Cyber Resilience Act 2023/2841 SK

1. Bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 8. septembra 2025 prijme každý subjekt Únie pod dohľadom svojho manažmentu najvyššej úrovne vhodné a primerané technické, prevádzkové a organizačné opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík identifikovaných prostredníctvom rámca a na predchádzanie incidentom alebo minimalizáciu ich následkov. S ohľadom na najnovšie a v náležitých prípadoch relevantné európske a medzinárodné normy sa uvedenými opatreniami zabezpečí úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov v celom prostredí IKT zodpovedajúca identifikovaným kybernetickobezpečnostným rizikám. Pri posudzovaní primeranosti týchto opatrení sa náležite zohľadní stupeň vystavenia subjektu Únie kybernetickobezpečnostným rizikám, jeho veľkosť a pravdepodobnosť výskytu incidentov a ich závažnosť vrátane ich spoločenského, hospodárskeho a medziinštitucionálneho vplyvu.

2. Pri vykonávaní opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík sa subjekty Únie zameriavajú aspoň na tieto oblasti:

a)	politiku kybernetickej bezpečnosti vrátane opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov a priorít uvedených v článku 6 a v odseku 3 tohto článku;

b)	zásady analýzy kybernetickobezpečnostných rizík a bezpečnosti informačných systémov;

c)	ciele politiky týkajúce sa využívania služieb cloud computingu;

d)	v náležitých prípadoch audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý môže zahŕňať posúdenie kybernetickobezpečnostných rizík, zraniteľností a kybernetických hrozieb, a penetračné testovanie, ktoré pravidelne vykonáva dôveryhodný súkromný poskytovateľ;

e)	vykonávanie odporúčaní vyplývajúcich z auditov kybernetickej bezpečnosti uvedených v písmene d) prostredníctvom aktualizácií kybernetickej bezpečnosti a politiky;

f)	organizáciu kybernetickej bezpečnosti vrátane vymedzenia úloh a povinností;

g)	správu aktív vrátane inventára aktív IKT a kartografie sietí IKT;

h)	bezpečnosť ľudských zdrojov a kontrolu prístupu;

i)	bezpečnosť operácií;

j)	komunikačnú bezpečnosť;

k)	nadobudnutie, vývoj a údržbu systému vrátane zásad riešenia a zverejňovania zraniteľností;

l)	ak je to možné, zásady transparentnosti zdrojového kódu;

m)	bezpečnosť dodávateľského reťazca vrátane bezpečnostných aspektov týkajúcich sa vzťahov medzi každým subjektom Únie a jeho priamymi dodávateľmi alebo poskytovateľmi služieb;

n)	riešenie incidentov a spoluprácu s CERT-EU, ako je napríklad údržba monitorovania bezpečnosti a logovania;

o)	riadenie kontinuity činností, ako je napríklad riadenie zálohovania a obnova systému po havárii, a krízové riadenie; a

p)	propagáciu a vývoj programov, pokiaľ ide o vzdelávanie, nadobúdanie zručností, zvyšovanie informovanosti, cvičenia a odbornú prípravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Na účely prvého pododseku písm. m) subjekty Únie zohľadňujú zraniteľnosti špecifické pre každého priameho dodávateľa a poskytovateľa služieb a celkovú kvalitu produktov a postupy ich dodávateľov a poskytovateľov služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti vrátane ich postupov bezpečného vývoja.

3. Subjekty Únie prijmú aspoň tieto opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík:

a)	technické opatrenia na umožnenie a udržanie telepráce;

b)	konkrétne kroky na prechod k zásadám nulovej dôvery;

c)	používanie dvojstupňovej autentifikácie ako normy v sieťach a informačných systémoch;

d)	používanie kryptografie a šifrovania, najmä šifrovania bez medzifáz, ako aj bezpečných digitálnych podpisov;

e)	v náležitých prípadoch zavedenie zabezpečenej hlasovej, video a textovej komunikácie a zabezpečených systémov tiesňovej komunikácie v rámci subjektu Únie;

f)	proaktívne opatrenia na odhaľovanie a odstraňovanie malvéru a špionážneho softvéru;

g)	zavedenie bezpečnosti dodávateľského reťazca softvéru prostredníctvom kritérií bezpečného vývoja a hodnotenia softvéru;

