riadenia kybernetickobezpečnostných rizík stanovených v tomto nariadení sa pravidelne zúčastňujú osobitnej odbornej prípravy s cieľom získať dostatočné vedomosti a zručnosti na pochopenie a posúdenie kybernetickobezpečnostných rizík a postupov ich riadenia, ako aj ich vplyvu na prevádzku subjektu Únie.

1.   Bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 8. septembra 2025 prijme každý subjekt Únie pod dohľadom svojho manažmentu najvyššej úrovne vhodné a primerané technické, prevádzkové a organizačné opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík identifikovaných prostredníctvom rámca a na predchádzanie incidentom alebo minimalizáciu ich následkov. S ohľadom na najnovšie a v náležitých prípadoch relevantné európske a medzinárodné normy sa uvedenými opatreniami zabezpečí úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov v celom prostredí IKT zodpovedajúca identifikovaným kybernetickobezpečnostným rizikám. Pri posudzovaní primeranosti týchto opatrení sa náležite zohľadní stupeň vystavenia subjektu Únie kybernetickobezpečnostným rizikám, jeho veľkosť a pravdepodobnosť výskytu incidentov a ich závažnosť vrátane ich spoločenského, hospodárskeho a medziinštitucionálneho vplyvu.

2.   Pri vykonávaní opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík sa subjekty Únie zameriavajú aspoň na tieto oblasti:

a)	politiku kybernetickej bezpečnosti vrátane opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov a priorít uvedených v článku 6 a v odseku 3 tohto článku;

b)	zásady analýzy kybernetickobezpečnostných rizík a bezpečnosti informačných systémov;

c)	ciele politiky týkajúce sa využívania služieb cloud computingu;

d)	v náležitých prípadoch audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý môže zahŕňať posúdenie kybernetickobezpečnostných rizík, zraniteľností a kybernetických hrozieb, a penetračné testovanie, ktoré pravidelne vykonáva dôveryhodný súkromný poskytovateľ;

e)	vykonávanie odporúčaní vyplývajúcich z auditov kybernetickej bezpečnosti uvedených v písmene d) prostredníctvom aktualizácií kybernetickej bezpečnosti a politiky;

f)	organizáciu kybernetickej bezpečnosti vrátane vymedzenia úloh a povinností;

g)	správu aktív vrátane inventára aktív IKT a kartografie sietí IKT;

h)	bezpečnosť ľudských zdrojov a kontrolu prístupu;

i)	bezpečnosť operácií;

j)	komunikačnú bezpečnosť;

k)	nadobudnutie, vývoj a údržbu systému vrátane zásad riešenia a zverejňovania zraniteľností;

l)	ak je to možné, zásady transparentnosti zdrojového kódu;

m)	bezpečnosť dodávateľského reťazca vrátane bezpečnostných aspektov týkajúcich sa vzťahov medzi každým subjektom Únie a jeho priamymi dodávateľmi alebo poskytovateľmi služieb;

n)	riešenie incidentov a spoluprácu s CERT-EU, ako je napríklad údržba monitorovania bezpečnosti a logovania;

o)	riadenie kontinuity činností, ako je napríklad riadenie zálohovania a obnova systému po havárii, a krízové riadenie; a

p)	propagáciu a vývoj programov, pokiaľ ide o vzdelávanie, nadobúdanie zručností, zvyšovanie informovanosti, cvičenia a odbornú prípravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Na účely prvého pododseku písm. m) subjekty Únie zohľadňujú zraniteľnosti špecifické pre každého priameho dodávateľa a poskytovateľa služieb a celkovú kvalitu produktov a postupy ich dodávateľov a poskytovateľov služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti vrátane ich postupov bezpečného vývoja.

