Cyber Resilience Act 2023/2841 SK

1. Medziinštitucionálna rada pre kybernetickú bezpečnosť zriadená podľa článku 10 po konzultácii s Agentúrou Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ďalej len „ENISA“) a po prijatí usmernení od CERT-EU vydá do 8. septembra 2024 usmernenia pre subjekty Únie na účely vykonania počiatočného preskúmania kybernetickej bezpečnosti a vytvorenia vnútorného rámca riadenia, správy a kontroly kybernetickobezpečnostných rizík podľa článku 6, vykonávania posúdení vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti podľa článku 7, prijatia opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík podľa článku 8 a prijatia plánu kybernetickej bezpečnosti podľa článku 9.

2. Pri vykonávaní článkov 6 až 9 subjekty Únie zohľadňujú usmernenia uvedené v odseku 1 tohto článku, ako aj príslušné usmernenia a odporúčania prijaté podľa článkov 11 a 14.

Článok 8

Opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík

1. Bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 8. septembra 2025 prijme každý subjekt Únie pod dohľadom svojho manažmentu najvyššej úrovne vhodné a primerané technické, prevádzkové a organizačné opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík identifikovaných prostredníctvom rámca a na predchádzanie incidentom alebo minimalizáciu ich následkov. S ohľadom na najnovšie a v náležitých prípadoch relevantné európske a medzinárodné normy sa uvedenými opatreniami zabezpečí úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov v celom prostredí IKT zodpovedajúca identifikovaným kybernetickobezpečnostným rizikám. Pri posudzovaní primeranosti týchto opatrení sa náležite zohľadní stupeň vystavenia subjektu Únie kybernetickobezpečnostným rizikám, jeho veľkosť a pravdepodobnosť výskytu incidentov a ich závažnosť vrátane ich spoločenského, hospodárskeho a medziinštitucionálneho vplyvu.

2. Pri vykonávaní opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík sa subjekty Únie zameriavajú aspoň na tieto oblasti:

a)	politiku kybernetickej bezpečnosti vrátane opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov a priorít uvedených v článku 6 a v odseku 3 tohto článku;

b)	zásady analýzy kybernetickobezpečnostných rizík a bezpečnosti informačných systémov;

c)	ciele politiky týkajúce sa využívania služieb cloud computingu;

d)	v náležitých prípadoch audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý môže zahŕňať posúdenie kybernetickobezpečnostných rizík, zraniteľností a kybernetických hrozieb, a penetračné testovanie, ktoré pravidelne vykonáva dôveryhodný súkromný poskytovateľ;

e)	vykonávanie odporúčaní vyplývajúcich z auditov kybernetickej bezpečnosti uvedených v písmene d) prostredníctvom aktualizácií kybernetickej bezpečnosti a politiky;

f)	organizáciu kybernetickej bezpečnosti vrátane vymedzenia úloh a povinností;

g)	správu aktív vrátane inventára aktív IKT a kartografie sietí IKT;

h)	bezpečnosť ľudských zdrojov a kontrolu prístupu;

i)	bezpečnosť operácií;

j)	komunikačnú bezpečnosť;

k)	nadobudnutie, vývoj a údržbu systému vrátane zásad riešenia a zverejňovania zraniteľností;

l)	ak je to možné, zásady transparentnosti zdrojového kódu;

m)	bezpečnosť dodávateľského reťazca vrátane bezpečnostných aspektov týkajúcich sa vzťahov medzi každým subjektom Únie a jeho priamymi dodávateľmi alebo poskytovateľmi služieb;

n)	riešenie incidentov a spoluprácu s CERT-EU, ako je napríklad údržba monitorovania bezpečnosti a logovania;

o)	riadenie kontinuity činností, ako je napríklad riadenie zálohovania a obnova systému po havárii, a krízové riadenie; a

p)	propagáciu a vývoj programov, pokiaľ ide o vzdelávanie, nadobúdanie zručností, zvyšovanie informovanosti, cvičenia a odbornú prípravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Na účely prvého pododseku písm. m) subjekty Únie zohľadňujú zraniteľnosti špecifické pre každého priameho dodávateľa a poskytovateľa služieb a celkovú kvalitu produktov a postupy ich dodávateľov a poskytovateľov služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti vrátane ich postupov bezpečného vývoja.