h)	vypracovanie a schválenie učebných plánov odbornej prípravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti zodpovedajúce predpísaným úlohám a očakávaným spôsobilostiam manažmentu najvyššej úrovne a zamestnancov subjektu Únie poverených zaistením účinného vykonávania tohto nariadenia;

i)	pravidelná odborná príprava zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

j)	v relevantných prípadoch účasť na analýzach rizík prepojení medzi subjektmi Únie;

posilnenie pravidiel obstarávania s cieľom uľahčiť dosiahnutie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom:

i)	odstránenia zmluvných prekážok, ktoré obmedzujú zdieľanie informácií CERT-EU o incidentoch, zraniteľnostiach a kybernetických hrozbách poskytovateľmi služieb IKT;

ii)	zmluvných povinností oznamovať incidenty, zraniteľnosti a kybernetické hrozby, ako aj mať zavedené mechanizmy primeranej reakcie na incidenty a monitorovania incidentov.

Článok 11

Úlohy IICB

IICB pri plnení svojich úloh predovšetkým:

a)	poskytuje usmernenia vedúcemu CERT-EU;

b)	účinne monitoruje vykonávanie tohto nariadenia, dohliada nad jeho vykonávaním a podporuje subjekty Únie pri posilňovaní ich kybernetickej bezpečnosti, a to v náležitých prípadoch aj vyžiadaním ad hoc správ od subjektov Únie a CERT-EU;

c)	v nadväznosti na strategickú diskusiu prijíma viacročnú stratégiu na zvýšenie úrovne kybernetickej bezpečnosti v subjektoch Únie, pravidelne ju posudzuje, a to aspoň každých päť rokov, a v prípade potreby ju mení;

stanovuje metodiku a organizačné aspekty vykonávania dobrovoľných partnerských preskúmaní subjektmi Únie s cieľom čerpať sa zo spoločných skúseností, posilniť vzájomnú dôveru, dosiahnuť vysokú spoločnú úroveň kybernetickej bezpečnosti, ako aj posilniť spôsobilosti subjektov Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pričom sa zabezpečí, aby takéto partnerské preskúmania vykonávali odborníci na kybernetickú bezpečnosť určení iným subjektom Únie, než je subjekt Únie podstupujúci preskúmanie, a aby metodika vychádzala z článku 19 smernice (EÚ) 2022/2555 a v náležitých prípadoch bola prispôsobená subjektom Únie;

e)	na základe návrhu vedúceho CERT-EU schvaľuje ročný pracovný program CERT-EU a monitoruje jeho vykonávanie;

f)	na základe návrhu vedúceho CERT-EU schvaľuje katalóg služieb CERT-EU a všetky jeho aktualizácie;

g)	na základe návrhu vedúceho CERT-EU schvaľuje ročný finančný plán príjmov a výdavkov súvisiacich s činnosťami CERT-EU, ktorý zahŕňa aj plán počtu zamestnancov;

h)	na základe návrhu vedúceho CERT-EU schvaľuje postupy pre dohody o úrovni poskytovaných služieb;

i)	preskúmava a schvaľuje výročnú správu o činnostiach CERT-EU a správe jeho finančných prostriedkov, ktorú vypracoval vedúci CERT-EU;

j)	schvaľuje a monitoruje kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) CERT-EU stanovené na základe návrhu vedúceho CERT-EU;

k)	schvaľuje dohody o spolupráci, dohody o úrovni poskytovaných služieb alebo zmluvy medzi CERT-EU a inými subjektmi podľa článku 18;

l)	prijíma usmernenia a odporúčania na základe návrhu CERT-EU v súlade s článkom 14 a dáva CERT-EU pokyn na vydanie, zrušenie alebo zmenu návrhu usmernení alebo odporúčaní, alebo výzvy na činnosť;

m)	zriaďuje technické poradné skupiny poverené konkrétnymi úlohami na pomoc pri práci IICB, schvaľuje ich mandát a menuje ich predsedov;

n)	prijíma a posudzuje dokumenty a správy predložené subjektmi Únie podľa tohto nariadenia, ako sú napríklad posúdenia vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

o)	umožní zriadenie neformálnej skupiny miestnych úradníkov pre kybernetickú bezpečnosť subjektov Únie, podporovanej agentúrou ENISA, s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a informácie v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia;

