keyboard_tab Cyber Resilience Act 2023/2841 SK

1.   Medziinštitucionálna rada pre kybernetickú bezpečnosť zriadená podľa článku 10 po konzultácii s Agentúrou Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ďalej len „ENISA“) a po prijatí usmernení od CERT-EU vydá do 8. septembra 2024 usmernenia pre subjekty Únie na účely vykonania počiatočného preskúmania kybernetickej bezpečnosti a vytvorenia vnútorného rámca riadenia, správy a kontroly kybernetickobezpečnostných rizík podľa článku 6, vykonávania posúdení vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti podľa článku 7, prijatia opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík podľa článku 8 a prijatia plánu kybernetickej bezpečnosti podľa článku 9.

2.   Pri vykonávaní článkov 6 až 9 subjekty Únie zohľadňujú usmernenia uvedené v odseku 1 tohto článku, ako aj príslušné usmernenia a odporúčania prijaté podľa článkov 11 a 14.

1.   Každý subjekt Únie po vykonaní počiatočného preskúmania kybernetickej bezpečnosti, ako je napríklad audit, zriadi do 8. apríla 2025 vnútorný rámec riadenia, správy a kontroly kybernetickobezpečnostných rizík (ďalej len „rámec“). Nad vytvorením rámca dohliada a zodpovedá zaň manažment najvyššej úrovne subjektu Únie.

2.   Rámec sa vzťahuje na celé verejne prístupné prostredie IKT dotknutého subjektu Únie vrátane akéhokoľvek prostredia IKT v jeho priestoroch, siete prevádzkovej technológie v jeho priestoroch, externe zabezpečovaných aktív a služieb v prostrediach cloud computingu alebo služieb s hostingom tretích strán, mobilných zariadení, korporátnych sietí, podnikových sietí, ktoré nie sú pripojené k internetu, a akýchkoľvek zariadení pripojených k týmto prostrediam (ďalej len „prostredie IKT“). Rámec je založený na prístupe zohľadňujúcom všetky riziká.

3.   Rámcom sa zabezpečí vysoká úroveň kybernetickej bezpečnosti. V rámci sa stanovujú vnútorné politiky kybernetickej bezpečnosti, vrátane cieľov a priorít, pre bezpečnosť sietí a informačných systémov, ako aj úlohy a povinnosti zamestnancov subjektu Únie poverených zabezpečením účinného vykonávania tohto nariadenia. Rámec zahŕňa aj mechanizmy na meranie účinnosti vykonávania.

4.   Rámec sa vzhľadom na meniace sa kybernetickobezpečnostné riziká pravidelne preskúma, a to aspoň každé štyri roky. V náležitých prípadoch a po podaní žiadosti Medziinštitucionálnej rady pre kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa článku 10 možno rámec subjektu Únie aktualizovať na základe usmernení CERT-EU vychádzajúcich zo zistených incidentov alebo možných nedostatkov vo vykonávaní tohto nariadenia.

5.   Manažment najvyššej úrovne každého subjektu Únie zodpovedá za vykonávanie tohto nariadenia a dohliada na dodržiavanie povinností súvisiacich s rámcom zo strany jeho organizácie.

6.   V náležitých prípadoch a bez toho, aby bola dotknutá jeho zodpovednosť za vykonávanie tohto nariadenia, môže manažment najvyššej úrovne každého subjektu Únie delegovať osobitné povinnosti podľa tohto nariadenia na riadiacich pracovníkov v zmysle článku 29 ods. 2 služobného poriadku alebo iných úradníkov na rovnocennej úrovni v rámci dotknutého subjektu Únie. Bez ohľadu na takéto delegovanie môže byť manažment najvyššej úrovne braný na zodpovednosť za porušenie tohto nariadenia dotknutým subjektom Únie.

7.   Každý subjekt Únie má zavedené účinné mechanizmy s cieľom zabezpečiť, aby sa na kybernetickú bezpečnosť vynakladal primeraný percentuálny podiel z rozpočtu na IKT. Pri stanovení tohto percentuálneho podielu sa náležite zohľadní rámec.