3. Subjekty Únie prijmú aspoň tieto opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík:

a)	technické opatrenia na umožnenie a udržanie telepráce;

b)	konkrétne kroky na prechod k zásadám nulovej dôvery;

c)	používanie dvojstupňovej autentifikácie ako normy v sieťach a informačných systémoch;

d)	používanie kryptografie a šifrovania, najmä šifrovania bez medzifáz, ako aj bezpečných digitálnych podpisov;

e)	v náležitých prípadoch zavedenie zabezpečenej hlasovej, video a textovej komunikácie a zabezpečených systémov tiesňovej komunikácie v rámci subjektu Únie;

f)	proaktívne opatrenia na odhaľovanie a odstraňovanie malvéru a špionážneho softvéru;

g)	zavedenie bezpečnosti dodávateľského reťazca softvéru prostredníctvom kritérií bezpečného vývoja a hodnotenia softvéru;

h)	vypracovanie a schválenie učebných plánov odbornej prípravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti zodpovedajúce predpísaným úlohám a očakávaným spôsobilostiam manažmentu najvyššej úrovne a zamestnancov subjektu Únie poverených zaistením účinného vykonávania tohto nariadenia;

i)	pravidelná odborná príprava zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

j)	v relevantných prípadoch účasť na analýzach rizík prepojení medzi subjektmi Únie;

posilnenie pravidiel obstarávania s cieľom uľahčiť dosiahnutie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom:

i)	odstránenia zmluvných prekážok, ktoré obmedzujú zdieľanie informácií CERT-EU o incidentoch, zraniteľnostiach a kybernetických hrozbách poskytovateľmi služieb IKT;

ii)	zmluvných povinností oznamovať incidenty, zraniteľnosti a kybernetické hrozby, ako aj mať zavedené mechanizmy primeranej reakcie na incidenty a monitorovania incidentov.

Článok 9

plány kybernetickej bezpečnosti

1. V nadväznosti na záver posúdenia vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti vykonaného podľa článku 7 a vzhľadom na aktíva a kybernetickobezpečnostné riziká identifikované v rámci, ako aj na opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík prijaté podľa článku 8 manažment najvyššej úrovne každého subjektu Únie bez zbytočného odkladu a najneskôr do 8. januára 2026 schváli plán kybernetickej bezpečnosti. Cieľom plánu kybernetickej bezpečnosti je zvýšiť celkovú kybernetickú bezpečnosť subjektu Únie, a tak prispieť k zlepšeniu vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v rámci subjektov Únie. plán kybernetickej bezpečnosti obsahuje aspoň opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík prijaté podľa článku 8. plán kybernetickej bezpečnosti sa reviduje každé dva roky, alebo v prípade potreby častejšie, po posúdeniach vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti vykonaných podľa článku 7 alebo po akomkoľvek podstatnom preskúmaní rámca.

2. Súčasťou plánu kybernetickej bezpečnosti je plán riadenia kybernetických kríz subjektu Únie pre prípad závažných incidentov.

3. Subjekt Únie predloží vypracovaný plán kybernetickej bezpečnosti Medziinštitucionálnej rade pre kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa článku 10.

KAPITOLA III

MEDZIINŠTITUCIONÁLNA RADA PRE KYBERNETICKÚ BEZPEČNOSŤ

Článok 11

Úlohy IICB

IICB pri plnení svojich úloh predovšetkým:

a)	poskytuje usmernenia vedúcemu CERT-EU;

b)	účinne monitoruje vykonávanie tohto nariadenia, dohliada nad jeho vykonávaním a podporuje subjekty Únie pri posilňovaní ich kybernetickej bezpečnosti, a to v náležitých prípadoch aj vyžiadaním ad hoc správ od subjektov Únie a CERT-EU;