3.   Subjekty Únie prijmú aspoň tieto opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík:

a)	technické opatrenia na umožnenie a udržanie telepráce;

b)	konkrétne kroky na prechod k zásadám nulovej dôvery;

c)	používanie dvojstupňovej autentifikácie ako normy v sieťach a informačných systémoch;

d)	používanie kryptografie a šifrovania, najmä šifrovania bez medzifáz, ako aj bezpečných digitálnych podpisov;

e)	v náležitých prípadoch zavedenie zabezpečenej hlasovej, video a textovej komunikácie a zabezpečených systémov tiesňovej komunikácie v rámci subjektu Únie;

f)	proaktívne opatrenia na odhaľovanie a odstraňovanie malvéru a špionážneho softvéru;

g)	zavedenie bezpečnosti dodávateľského reťazca softvéru prostredníctvom kritérií bezpečného vývoja a hodnotenia softvéru;

h)	vypracovanie a schválenie učebných plánov odbornej prípravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti zodpovedajúce predpísaným úlohám a očakávaným spôsobilostiam manažmentu najvyššej úrovne a zamestnancov subjektu Únie poverených zaistením účinného vykonávania tohto nariadenia;

i)	pravidelná odborná príprava zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

j)	v relevantných prípadoch účasť na analýzach rizík prepojení medzi subjektmi Únie;

k)

posilnenie pravidiel obstarávania s cieľom uľahčiť dosiahnutie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom: i) odstránenia zmluvných prekážok, ktoré obmedzujú zdieľanie informácií CERT-EU o incidentoch, zraniteľnostiach a kybernetických hrozbách poskytovateľmi služieb IKT; ii) zmluvných povinností oznamovať incidenty, zraniteľnosti a kybernetické hrozby, ako aj mať zavedené mechanizmy primeranej reakcie na incidenty a monitorovania incidentov.

1.   Poslaním CERT-EU je prispievať k bezpečnosti verejne prístupných prostredí IKT subjektov Únie tým, že im poskytuje poradenstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pomáha im predchádzať incidentom, odhaľovať ich, riešiť ich, zmierňovať ich účinky, reagovať na ne a zotaviť sa z nich a koná ako ich centrum na výmenu informácií a koordináciu reakcie na incidenty v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

2.   CERT-EU získava, spravuje a analyzuje informácie o kybernetických hrozbách, zraniteľnostiach a incidentoch týkajúcich sa verejne prístupných infraštruktúr IKT a zdieľa ich so subjektmi Únie. Koordinuje reakcie na incidenty na medziinštitucionálnej úrovni a na úrovni subjektov Únie, a to aj poskytovaním špecializovanej operačnej pomoci alebo koordináciou jej poskytovania.

3.   Ako pomoc pre subjekty Únie vykonáva CERT-EU tieto úlohy:

a)	podporuje ich pri vykonávaní tohto nariadenia a prispieva ku koordinácii vykonávania tohto nariadenia prostredníctvom opatrení uvedených v článku 14 ods. 1 alebo prostredníctvom ad hoc správ požadovaných IICB;

b)	ponúka štandardné služby jednotiek CSIRT subjektom Únie prostredníctvom balíka kybernetickobezpečnostných služieb opísaného vo svojom katalógu služieb (základné služby);

c)	spravuje sieť partnerov na podporu služieb, ako sa uvádza v článkoch 17 a 18;

d)	upozorňuje IICB na problémy súvisiace s vykonávaním tohto nariadenia a vykonávaním usmernení, odporúčaní a výziev na činnosť;

e)	na základe informácií uvedených v odseku 2 prispieva v úzkej spolupráci s agentúrou ENISA k situačnej informovanosti o kybernetickej bezpečnosti v Únii.

f)	koordinuje riadenie závažných incidentov;

g)	v mene subjektov Únie koná ako ekvivalent koordinátora určeného na účely koordinovaného zverejňovania zraniteľností podľa článku 12 ods. 1 smernice (EÚ) 2022/2555.

h)	na žiadosť subjektu Únie zabezpečuje proaktívne nerušivé skenovanie verejne prístupných sietí a informačných systémov tohto subjektu Únie.