p)	s prihliadnutím na informácie o identifikovaných kybernetickobezpečnostných rizikách a získané poznatky, ktoré poskytuje CERT-EU, monitoruje primeranosť dohôd o prepojení medzi prostrediami IKT subjektov Únie a poskytuje poradenstvo o možných zlepšeniach;

vypracuje plán riadenia kybernetických kríz s cieľom podporiť koordinované riadenie závažných incidentov, ktoré majú vplyv na subjekty Únie, na operačnej úrovni a prispieť k pravidelnej výmene relevantných informácií, najmä pokiaľ ide o dosah a závažnosť závažných incidentov a možné spôsoby zmiernenia ich vplyvov;

r)	koordinuje prijímanie plánov riadenia kybernetických kríz jednotlivých subjektov Únie uvedených v článku 9 ods. 2;

prijíma odporúčania týkajúce sa bezpečnosti dodávateľského reťazca uvedenej v článku 8 ods. 2 prvom pododseku písm. m), pričom prihliada na výsledky koordinovaných posúdení bezpečnostných rizík kritických dodávateľských reťazcov na úrovni Únie uvedených v článku 22 smernice (EÚ) 2022/2555, aby podporila subjekty Únie pri prijímaní účinných a primeraných opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík.

Článok 13

Poslanie a úlohy CERT-EU

1. Poslaním CERT-EU je prispievať k bezpečnosti verejne prístupných prostredí IKT subjektov Únie tým, že im poskytuje poradenstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pomáha im predchádzať incidentom, odhaľovať ich, riešiť ich, zmierňovať ich účinky, reagovať na ne a zotaviť sa z nich a koná ako ich centrum na výmenu informácií a koordináciu reakcie na incidenty v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

2. CERT-EU získava, spravuje a analyzuje informácie o kybernetických hrozbách, zraniteľnostiach a incidentoch týkajúcich sa verejne prístupných infraštruktúr IKT a zdieľa ich so subjektmi Únie. Koordinuje reakcie na incidenty na medziinštitucionálnej úrovni a na úrovni subjektov Únie, a to aj poskytovaním špecializovanej operačnej pomoci alebo koordináciou jej poskytovania.

3. Ako pomoc pre subjekty Únie vykonáva CERT-EU tieto úlohy:

a)	podporuje ich pri vykonávaní tohto nariadenia a prispieva ku koordinácii vykonávania tohto nariadenia prostredníctvom opatrení uvedených v článku 14 ods. 1 alebo prostredníctvom ad hoc správ požadovaných IICB;

b)	ponúka štandardné služby jednotiek CSIRT subjektom Únie prostredníctvom balíka kybernetickobezpečnostných služieb opísaného vo svojom katalógu služieb (základné služby);

c)	spravuje sieť partnerov na podporu služieb, ako sa uvádza v článkoch 17 a 18;

d)	upozorňuje IICB na problémy súvisiace s vykonávaním tohto nariadenia a vykonávaním usmernení, odporúčaní a výziev na činnosť;

e)	na základe informácií uvedených v odseku 2 prispieva v úzkej spolupráci s agentúrou ENISA k situačnej informovanosti o kybernetickej bezpečnosti v Únii.

f)	koordinuje riadenie závažných incidentov;

g)	v mene subjektov Únie koná ako ekvivalent koordinátora určeného na účely koordinovaného zverejňovania zraniteľností podľa článku 12 ods. 1 smernice (EÚ) 2022/2555.

h)	na žiadosť subjektu Únie zabezpečuje proaktívne nerušivé skenovanie verejne prístupných sietí a informačných systémov tohto subjektu Únie.

Informácie uvedené v prvom pododseku písm. e) sa zdieľajú s IICB, sieťou jednotiek CSIRT a v náležitých a vhodných prípadoch so Spravodajským a situačným centrom Európskej únie (ďalej len „EU INTCEN“), a to pri dodržaní primeraných podmienok dôvernosti.