c)	v nadväznosti na strategickú diskusiu prijíma viacročnú stratégiu na zvýšenie úrovne kybernetickej bezpečnosti v subjektoch Únie, pravidelne ju posudzuje, a to aspoň každých päť rokov, a v prípade potreby ju mení;

stanovuje metodiku a organizačné aspekty vykonávania dobrovoľných partnerských preskúmaní subjektmi Únie s cieľom čerpať sa zo spoločných skúseností, posilniť vzájomnú dôveru, dosiahnuť vysokú spoločnú úroveň kybernetickej bezpečnosti, ako aj posilniť spôsobilosti subjektov Únie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pričom sa zabezpečí, aby takéto partnerské preskúmania vykonávali odborníci na kybernetickú bezpečnosť určení iným subjektom Únie, než je subjekt Únie podstupujúci preskúmanie, a aby metodika vychádzala z článku 19 smernice (EÚ) 2022/2555 a v náležitých prípadoch bola prispôsobená subjektom Únie;

e)	na základe návrhu vedúceho CERT-EU schvaľuje ročný pracovný program CERT-EU a monitoruje jeho vykonávanie;

f)	na základe návrhu vedúceho CERT-EU schvaľuje katalóg služieb CERT-EU a všetky jeho aktualizácie;

g)	na základe návrhu vedúceho CERT-EU schvaľuje ročný finančný plán príjmov a výdavkov súvisiacich s činnosťami CERT-EU, ktorý zahŕňa aj plán počtu zamestnancov;

h)	na základe návrhu vedúceho CERT-EU schvaľuje postupy pre dohody o úrovni poskytovaných služieb;

i)	preskúmava a schvaľuje výročnú správu o činnostiach CERT-EU a správe jeho finančných prostriedkov, ktorú vypracoval vedúci CERT-EU;

j)	schvaľuje a monitoruje kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) CERT-EU stanovené na základe návrhu vedúceho CERT-EU;

k)	schvaľuje dohody o spolupráci, dohody o úrovni poskytovaných služieb alebo zmluvy medzi CERT-EU a inými subjektmi podľa článku 18;

l)	prijíma usmernenia a odporúčania na základe návrhu CERT-EU v súlade s článkom 14 a dáva CERT-EU pokyn na vydanie, zrušenie alebo zmenu návrhu usmernení alebo odporúčaní, alebo výzvy na činnosť;

m)	zriaďuje technické poradné skupiny poverené konkrétnymi úlohami na pomoc pri práci IICB, schvaľuje ich mandát a menuje ich predsedov;

n)	prijíma a posudzuje dokumenty a správy predložené subjektmi Únie podľa tohto nariadenia, ako sú napríklad posúdenia vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

o)	umožní zriadenie neformálnej skupiny miestnych úradníkov pre kybernetickú bezpečnosť subjektov Únie, podporovanej agentúrou ENISA, s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a informácie v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia;

p)	s prihliadnutím na informácie o identifikovaných kybernetickobezpečnostných rizikách a získané poznatky, ktoré poskytuje CERT-EU, monitoruje primeranosť dohôd o prepojení medzi prostrediami IKT subjektov Únie a poskytuje poradenstvo o možných zlepšeniach;

vypracuje plán riadenia kybernetických kríz s cieľom podporiť koordinované riadenie závažných incidentov, ktoré majú vplyv na subjekty Únie, na operačnej úrovni a prispieť k pravidelnej výmene relevantných informácií, najmä pokiaľ ide o dosah a závažnosť závažných incidentov a možné spôsoby zmiernenia ich vplyvov;

r)	koordinuje prijímanie plánov riadenia kybernetických kríz jednotlivých subjektov Únie uvedených v článku 9 ods. 2;

prijíma odporúčania týkajúce sa bezpečnosti dodávateľského reťazca uvedenej v článku 8 ods. 2 prvom pododseku písm. m), pričom prihliada na výsledky koordinovaných posúdení bezpečnostných rizík kritických dodávateľských reťazcov na úrovni Únie uvedených v článku 22 smernice (EÚ) 2022/2555, aby podporila subjekty Únie pri prijímaní účinných a primeraných opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík.

