search

keyboard_tab Cyber Resilience Act 2023/2841 SK

 BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2023/2841 SK cercato: 'a bez' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index a bez:


whereas a bez:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 761

 

Článok 6

Rámec riadenia, správy a kontroly kybernetickobezpečnostných rizík

1.   Každý subjekt Únie po vykonaní počiatočného preskúmania kybernetickej bezpečnosti, ako je napríklad audit, zriadi do 8. apríla 2025 vnútorný rámec riadenia, správy a kontroly kybernetickobezpečnostných rizík (ďalej len „rámec“). Nad vytvorením rámca dohliada a zodpovedá zaň manažment najvyššej úrovne subjektu Únie.

2.   Rámec sa vzťahuje na celé verejne prístupné prostredie IKT dotknutého subjektu Únie vrátane akéhokoľvek prostredia IKT v jeho priestoroch, siete prevádzkovej technológie v jeho priestoroch, externe zabezpečovaných aktív a služieb v prostrediach cloud computingu alebo služieb s hostingom tretích strán, mobilných zariadení, korporátnych sietí, podnikových sietí, ktoré nie sú pripojené k internetu, a akýchkoľvek zariadení pripojených k týmto prostrediam (ďalej len „prostredie IKT“). Rámec je založený na prístupe zohľadňujúcom všetky riziká.

3.   Rámcom sa zabezpečí vysoká úroveň kybernetickej bezpečnosti. V rámci sa stanovujú vnútorné politiky kybernetickej bezpečnosti, vrátane cieľov a priorít, pre bezpečnosť sietí a informačných systémov, ako aj úlohy a povinnosti zamestnancov subjektu Únie poverených zabezpečením účinného vykonávania tohto nariadenia. Rámec zahŕňa aj mechanizmy na meranie účinnosti vykonávania.

4.   Rámec sa vzhľadom na meniace sa kybernetickobezpečnostné riziká pravidelne preskúma, a to aspoň každé štyri roky. V náležitých prípadoch a po podaní žiadosti Medziinštitucionálnej rady pre kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa článku 10 možno rámec subjektu Únie aktualizovať na základe usmernení CERT-EU vychádzajúcich zo zistených incidentov alebo možných nedostatkov vo vykonávaní tohto nariadenia.

5.   Manažment najvyššej úrovne každého subjektu Únie zodpovedá za vykonávanie tohto nariadenia a dohliada na dodržiavanie povinností súvisiacich s rámcom zo strany jeho organizácie.

6.   V náležitých prípadoch a bez toho, aby bola dotknutá jeho zodpovednosť za vykonávanie tohto nariadenia, môže manažment najvyššej úrovne každého subjektu Únie delegovať osobitné povinnosti podľa tohto nariadenia na riadiacich pracovníkov v zmysle článku 29 ods. 2 služobného poriadku alebo iných úradníkov na rovnocennej úrovni v rámci dotknutého subjektu Únie. Bez ohľadu na takéto delegovanie môže byť manažment najvyššej úrovne braný na zodpovednosť za porušenie tohto nariadenia dotknutým subjektom Únie.

7.   Každý subjekt Únie má zavedené účinné mechanizmy s cieľom zabezpečiť, aby sa na kybernetickú bezpečnosť vynakladal primeraný percentuálny podiel z rozpočtu na IKT. Pri stanovení tohto percentuálneho podielu sa náležite zohľadní rámec.

8.   Každý subjekt Únie menuje miestneho úradníka pre kybernetickú bezpečnosť alebo osobu v rovnocennej funkcii, ktorá koná ako jeho jednotné kontaktné miesto v súvislosti so všetkými aspektmi kybernetickej bezpečnosti. Miestny úradník pre kybernetickú bezpečnosť pomáha s vykonávaním tohto nariadenia a pravidelne podáva správy o stave vykonávania priamo manažmentu najvyššej úrovne. Bez toho, aby bola dotknutá skutočnosť, že miestny úradník pre kybernetickú bezpečnosť je jednotným kontaktným miestom v každom subjekte Únie, subjekt Únie môže delegovať určité úlohy miestneho pracovníka pre kybernetickú bezpečnosť v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia na CERT-EU na základe dohody o úrovni poskytovaných služieb uzavretej medzi daným subjektom Únie a CERT-EU, alebo tieto úlohy môžu spoločne vykonávať viaceré subjekty Únie. Ak sú tieto úlohy delegované na CERT-EU, Medziinštitucionálna rada pre kybernetickú bezpečnosť zriadená podľa článku 10 rozhodne, či poskytovanie takejto služby bude súčasťou základných služieb CERT-EU, pričom zohľadní ľudské a finančné zdroje dotknutého subjektu Únie. Každý subjekt Únie bez zbytočného odkladu oznámi CERT-EU vymenovaných miestnych úradníkov pre kybernetickú bezpečnosť a všetky následné vykonané zmeny.

CERT-EU zostaví a pravidelne aktualizuje zoznam vymenovaných miestnych úradníkov pre kybernetickú bezpečnosť.