4. CERT-EU môže v súlade s článkom 17 alebo 18 spolupracovať s príslušnými komunitami kybernetickej bezpečnosti v Únii a jej členských štátoch, a to aj v týchto oblastiach:

a)	pripravenosť, koordinácia pri incidentoch, výmena informácií a reakcia na krízu na technickej úrovni v prípadoch súvisiacich so subjektmi Únie;

b)	operačná spolupráca týkajúca sa siete jednotiek CSIRT, a to aj pokiaľ ide o vzájomnú pomoc;

c)	spravodajské informácie o kybernetických hrozbách vrátane situačnej informovanosti;

d)	akákoľvek téma, ktorá si vyžaduje odborné technické znalosti CERT-EU v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

5. CERT-EU v rámci svojich právomocí štruktúrovane spolupracuje s agentúrou ENISA pri budovaní kapacít, operačnej spolupráci a dlhodobých strategických analýzach kybernetických hrozieb v súlade s nariadením (EÚ) 2019/881. CERT-EU môže spolupracovať a vymieňať si informácie s Európskym centrom boja proti počítačovej kriminalite pri Europole.

6. CERT-EU môže poskytovať tieto služby, ktoré nie sú opísané v jeho katalógu služieb (spoplatnené služby):

iné služby na podporu kybernetickej bezpečnosti prostredia IKT subjektov Únie, než sú služby uvedené v odseku 3, na základe dohôd o úrovni poskytovaných služieb a podľa dostupných zdrojov, a to najmä širokospektrálne monitorovanie sietí vrátane bežného nepretržitého monitorovania kybernetických hrozieb s vysokou závažnosťou;

b)	iné služby na podporu činností alebo projektov subjektov Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, než sú služby na ochranu ich prostredia IKT, a to na základe písomných dohôd a s predchádzajúcim povolením IICB;

c)	na požiadanie proaktívne skenovanie sietí a informačných systémov dotknutého subjektu Únie s cieľom odhaliť zraniteľnosti s potenciálnym významným vplyvom;

d)	služby na podporu bezpečnosti prostredia IKT organizáciám, ktoré nie sú subjektmi Únie a ktoré so subjektmi Únie úzko spolupracujú, napríklad tak, že majú pridelené úlohy alebo povinnosti podľa práva Únie, a to na základe písomných dohôd a s predchádzajúcim povolením IICB.

S ohľadom na prvý pododsek písm. d) CERT-EU môže výnimočne uzavrieť dohody o úrovni poskytovaných služieb s inými subjektmi, než sú subjekty Únie, a to s predchádzajúcim povolením IICB.

7. CERT-EU organizuje cvičenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti a môže sa na nich zúčastňovať alebo odporúčať účasť na existujúcich cvičeniach, a to v náležitých prípadoch v úzkej spolupráci s agentúrou ENISA, s cieľom testovať úroveň kybernetickej bezpečnosti subjektov Únie.

8. CERT-EU môže subjektom Únie poskytovať pomoc s incidentmi v sieťach a informačných systémoch, v ktorých sa zaobchádza s utajovanými skutočnosťami EÚ, ak o to dotknuté subjekty Únie výslovne požiadajú v súlade so svojimi príslušnými postupmi. Poskytovaním pomoci zo strany CERT-EU podľa tohto odseku nie sú dotknuté príslušné pravidlá týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností.

9. CERT-EU informuje subjekty Únie o svojich postupoch a procesoch riešenia incidentov.

10. Zachovávajúc vysokú mieru dôvernosti a spoľahlivosti CERT-EU prispieva prostredníctvom vhodných mechanizmov spolupráce a hierarchických vzťahov k relevantným a anonymizovaným informáciám o závažných incidentoch a o spôsobe, akým boli riešené. Uvedené informácie sa zahrnú do správy uvedenej v článku 10 ods. 14.

11. CERT-EU v spolupráci s európsky dozorným úradníkom pre ochranu osobných údajov podporuje dotknuté subjekty Únie pri riešení incidentov, ktoré majú za následok porušenie ochrany osobných údajov, bez toho, aby boli dotknuté kompetencie a úlohy európskeho dozorného úradníka pre ochranu osobných údajov ako orgánu dohľadu podľa nariadenia (EÚ) 2018/1725.

12. CERT-EU môže subjektom Únie poskytnúť technické poradenstvo alebo informácie o relevantných politických otázkach, ak o to politické oddelenia subjektov Únie výslovne požiadajú.