Článok 12

Dodržiavanie povinností

1. IICB podľa článku 10 ods. 2 a článku 11 účinne monitoruje vykonávanie tohto nariadenia a prijatých usmernení, odporúčaní a výziev na činnosť subjektmi Únie. IICB môže od subjektov Únie požadovať informácie alebo dokumentáciu potrebné na tento účel. Na účely prijatia opatrení na zabezpečenie dodržiavania povinností podľa tohto článku nemá dotknutý subjekt Únie hlasovacie práva, ak je daný subjekt Únie priamo zastúpený v IICB.

2. Keď IICB zistí, že subjekt Únie toto nariadenie alebo usmernenia, odporúčania alebo výzvy na činnosť vydané podľa tohto nariadenia účinne nevykonáva, bez toho, aby boli dotknuté vnútorné postupy dotknutého subjektu Únie, a po poskytnutí možnosti dotknutému subjektu Únie predložiť svoje vyjadrenie, IICB môže:

a)	dať dotknutému subjektu Únie na vedomie odôvodnené stanovisko so zistenými nedostatkami vo vykonávaní tohto nariadenia;

b)	po porade s CERT-EU poskytnúť dotknutému subjektu Únie usmernenia s cieľom zabezpečiť súlad jeho rámca, opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík, plánu kybernetickej bezpečnosti a oznamovania s týmto nariadením v stanovenej lehote;

c)	vydať varovanie na vyriešenie zistených nedostatkov v stanovenej lehote, ktoré bude obsahovať aj odporúčania na zmenu opatrení prijatých dotknutým subjektom Únie podľa tohto nariadenia;

d)	vydať odôvodnené oznámenie adresované dotknutému subjektu Únie v prípade, že nedostatky zistené vo varovaní vydanom podľa písmena c) neboli v stanovenej lehote dostatočne vyriešené;

vydať:

i)	odporúčanie, aby sa vykonal audit; alebo

ii)	žiadosť, aby audit vykonal audítorský útvar tretej strany;

f)	v príslušných prípadoch informovať Dvor audítorov v rámci jeho mandátu o údajnom nedodržiavaní povinností;

g)	vydať odporúčanie pre všetky členské štáty a subjekty Únie na dočasné pozastavenie tokov údajov do dotknutého subjektu Únie.

Na účely prvého pododseku písm. c) sa primerane obmedzia adresáti varovania, v prípade potreby vzhľadom na závažné kybernetickobezpečnostné riziko.

Varovania a odporúčania vydané podľa prvého pododseku sú adresované manažmentu najvyššej úrovne dotknutého subjektu Únie.

3. Ak IICB prijala opatrenia podľa odseku 2 prvého pododseku písm. a) až g), dotknutý subjekt Únie poskytne podrobný opis opatrení a krokov prijatých na vyriešenie údajných nedostatkov, ktoré IICB zistila. Subjekt Únie predloží tento podrobný opis v primeranej lehote, ktorú si dohodne s IICB.

4. Ak sa IICB domnieva, že subjekt Únie neustále porušuje toto nariadenie a že toto porušovanie vyplýva priamo z konania alebo opomenutia úradníka alebo iného zamestnanca Únie, a to aj z radov manažmentu najvyššej úrovne, IICB požiada dotknutý subjekt Únie, aby prijal primerané opatrenia a aby zvážil prijatie disciplinárneho opatrenia, a to v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými v služobnom poriadku a akýmikoľvek inými uplatniteľnými pravidlami a postupmi. Na tento účel IICB postúpi potrebné informácie dotknutému subjektu Únie.

5. Ak subjekty Únie oznámia, že nie sú schopné dodržať lehoty stanovené v článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 1, IICB môže v riadne odôvodnených prípadoch a s prihliadnutím na veľkosť daného subjektu Únie povoliť predĺženie týchto lehôt.