8.   Každý subjekt Únie menuje miestneho úradníka pre kybernetickú bezpečnosť alebo osobu v rovnocennej funkcii, ktorá koná ako jeho jednotné kontaktné miesto v súvislosti so všetkými aspektmi kybernetickej bezpečnosti. Miestny úradník pre kybernetickú bezpečnosť pomáha s vykonávaním tohto nariadenia a pravidelne podáva správy o stave vykonávania priamo manažmentu najvyššej úrovne. Bez toho, aby bola dotknutá skutočnosť, že miestny úradník pre kybernetickú bezpečnosť je jednotným kontaktným miestom v každom subjekte Únie, subjekt Únie môže delegovať určité úlohy miestneho pracovníka pre kybernetickú bezpečnosť v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia na CERT-EU na základe dohody o úrovni poskytovaných služieb uzavretej medzi daným subjektom Únie a CERT-EU, alebo tieto úlohy môžu spoločne vykonávať viaceré subjekty Únie. Ak sú tieto úlohy delegované na CERT-EU, Medziinštitucionálna rada pre kybernetickú bezpečnosť zriadená podľa článku 10 rozhodne, či poskytovanie takejto služby bude súčasťou základných služieb CERT-EU, pričom zohľadní ľudské a finančné zdroje dotknutého subjektu Únie. Každý subjekt Únie bez zbytočného odkladu oznámi CERT-EU vymenovaných miestnych úradníkov pre kybernetickú bezpečnosť a všetky následné vykonané zmeny.

CERT-EU zostaví a pravidelne aktualizuje zoznam vymenovaných miestnych úradníkov pre kybernetickú bezpečnosť.

9.   Riadiaci pracovníci v zmysle článku 29 ods. 2 služobného poriadku alebo iní úradníci na rovnocennej úrovni každého subjektu Únie, ako aj všetci príslušní zamestnanci poverení výkonom opatrení a plnením povinností v oblasti riadenia kybernetickobezpečnostných rizík stanovených v tomto nariadení sa pravidelne zúčastňujú osobitnej odbornej prípravy s cieľom získať dostatočné vedomosti a zručnosti na pochopenie a posúdenie kybernetickobezpečnostných rizík a postupov ich riadenia, ako aj ich vplyvu na prevádzku subjektu Únie.

1.   Bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 8. septembra 2025 prijme každý subjekt Únie pod dohľadom svojho manažmentu najvyššej úrovne vhodné a primerané technické, prevádzkové a organizačné opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík identifikovaných prostredníctvom rámca a na predchádzanie incidentom alebo minimalizáciu ich následkov. S ohľadom na najnovšie a v náležitých prípadoch relevantné európske a medzinárodné normy sa uvedenými opatreniami zabezpečí úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov v celom prostredí IKT zodpovedajúca identifikovaným kybernetickobezpečnostným rizikám. Pri posudzovaní primeranosti týchto opatrení sa náležite zohľadní stupeň vystavenia subjektu Únie kybernetickobezpečnostným rizikám, jeho veľkosť a pravdepodobnosť výskytu incidentov a ich závažnosť vrátane ich spoločenského, hospodárskeho a medziinštitucionálneho vplyvu.

2.   Pri vykonávaní opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík sa subjekty Únie zameriavajú aspoň na tieto oblasti:

a)	politiku kybernetickej bezpečnosti vrátane opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov a priorít uvedených v článku 6 a v odseku 3 tohto článku;

b)	zásady analýzy kybernetickobezpečnostných rizík a bezpečnosti informačných systémov;

c)	ciele politiky týkajúce sa využívania služieb cloud computingu;

d)	v náležitých prípadoch audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý môže zahŕňať posúdenie kybernetickobezpečnostných rizík, zraniteľností a kybernetických hrozieb, a penetračné testovanie, ktoré pravidelne vykonáva dôveryhodný súkromný poskytovateľ;

e)	vykonávanie odporúčaní vyplývajúcich z auditov kybernetickej bezpečnosti uvedených v písmene d) prostredníctvom aktualizácií kybernetickej bezpečnosti a politiky;

f)	organizáciu kybernetickej bezpečnosti vrátane vymedzenia úloh a povinností;

g)	správu aktív vrátane inventára aktív IKT a kartografie sietí IKT;

h)	bezpečnosť ľudských zdrojov a kontrolu prístupu;

i)	bezpečnosť operácií;

j)	komunikačnú bezpečnosť;