Informácie uvedené v prvom pododseku písm. e) sa zdieľajú s IICB, sieťou jednotiek CSIRT a v náležitých a vhodných prípadoch so Spravodajským a situačným centrom Európskej únie (ďalej len „EU INTCEN“), a to pri dodržaní primeraných podmienok dôvernosti.

4.   CERT-EU môže v súlade s článkom 17 alebo 18 spolupracovať s príslušnými komunitami kybernetickej bezpečnosti v Únii a jej členských štátoch, a to aj v týchto oblastiach:

a)	pripravenosť, koordinácia pri incidentoch, výmena informácií a reakcia na krízu na technickej úrovni v prípadoch súvisiacich so subjektmi Únie;

b)	operačná spolupráca týkajúca sa siete jednotiek CSIRT, a to aj pokiaľ ide o vzájomnú pomoc;

c)	spravodajské informácie o kybernetických hrozbách vrátane situačnej informovanosti;

d)	akákoľvek téma, ktorá si vyžaduje odborné technické znalosti CERT-EU v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

5.   CERT-EU v rámci svojich právomocí štruktúrovane spolupracuje s agentúrou ENISA pri budovaní kapacít, operačnej spolupráci a dlhodobých strategických analýzach kybernetických hrozieb v súlade s nariadením (EÚ) 2019/881. CERT-EU môže spolupracovať a vymieňať si informácie s Európskym centrom boja proti počítačovej kriminalite pri Europole.

6.   CERT-EU môže poskytovať tieto služby, ktoré nie sú opísané v jeho katalógu služieb (spoplatnené služby):

a)

iné služby na podporu kybernetickej bezpečnosti prostredia IKT subjektov Únie, než sú služby uvedené v odseku 3, na základe dohôd o úrovni poskytovaných služieb a podľa dostupných zdrojov, a to najmä širokospektrálne monitorovanie sietí vrátane bežného nepretržitého monitorovania kybernetických hrozieb s vysokou závažnosťou;

b)	iné služby na podporu činností alebo projektov subjektov Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, než sú služby na ochranu ich prostredia IKT, a to na základe písomných dohôd a s predchádzajúcim povolením IICB;

c)	na požiadanie proaktívne skenovanie sietí a informačných systémov dotknutého subjektu Únie s cieľom odhaliť zraniteľnosti s potenciálnym významným vplyvom;

d)	služby na podporu bezpečnosti prostredia IKT organizáciám, ktoré nie sú subjektmi Únie a ktoré so subjektmi Únie úzko spolupracujú, napríklad tak, že majú pridelené úlohy alebo povinnosti podľa práva Únie, a to na základe písomných dohôd a s predchádzajúcim povolením IICB.

S ohľadom na prvý pododsek písm. d) CERT-EU môže výnimočne uzavrieť dohody o úrovni poskytovaných služieb s inými subjektmi, než sú subjekty Únie, a to s predchádzajúcim povolením IICB.

7.   CERT-EU organizuje cvičenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti a môže sa na nich zúčastňovať alebo odporúčať účasť na existujúcich cvičeniach, a to v náležitých prípadoch v úzkej spolupráci s agentúrou ENISA, s cieľom testovať úroveň kybernetickej bezpečnosti subjektov Únie.

8.   CERT-EU môže subjektom Únie poskytovať pomoc s incidentmi v sieťach a informačných systémoch, v ktorých sa zaobchádza s utajovanými skutočnosťami EÚ, ak o to dotknuté subjekty Únie výslovne požiadajú v súlade so svojimi príslušnými postupmi. Poskytovaním pomoci zo strany CERT-EU podľa tohto odseku nie sú dotknuté príslušné pravidlá týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností.

9.   CERT-EU informuje subjekty Únie o svojich postupoch a procesoch riešenia incidentov.

10.   Zachovávajúc vysokú mieru dôvernosti a spoľahlivosti CERT-EU prispieva prostredníctvom vhodných mechanizmov spolupráce a hierarchických vzťahov k relevantným a anonymizovaným informáciám o závažných incidentoch a o spôsobe, akým boli riešené. Uvedené informácie sa zahrnú do správy uvedenej v článku 10 ods. 14.