KAPITOLA IV

CERT-EU

Článok 14

Usmernenia, odporúčania a výzvy na činnosť

1. CERT-EU podporuje vykonávanie tohto nariadenia vydávaním:

a)	výziev na činnosť s opisom naliehavých bezpečnostných opatrení, v ktorých sa subjekty Únie naliehavo vyzývajú, aby tieto opatrenia prijali v stanovenej lehote;

b)	návrhov usmernení pre IICB adresovaných všetkým subjektom Únie alebo ich časti;

c)	návrhov odporúčaní pre IICB adresovaných jednotlivým subjektom Únie.

Pokiaľ ide o prvý pododsek písm. a), dotknutý subjekt Únie bez zbytočného odkladu po prijatí výzvy na činnosť informuje CERT-EU o tom, ako vykonal naliehavé bezpečnostné opatrenia.

2. Usmernenia a odporúčania môžu zahŕňať:

spoločné metodiky a model posudzovania vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti subjektov Únie vrátane zodpovedajúcich stupníc alebo kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré slúžia ako referencia na podporu neustáleho zlepšovania kybernetickej bezpečnosti naprieč subjektmi Únie a uľahčujú uprednostňovanie kybernetickobezpečnostných oblastí a opatrení s prihliadnutím na stav kybernetickej bezpečnosti subjektov;

b)	postupy alebo zlepšenia týkajúce sa riadenia kybernetickobezpečnostných rizík alebo opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík;

c)	postupy týkajúce sa posudzovania vyspelosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti a plánov kybernetickej bezpečnosti;

d)	vo vhodných prípadoch využívanie spoločných technológií, architektúry, otvoreného zdrojového kódu a súvisiacich najlepších postupov s cieľom dosiahnuť interoperabilitu a spoločné normy vrátane koordinovaného prístupu k bezpečnosti dodávateľského reťazca;

e)	vo vhodných prípadoch informácie na umožnenie využívania nástrojov spoločného obstarávania na nákup príslušných služieb a produktov kybernetickej bezpečnosti od dodávateľov, ktorí sú tretími stranami;

f)	dohody o zdieľaní informácií podľa článku 20.

Článok 15

Vedúci CERT-EU

1. Vedúceho CERT-EU vymenuje Komisia po jeho schválení dvojtretinovou väčšinou členov IICB. Vo všetkých fázach postupu vymenovania, najmä pri vypracúvaní oznámení o voľnom pracovnom mieste, posudzovaní prihlášok a vymenovaní výberových komisií v súvislosti s uvedeným miestom, sa uskutočňujú konzultácie s IICB. Vo výberovom konaní vrátane konečného užšieho zoznamu kandidátov, z ktorých sa vedúci CERT-EU má vymenovať, sa zabezpečí spravodlivé rodové zastúpenie, pričom sa zohľadnia predložené prihlášky.

2. Vedúci CERT-EU zodpovedá za riadne fungovanie CERT-EU a koná v rámci právomocí jeho funkcie a pod vedením IICB. Vedúci CERT-EU predkladá pravidelné správy predsedovi IICB a na požiadanie podáva IICB ad hoc správy.

3. Vedúci CERT-EU pomáha zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním pri vypracúvaní výročnej správy o činnosti, ktorá obsahuje finančné informácie a informácie o riadení vrátane výsledkov kontrol a ktorá sa vypracúva v súlade s článkom 74 ods. 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (9), a pravidelne povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému delegovaním podáva správy o vykonávaní opatrení, v súvislosti s ktorými sa na vedúceho CERT-EU subdelegovali právomoci.

4. Vedúci CERT-EU každoročne vypracuje finančné plánovanie administratívnych príjmov a výdavkov na jeho činnosti, návrh ročného pracovného programu, návrh katalógu služieb CERT-EU, návrh revízií katalógu služieb, návrh dohôd o úrovni poskytovaných služieb a návrh kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) pre CERT-EU, ktoré má schváliť IICB v súlade s článkom 11. Pri revízii zoznamu služieb v katalógu služieb CERT-EU vedúci CERT-EU zohľadní zdroje pridelené CERT-EU.