k)	nadobudnutie, vývoj a údržbu systému vrátane zásad riešenia a zverejňovania zraniteľností;

l)	ak je to možné, zásady transparentnosti zdrojového kódu;

m)	bezpečnosť dodávateľského reťazca vrátane bezpečnostných aspektov týkajúcich sa vzťahov medzi každým subjektom Únie a jeho priamymi dodávateľmi alebo poskytovateľmi služieb;

n)	riešenie incidentov a spoluprácu s CERT-EU, ako je napríklad údržba monitorovania bezpečnosti a logovania;

o)	riadenie kontinuity činností, ako je napríklad riadenie zálohovania a obnova systému po havárii, a krízové riadenie; a

p)	propagáciu a vývoj programov, pokiaľ ide o vzdelávanie, nadobúdanie zručností, zvyšovanie informovanosti, cvičenia a odbornú prípravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Na účely prvého pododseku písm. m) subjekty Únie zohľadňujú zraniteľnosti špecifické pre každého priameho dodávateľa a poskytovateľa služieb a celkovú kvalitu produktov a postupy ich dodávateľov a poskytovateľov služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti vrátane ich postupov bezpečného vývoja.

3.   Subjekty Únie prijmú aspoň tieto opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík:

a)	technické opatrenia na umožnenie a udržanie telepráce;

b)	konkrétne kroky na prechod k zásadám nulovej dôvery;

c)	používanie dvojstupňovej autentifikácie ako normy v sieťach a informačných systémoch;

d)	používanie kryptografie a šifrovania, najmä šifrovania bez medzifáz, ako aj bezpečných digitálnych podpisov;

e)	v náležitých prípadoch zavedenie zabezpečenej hlasovej, video a textovej komunikácie a zabezpečených systémov tiesňovej komunikácie v rámci subjektu Únie;

f)	proaktívne opatrenia na odhaľovanie a odstraňovanie malvéru a špionážneho softvéru;

g)	zavedenie bezpečnosti dodávateľského reťazca softvéru prostredníctvom kritérií bezpečného vývoja a hodnotenia softvéru;

h)	vypracovanie a schválenie učebných plánov odbornej prípravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti zodpovedajúce predpísaným úlohám a očakávaným spôsobilostiam manažmentu najvyššej úrovne a zamestnancov subjektu Únie poverených zaistením účinného vykonávania tohto nariadenia;

i)	pravidelná odborná príprava zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

j)	v relevantných prípadoch účasť na analýzach rizík prepojení medzi subjektmi Únie;

k)

posilnenie pravidiel obstarávania s cieľom uľahčiť dosiahnutie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom: i) odstránenia zmluvných prekážok, ktoré obmedzujú zdieľanie informácií CERT-EU o incidentoch, zraniteľnostiach a kybernetických hrozbách poskytovateľmi služieb IKT; ii) zmluvných povinností oznamovať incidenty, zraniteľnosti a kybernetické hrozby, ako aj mať zavedené mechanizmy primeranej reakcie na incidenty a monitorovania incidentov.

1.   V nadväznosti na záver posúdenia vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti vykonaného podľa článku 7 a vzhľadom na aktíva a kybernetickobezpečnostné riziká identifikované v rámci, ako aj na opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík prijaté podľa článku 8 manažment najvyššej úrovne každého subjektu Únie bez zbytočného odkladu a najneskôr do 8. januára 2026 schváli plán kybernetickej bezpečnosti. Cieľom plánu kybernetickej bezpečnosti je zvýšiť celkovú kybernetickú bezpečnosť subjektu Únie, a tak prispieť k zlepšeniu vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v rámci subjektov Únie. Plán kybernetickej bezpečnosti obsahuje aspoň opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík prijaté podľa článku 8. Plán kybernetickej bezpečnosti sa reviduje každé dva roky, alebo v prípade potreby častejšie, po posúdeniach vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti vykonaných podľa článku 7 alebo po akomkoľvek podstatnom preskúmaní rámca.

2.   Súčasťou plánu kybernetickej bezpečnosti je plán riadenia kybernetických kríz subjektu Únie pre prípad závažných incidentov.

3.   Subjekt Únie predloží vypracovaný plán kybernetickej bezpečnosti Medziinštitucionálnej rade pre kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa článku 10.