11.   CERT-EU v spolupráci s európsky dozorným úradníkom pre ochranu osobných údajov podporuje dotknuté subjekty Únie pri riešení incidentov, ktoré majú za následok porušenie ochrany osobných údajov, bez toho, aby boli dotknuté kompetencie a úlohy európskeho dozorného úradníka pre ochranu osobných údajov ako orgánu dohľadu podľa nariadenia (EÚ) 2018/1725.

12.   CERT-EU môže subjektom Únie poskytnúť technické poradenstvo alebo informácie o relevantných politických otázkach, ak o to politické oddelenia subjektov Únie výslovne požiadajú.

1.   CERT-EU podporuje vykonávanie tohto nariadenia vydávaním:

a)	výziev na činnosť s opisom naliehavých bezpečnostných opatrení, v ktorých sa subjekty Únie naliehavo vyzývajú, aby tieto opatrenia prijali v stanovenej lehote;

b)	návrhov usmernení pre IICB adresovaných všetkým subjektom Únie alebo ich časti;

c)	návrhov odporúčaní pre IICB adresovaných jednotlivým subjektom Únie.

Pokiaľ ide o prvý pododsek písm. a), dotknutý subjekt Únie bez zbytočného odkladu po prijatí výzvy na činnosť informuje CERT-EU o tom, ako vykonal naliehavé bezpečnostné opatrenia.

2.   Usmernenia a odporúčania môžu zahŕňať:

a)

spoločné metodiky a model posudzovania vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti subjektov Únie vrátane zodpovedajúcich stupníc alebo kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré slúžia ako referencia na podporu neustáleho zlepšovania kybernetickej bezpečnosti naprieč subjektmi Únie a uľahčujú uprednostňovanie kybernetickobezpečnostných oblastí a opatrení s prihliadnutím na stav kybernetickej bezpečnosti subjektov;

b)	postupy alebo zlepšenia týkajúce sa riadenia kybernetickobezpečnostných rizík alebo opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík;

c)	postupy týkajúce sa posudzovania vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti a plánov kybernetickej bezpečnosti;

d)	vo vhodných prípadoch využívanie spoločných technológií, architektúry, otvoreného zdrojového kódu a súvisiacich najlepších postupov s cieľom dosiahnuť interoperabilitu a spoločné normy vrátane koordinovaného prístupu k bezpečnosti dodávateľského reťazca;

e)	vo vhodných prípadoch informácie na umožnenie využívania nástrojov spoločného obstarávania na nákup príslušných služieb a produktov kybernetickej bezpečnosti od dodávateľov, ktorí sú tretími stranami;

f)	dohody o zdieľaní informácií podľa článku 20.

1.   Vedúceho CERT-EU vymenuje Komisia po jeho schválení dvojtretinovou väčšinou členov IICB. Vo všetkých fázach postupu vymenovania, najmä pri vypracúvaní oznámení o voľnom pracovnom mieste, posudzovaní prihlášok a vymenovaní výberových komisií v súvislosti s uvedeným miestom, sa uskutočňujú konzultácie s IICB. Vo výberovom konaní vrátane konečného užšieho zoznamu kandidátov, z ktorých sa vedúci CERT-EU má vymenovať, sa zabezpečí spravodlivé rodové zastúpenie, pričom sa zohľadnia predložené prihlášky.

2.   Vedúci CERT-EU zodpovedá za riadne fungovanie CERT-EU a koná v rámci právomocí jeho funkcie a pod vedením IICB. Vedúci CERT-EU predkladá pravidelné správy predsedovi IICB a na požiadanie podáva IICB ad hoc správy.