5. Vedúci CERT-EU aspoň raz ročne predkladá IICB a predsedovi IICB správy o činnostiach a výkonnosti CERT-EU počas referenčného obdobia, a to aj o plnení rozpočtu, dohodách o úrovni poskytovaných služieb a uzatvorených písomných dohodách, spolupráci s náprotivkami a partnermi, ako aj o služobných cestách zamestnancov, vrátane správ uvedených v článku 11. Uvedené správy zahŕňajú pracovný program na nasledujúce obdobie, finančný plán príjmov a výdavkov vrátane plánu počtu zamestnancov, plánované aktualizácie katalógu služieb CERT-EU a posúdenie očakávaného vplyvu, ktorý takéto aktualizácie môžu mať na finančné a ľudské zdroje.

Článok 16

Finančné a personálne záležitosti

1. CERT-EU sa začlení do administratívnej štruktúry generálneho riaditeľstva Komisie, aby mohol využívať administratívnu podpornú štruktúru a podpornú štruktúru finančného riadenia a účtovníctva Komisie a zároveň si zachovať svoje postavenie nezávislého medziinštitucionálneho poskytovateľa služieb pre všetky subjekty Únie. Komisia informuje IICB o administratívnom umiestnení CERT-EU a o všetkých jeho následných zmenách. Komisia pravidelne a v každom prípade pred vytvorením akéhokoľvek viacročného finančného rámca podľa článku 312 ZFEÚ preskúma správne dojednania týkajúce sa CERT-EU, aby bolo možné prijať vhodné opatrenia. Preskúmanie zahŕňa možnosť zriadiť CERT-EU ako úrad Únie.

2. Pri uplatňovaní administratívnych a finančných postupov koná vedúci CERT-EU pod vedením Komisie a pod dohľadom IICB.

3. Úlohy a činnosti CERT-EU vrátane služieb, ktoré CERT-EU poskytuje podľa článku 13 ods. 3, 4, 5 a 7 a článku 14 ods. 1 subjektom Únie financovaným v rámci okruhu viacročného finančného rámca určeného pre európsku verejnú administratívu, sa financujú zo samostatného rozpočtového riadku v rozpočte Komisie. Pracovné miesta vyčlenené pre CERT-EU sa detailne uvádzajú v poznámke pod čiarou plánu pracovných miest Komisie.

4. Iné subjekty Únie než subjekty uvedené v odseku 3 tohto článku poskytujú CERT-EU ročný finančný príspevok na úhradu služieb, ktoré CERT-EU poskytuje podľa daného odseku. Príspevky vychádzajú z usmernení IICB a každý subjekt Únie si ich dohodne s CERT-EU v dohodách o úrovni poskytovaných služieb. Príspevky predstavujú spravodlivý a primeraný podiel z celkových nákladov na poskytnuté služby. Započítajú sa do samostatného rozpočtového riadka uvedeného v odseku 3 tohto článku ako vnútorné pripísané príjmy, ako sa stanovuje v článku 21 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

5. Náklady na služby vymedzené v článku 13 ods. 6 uhrádzajú subjekty Únie, ktorým CERT-EU poskytol služby. Príjmy sa pripíšu do rozpočtových riadkov na podporu nákladov.

Článok 20

Dohody o zdieľaní informácií o kybernetickej bezpečnosti

1. Subjekty Únie môžu CERT-EU dobrovoľne oznamovať incidenty, kybernetické hrozby, udalosti odvrátené v poslednej chvíli a zraniteľnosti, ktoré majú na nich vplyv, a poskytovať o nich informácie. CERT-EU zabezpečuje, aby na účely umožnenia zdieľania informácií so subjektmi Únie boli k dispozícii účinné prostriedky komunikácie vyznačujúce sa vysokou úrovňou vysledovateľnosti, dôvernosti a spoľahlivosti. Pri spracúvaní oznámení môže CERT-EU uprednostniť spracovanie povinných oznámení pred dobrovoľnými oznámeniami. Bez toho, aby bol dotknutý článok 12, dobrovoľným oznámením nevznikajú oznamujúcemu subjektu Únie žiadne ďalšie povinnosti, ktoré by sa naň nevzťahovali, ak by oznámenie nepodal.