Článok 17

Spolupráca CERT-EU s náprotivkami v členskom štáte

1. CERT-EU bezodkladne spolupracuje a vymieňa si informácie s náprotivkami v členskom štáte, najmä s jednotkami CSIRT určenými alebo zriadenými podľa článku 10 smernice (EÚ) 2022/2555 alebo v náležitých prípadoch s príslušnými orgánmi a jednotnými kontaktnými miestami určenými alebo zriadenými podľa článku 8 danej smernice, v súvislosti s incidentmi, kybernetickými hrozbami, zraniteľnosťami, udalosťami odvrátenými v poslednej chvíli, možnými protiopatreniami, ako aj v súvislosti s najlepšími postupmi a o všetkých otázkach relevantných pre zlepšenie ochrany prostredí IKT subjektov Únie, a to aj prostredníctvom siete jednotiek CSIRT zriadenej podľa článku 15 smernice (EÚ) 2022/2555. CERT-EU podporuje Komisiu v sieti EU-CyCLONe zriadenej podľa článku 16 smernice (EÚ) 2022/2555 o koordinovanom riadení rozsiahlych kybernetických incidentov a kríz.

2. Ak sa CERT-EU dozvie o významnom incidente, ku ktorému došlo na území členského štátu, bezodkladne informuje všetkých relevantných náprotivkov v tomto členskom štáte, v súlade s odsekom 1.

3. Za predpokladu, že osobné údaje sú chránené v súlade s príslušným právom Únie v oblasti ochrany údajov, si CERT-EU bez zbytočného odkladu vymieňa relevantné informácie o konkrétnom incidente s náprotivkami v členskom štáte s cieľom pomôcť odhaliť podobné kybernetické hrozby alebo incidenty alebo prispieť k analýze incidentu, a to bez povolenia zasiahnutého subjektu Únie. CERT-EU si vymieňa informácie o konkrétnom incidente, ktoré odhaľujú identitu cieľa incidentu len v prípade jednej z týchto možností:

a)	zasiahnutý subjekt Únie súhlasí;

b)	zasiahnutý subjekt Únie nesúhlasí, ako sa stanovuje v písmene a), ale zverejnením identity zasiahnutého subjektu Únie by sa zvýšila pravdepodobnosť, že sa zamedzí ďalším incidentom alebo sa zmiernia ich následky;

c)	zasiahnutý subjekt Únie už zverejnil, že bol incidentom zasiahnutý.

Rozhodnutia o výmene informácií o konkrétnom incidente, ktoré odhaľujú totožnosť cieľa incidentu podľa prvého pododseku písm. b), schvaľuje vedúci CERT-EU. Pred vydaním takéhoto rozhodnutia sa CERT-EU písomne obráti na zasiahnutý subjekt Únie, pričom mu jasne vysvetlí, ako by zverejnenie jeho totožnosti pomohlo zamedziť ďalším incidentom alebo zmierniť ich následky. Vedúci CERT-EU poskytne vysvetlenie a výslovne požiada subjekt Únie, aby v stanovenej lehote uviedol, či súhlasí. Vedúci CERT-EU takisto informuje subjekt Únie o tom, že na základe poskytnutého vysvetlenia si vyhradzuje právo zverejniť dané informácie aj bez udelenia súhlasu. Zasiahnutý subjekt Únie musí byť informovaný pred tým, než sú informácie zverejnené.

Článok 19

Zaobchádzanie s informáciami

1. Subjekty Únie a CERT-EU rešpektujú povinnosť služobného tajomstva v súlade s článkom 339 ZFEÚ alebo s rovnocennými uplatniteľnými rámcami.

2. V súvislosti so žiadosťami o prístup verejnosti k dokumentom v držbe CERT-EU sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (10) vrátane povinnosti podľa daného nariadenia poradiť sa s ďalšími subjektmi Únie alebo v relevantných prípadoch s členskými štátmi vždy, keď sa žiadosť týka ich dokumentov.

3. Zaobchádzanie s informáciami zo strany subjektov Únie a CERT-EU je v súlade s príslušnými pravidlami o informačnej bezpečnosti.

Článok 22

Koordinácia a spolupráca v rámci reakcie na incidenty

1. CERT-EU ako centrum na výmenu informácií a koordináciu reakcie na incidenty v oblasti kybernetickej bezpečnosti uľahčuje výmenu informácií o incidentoch, kybernetických hrozbách, zraniteľnostiach a udalostiach odvrátených v poslednej chvíli medzi:

a)	subjektmi Únie;

b)	náprotivkami uvedenými v článkoch 17 a 18.