9.   Riadiaci pracovníci v zmysle článku 29 ods. 2 služobného poriadku alebo iní úradníci na rovnocennej úrovni každého subjektu Únie, ako aj všetci príslušní zamestnanci poverení výkonom opatrení a plnením povinností v oblasti riadenia kybernetickobezpečnostných rizík stanovených v tomto nariadení sa pravidelne zúčastňujú osobitnej odbornej prípravy s cieľom získať dostatočné vedomosti a zručnosti na pochopenie a posúdenie kybernetickobezpečnostných rizík a postupov ich riadenia, ako aj ich vplyvu na prevádzku subjektu Únie.

Článok 8

Opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík

1.   Bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 8. septembra 2025 prijme každý subjekt Únie pod dohľadom svojho manažmentu najvyššej úrovne vhodné a primerané technické, prevádzkové a organizačné opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík identifikovaných prostredníctvom rámca a na predchádzanie incidentom alebo minimalizáciu ich následkov. S ohľadom na najnovšie a v náležitých prípadoch relevantné európske a medzinárodné normy sa uvedenými opatreniami zabezpečí úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov v celom prostredí IKT zodpovedajúca identifikovaným kybernetickobezpečnostným rizikám. Pri posudzovaní primeranosti týchto opatrení sa náležite zohľadní stupeň vystavenia subjektu Únie kybernetickobezpečnostným rizikám, jeho veľkosť a pravdepodobnosť výskytu incidentov a ich závažnosť vrátane ich spoločenského, hospodárskeho a medziinštitucionálneho vplyvu.

2.   Pri vykonávaní opatrení na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík sa subjekty Únie zameriavajú aspoň na tieto oblasti:

a)

politiku kybernetickej bezpečnosti vrátane opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov a priorít uvedených v článku 6 a v odseku 3 tohto článku;

b)

zásady analýzy kybernetickobezpečnostných rizík a bezpečnosti informačných systémov;

c)

ciele politiky týkajúce sa využívania služieb cloud computingu;

d)

v náležitých prípadoch audit kybernetickej bezpečnosti, ktorý môže zahŕňať posúdenie kybernetickobezpečnostných rizík, zraniteľností a kybernetických hrozieb, a penetračné testovanie, ktoré pravidelne vykonáva dôveryhodný súkromný poskytovateľ;

e)

vykonávanie odporúčaní vyplývajúcich z auditov kybernetickej bezpečnosti uvedených v písmene d) prostredníctvom aktualizácií kybernetickej bezpečnosti a politiky;

f)

organizáciu kybernetickej bezpečnosti vrátane vymedzenia úloh a povinností;

g)

správu aktív vrátane inventára aktív IKT a kartografie sietí IKT;

h)

bezpečnosť ľudských zdrojov a kontrolu prístupu;

i)

bezpečnosť operácií;

j)

komunikačnú bezpečnosť;

k)

nadobudnutie, vývoj a údržbu systému vrátane zásad riešenia a zverejňovania zraniteľností;

l)

ak je to možné, zásady transparentnosti zdrojového kódu;

m)

bezpečnosť dodávateľského reťazca vrátane bezpečnostných aspektov týkajúcich sa vzťahov medzi každým subjektom Únie a jeho priamymi dodávateľmi alebo poskytovateľmi služieb;

n)

riešenie incidentov a spoluprácu s CERT-EU, ako je napríklad údržba monitorovania bezpečnosti a logovania;

o)

riadenie kontinuity činností, ako je napríklad riadenie zálohovania a obnova systému po havárii, a krízové riadenie; a

p)

propagáciu a vývoj programov, pokiaľ ide o vzdelávanie, nadobúdanie zručností, zvyšovanie informovanosti, cvičenia a odbornú prípravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Na účely prvého pododseku písm. m) subjekty Únie zohľadňujú zraniteľnosti špecifické pre každého priameho dodávateľa a poskytovateľa služieb a celkovú kvalitu produktov a postupy ich dodávateľov a poskytovateľov služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti vrátane ich postupov bezpečného vývoja.

3.   Subjekty Únie prijmú aspoň tieto opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík:

a)

technické opatrenia na umožnenie a udržanie telepráce;

b)

konkrétne kroky na prechod k zásadám nulovej dôvery;

c)

používanie dvojstupňovej autentifikácie ako normy v sieťach a informačných systémoch;

d)

používanie kryptografie a šifrovania, najmä šifrovania bez medzifáz, ako aj bezpečných digitálnych podpisov;

e)

v náležitých prípadoch zavedenie zabezpečenej hlasovej, video a textovej komunikácie a zabezpečených systémov tiesňovej komunikácie v rámci subjektu Únie;

f)

proaktívne opatrenia na odhaľovanie a odstraňovanie malvéru a špionážneho softvéru;

g)

zavedenie bezpečnosti dodávateľského reťazca softvéru prostredníctvom kritérií bezpečného vývoja a hodnotenia softvéru;

h)