2. CERT-EU môže na účely vykonávania svojho poslania a úloh udelených podľa článku 13 požiadať subjekty Únie, aby mu poskytli informácie zo svojich príslušných inventárov systémov IKT vrátane informácií o kybernetických hrozbách, udalostiach odvrátených v poslednej chvíli, zraniteľnostiach, ukazovateľoch narušenia, výstrahách a odporúčaniach týkajúcich sa konfigurácie nástrojov kybernetickej bezpečnosti na odhaľovanie incidentov. Dožiadaný subjekt Únie poskytne požadované informácie a všetky ich ďalšie aktualizácie bez zbytočného odkladu.

3. CERT-EU si môže so subjektmi Únie vymieňať informácie o konkrétnom incidente, ktorými sa odhaľuje identita subjektu Únie zasiahnutého incidentom pod podmienkou, že dotknutý subjekt Únie súhlasí. Ak subjekt Únie odmietne udeliť súhlas, poskytne CERT-EU dôvody tohto rozhodnutia.

4. Subjekty Únie na požiadanie zdieľajú s Európskym parlamentom a Radou informácie o dokončení plánov kybernetickej bezpečnosti.

5. IICB alebo CERT-EU na požiadanie zdieľa s Európskym parlamentom a Radou usmernenia, odporúčania a výzvy na činnosť.

6. Povinnosti v oblasti zdieľania informácií stanovené v tomto článku sa nevzťahujú na:

a)	utajované skutočnosti EÚ;

b)	informácie, ktorých ďalšie šírenie bolo vylúčené prostredníctvom viditeľného označenia, pokiaľ ich zdieľanie s CERT-EU nebolo výslovne povolené.

Článok 23

Riadenie závažných incidentov

1. S cieľom podporiť koordinované riadenie závažných incidentov, ktoré majú vplyv na subjekty Únie, na operačnej úrovni a prispieť k pravidelnej výmene relevantných informácií medzi subjektmi Únie a s členskými štátmi vypracuje IICB podľa článku 11 písm. q) v úzkej spolupráci s CERT-EU a agentúrou ENISA plán riadenia kybernetických kríz založený na činnostiach uvedených v článku 22 ods. 2. plán riadenia kybernetických kríz obsahuje aspoň tieto prvky:

a)	postupy týkajúce sa koordinácie a toku informácií medzi subjektmi Únie na účely riadenia závažných incidentov na operačnej úrovni;

b)	spoločné štandardné operačné postupy (SOPs);

c)	spoločnú taxonómiu závažnosti závažných incidentov a spúšťacích bodov kríz;

d)	pravidelné cvičenia;

e)	bezpečné komunikačné kanály, ktoré sa majú používať.

2. Zástupca Komisie v IICB je v závislosti od plánu riadenia kybernetických kríz vypracovaného podľa odseku 1 tohto článku a bez toho, aby bol dotknutý článok 16 ods. 2 prvý pododsek smernice (EÚ) 2022/2555, kontaktnou osobou na zdieľanie relevantných informácií v súvislosti so závažnými incidentmi so sieťou EU-CyCLONe.

3. CERT-EU koordinuje riadenie závažných incidentov medzi subjektmi Únie. Vedie súpis dostupných odborných technických znalostí, ktoré by boli potrebné na reakciu na incident v prípade závažných incidentov, a pomáha IICB pri koordinácii plánov riadenia kybernetických kríz subjektov Únie pre prípad závažných incidentov uvedených v článku 9 ods. 2.

4. Subjekty Únie prispievajú do súpisu odborných technických znalostí poskytovaním každoročne aktualizovaného zoznamu odborníkov dostupných v jednotlivých organizáciách s podrobným opisom ich konkrétnych technických zručností.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

whereas

keyboard_tab Cyber Resilience Act 2023/2841 SK

Cyber Resilience Act 2023/2841 SK