2. CERT-EU, v relevantných prípadoch v úzkej spolupráci s agentúrou ENISA, uľahčuje koordináciu reakcií subjektov Únie na incidenty vrátane:

a)	prispievania k sústavnej komunikácii navonok;

b)	vzájomnej podpory, ako je napríklad zdieľanie relevantných informácií so subjektmi Únie, alebo v relevantných prípadoch poskytovania pomoci priamo na mieste;

c)	optimálneho využívania operačných zdrojov;

d)	koordinácie s inými mechanizmami reakcie na krízu na úrovni Únie.

3. CERT-EU v úzkej spolupráci s agentúrou ENISA podporuje subjekty Únie, pokiaľ ide o situačnú informovanosť o incidentoch, kybernetických hrozbách, zraniteľnostiach a udalostiach odvrátených v poslednej chvíli, ako aj zdieľanie informácií o relevantnom vývoji v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

4. IICB do 8. januára 2025 na základe návrhu CERT-EU vydá usmernenia alebo odporúčania týkajúce sa koordinácie a spolupráce v rámci reakcie na incidenty v prípade významných incidentov. V prípade podozrenia na trestnoprávnu povahu incidentu, CERT-EU bez zbytočného odkladu poskytne rady o spôsoboch oznamovania incidentu orgánom presadzovania práva.

5. Na základe osobitnej žiadosti členského štátu a so súhlasom dotknutých subjektov Únie môže CERT-EU vyzvať odborníkov zo zoznamu uvedeného v článku 23 ods. 4, aby prispeli k reakcii na závažný incident, ktorý má dosah v danom členskom štáte, alebo na rozsiahly kybernetický incident v súlade s článkom 15 ods. 3 písm. g) smernice (EÚ) 2022/2555. IICB schváli na návrh CERT-EU osobitné pravidlá týkajúce sa prístupu k technickým odborníkom zo subjektov Únie a ich využívania.

Článok 23

Riadenie závažných incidentov

1. S cieľom podporiť koordinované riadenie závažných incidentov, ktoré majú vplyv na subjekty Únie, na operačnej úrovni a prispieť k pravidelnej výmene relevantných informácií medzi subjektmi Únie a s členskými štátmi vypracuje IICB podľa článku 11 písm. q) v úzkej spolupráci s CERT-EU a agentúrou ENISA plán riadenia kybernetických kríz založený na činnostiach uvedených v článku 22 ods. 2. Plán riadenia kybernetických kríz obsahuje aspoň tieto prvky:

a)	postupy týkajúce sa koordinácie a toku informácií medzi subjektmi Únie na účely riadenia závažných incidentov na operačnej úrovni;

b)	spoločné štandardné operačné postupy (SOPs);

c)	spoločnú taxonómiu závažnosti závažných incidentov a spúšťacích bodov kríz;

d)	pravidelné cvičenia;

e)	bezpečné komunikačné kanály, ktoré sa majú používať.

2. Zástupca Komisie v IICB je v závislosti od plánu riadenia kybernetických kríz vypracovaného podľa odseku 1 tohto článku a bez toho, aby bol dotknutý článok 16 ods. 2 prvý pododsek smernice (EÚ) 2022/2555, kontaktnou osobou na zdieľanie relevantných informácií v súvislosti so závažnými incidentmi so sieťou EU-CyCLONe.

3. CERT-EU koordinuje riadenie závažných incidentov medzi subjektmi Únie. Vedie súpis dostupných odborných technických znalostí, ktoré by boli potrebné na reakciu na incident v prípade závažných incidentov, a pomáha IICB pri koordinácii plánov riadenia kybernetických kríz subjektov Únie pre prípad závažných incidentov uvedených v článku 9 ods. 2.

4. Subjekty Únie prispievajú do súpisu odborných technických znalostí poskytovaním každoročne aktualizovaného zoznamu odborníkov dostupných v jednotlivých organizáciách s podrobným opisom ich konkrétnych technických zručností.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

whereas

keyboard_tab Cyber Resilience Act 2023/2841 SK

Cyber Resilience Act 2023/2841 SK