3.   Vedúci CERT-EU pomáha zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním pri vypracúvaní výročnej správy o činnosti, ktorá obsahuje finančné informácie a informácie o riadení vrátane výsledkov kontrol a ktorá sa vypracúva v súlade s článkom 74 ods. 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (9), a pravidelne povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním podáva správy o vykonávaní opatrení, v súvislosti s ktorými sa na vedúceho CERT-EU subdelegovali právomoci.

4.   Vedúci CERT-EU každoročne vypracuje finančné plánovanie administratívnych príjmov a výdavkov na jeho činnosti, návrh ročného pracovného programu, návrh katalógu služieb CERT-EU, návrh revízií katalógu služieb, návrh dohôd o úrovni poskytovaných služieb a návrh kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) pre CERT-EU, ktoré má schváliť IICB v súlade s článkom 11. Pri revízii zoznamu služieb v katalógu služieb CERT-EU vedúci CERT-EU zohľadní zdroje pridelené CERT-EU.

5.   Vedúci CERT-EU aspoň raz ročne predkladá IICB a predsedovi IICB správy o činnostiach a výkonnosti CERT-EU počas referenčného obdobia, a to aj o plnení rozpočtu, dohodách o úrovni poskytovaných služieb a uzatvorených písomných dohodách, spolupráci s náprotivkami a partnermi, ako aj o služobných cestách zamestnancov, vrátane správ uvedených v článku 11. Uvedené správy zahŕňajú pracovný program na nasledujúce obdobie, finančný plán príjmov a výdavkov vrátane plánu počtu zamestnancov, plánované aktualizácie katalógu služieb CERT-EU a posúdenie očakávaného vplyvu, ktorý takéto aktualizácie môžu mať na finančné a ľudské zdroje.

1.   CERT-EU sa začlení do administratívnej štruktúry generálneho riaditeľstva Komisie, aby mohol využívať administratívnu podpornú štruktúru a podpornú štruktúru finančného riadenia a účtovníctva Komisie a zároveň si zachovať svoje postavenie nezávislého medziinštitucionálneho poskytovateľa služieb pre všetky subjekty Únie. Komisia informuje IICB o administratívnom umiestnení CERT-EU a o všetkých jeho následných zmenách. Komisia pravidelne a v každom prípade pred vytvorením akéhokoľvek viacročného finančného rámca podľa článku 312 ZFEÚ preskúma správne dojednania týkajúce sa CERT-EU, aby bolo možné prijať vhodné opatrenia. Preskúmanie zahŕňa možnosť zriadiť CERT-EU ako úrad Únie.

2.   Pri uplatňovaní administratívnych a finančných postupov koná vedúci CERT-EU pod vedením Komisie a pod dohľadom IICB.

3.   Úlohy a činnosti CERT-EU vrátane služieb, ktoré CERT-EU poskytuje podľa článku 13 ods. 3, 4, 5 a 7 a článku 14 ods. 1 subjektom Únie financovaným v rámci okruhu viacročného finančného rámca určeného pre európsku verejnú administratívu, sa financujú zo samostatného rozpočtového riadku v rozpočte Komisie. Pracovné miesta vyčlenené pre CERT-EU sa detailne uvádzajú v poznámke pod čiarou plánu pracovných miest Komisie.

4.   Iné subjekty Únie než subjekty uvedené v odseku 3 tohto článku poskytujú CERT-EU ročný finančný príspevok na úhradu služieb, ktoré CERT-EU poskytuje podľa daného odseku. Príspevky vychádzajú z usmernení IICB a každý subjekt Únie si ich dohodne s CERT-EU v dohodách o úrovni poskytovaných služieb. Príspevky predstavujú spravodlivý a primeraný podiel z celkových nákladov na poskytnuté služby. Započítajú sa do samostatného rozpočtového riadka uvedeného v odseku 3 tohto článku ako vnútorné pripísané príjmy, ako sa stanovuje v článku 21 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

5.   Náklady na služby vymedzené v článku 13 ods. 6 uhrádzajú subjekty Únie, ktorým CERT-EU poskytol služby. Príjmy sa pripíšu do rozpočtových riadkov na podporu nákladov.