vypracovanie a schválenie učebných plánov odbornej prípravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti zodpovedajúce predpísaným úlohám a očakávaným spôsobilostiam manažmentu najvyššej úrovne a zamestnancov subjektu Únie poverených zaistením účinného vykonávania tohto nariadenia;

i)

pravidelná odborná príprava zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

j)

v relevantných prípadoch účasť na analýzach rizík prepojení medzi subjektmi Únie;

k)

posilnenie pravidiel obstarávania s cieľom uľahčiť dosiahnutie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom:

i)

odstránenia zmluvných prekážok, ktoré obmedzujú zdieľanie informácií CERT-EU o incidentoch, zraniteľnostiach a kybernetických hrozbách poskytovateľmi služieb IKT;

ii)

zmluvných povinností oznamovať incidenty, zraniteľnosti a kybernetické hrozby, ako aj mať zavedené mechanizmy primeranej reakcie na incidenty a monitorovania incidentov.

Článok 18

Spolupráca CERT-EU s ostatnými náprotivkami

1.   CERT-EU môže spolupracovať s inými náprotivkami v Únii, než sú tie, ktoré sú uvedené v článku 17 a na ktoré sa vzťahujú požiadavky Únie na kybernetickú bezpečnosť, vrátane náprotivkov z konkrétnych odvetví v oblasti nástrojov a metód, ako sú napríklad techniky, taktiky, postupy a najlepšie postupy, ako aj v oblasti kybernetických hrozieb a zraniteľností. Na každú spoluprácu s takýmito náprotivkami si CERT-EU v každom konkrétnom prípade vyžiada predchádzajúce povolenie IICB. Keď CERT-EU nadviaže spoluprácu s takýmito náprotivkami, informuje o tom všetky príslušné náprotivky v členskom štáte uvedené v článku 17 ods. 1 v členskom štáte, v ktorom sa náprotivok nachádza. V náležitých a vhodných prípadoch sa takáto spolupráca a jej podmienky, a to aj pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť, ochranu údajov a zaobchádzanie s informáciami, stanovia v osobitných dohodách o zachovaní dôvernosti, ako sú napríklad zmluvy alebo správne dojednania. Dohody o zachovaní dôvernosti si nevyžadujú predchádzajúce povolenie zo strany IICB, ale predseda IICB o nich musí byť informovaný. V prípade naliehavej a bezprostrednej potreby výmeny informácií o kybernetickej bezpečnosti v záujme subjektov Únie alebo inej strany môže CERT-EU takúto výmenu urobiť so subjektom, ktorého osobitná spôsobilosť, kapacita a odborné znalosti sa oprávnene vyžadujú na pomoc s takouto naliehavou a bezprostrednou potrebou, a to aj v prípade, že CERT-EU nemá s daným subjektom uzavretú dohodu o zachovaní dôvernosti. V takýchto prípadoch CERT-EU bezodkladne informuje predsedu IICB a podáva IICB informácie prostredníctvom pravidelných správ alebo zasadnutí.

2.   CERT-EU môže spolupracovať s partnermi, ako sú napríklad obchodné subjekty vrátane subjektov z konkrétnych odvetví, medzinárodné organizácie, vnútroštátne subjekty z tretích krajín alebo jednotliví odborníci, s cieľom zhromažďovať informácie o všeobecných a konkrétnych kybernetických hrozbách, udalostiach odvrátených v poslednej chvíli, zraniteľnostiach a možných protiopatreniach. Na širšiu spoluprácu s týmito partnermi si CERT-EU v každom konkrétnom prípade vyžiada predchádzajúce povolenie IICB.

3.   CERT-EU môže so súhlasom subjektu Únie zasiahnutého incidentom a pod podmienkou, že s relevantným náprotivkom alebo partnerom má uzavretú dohodu alebo zmluvu o nezverejňovaní informácií, poskytnúť informácie týkajúce sa konkrétneho incidentu náprotivkom alebo partnerom uvedeným v odsekoch 1 a 2 výlučne na účely príspevku k analýze incidentu.

KAPITOLA V

SPOLUPRÁCA A OZNAMOVACIE POVINNOSTI

Článok 23

Riadenie závažných incidentov

1.   S cieľom podporiť koordinované riadenie závažných incidentov, ktoré majú vplyv na subjekty Únie, na operačnej úrovni a prispieť k pravidelnej výmene relevantných informácií medzi subjektmi Únie a s členskými štátmi vypracuje IICB podľa článku 11 písm. q) v úzkej spolupráci s CERT-EU a agentúrou ENISA plán riadenia kybernetických kríz založený na činnostiach uvedených v článku 22 ods. 2. Plán riadenia kybernetických kríz obsahuje aspoň tieto prvky:

a)

postupy týkajúce sa koordinácie a toku informácií medzi subjektmi Únie na účely riadenia závažných incidentov na operačnej úrovni;

b)

spoločné štandardné operačné postupy (SOPs);

c)

spoločnú taxonómiu závažnosti závažných incidentov a spúšťacích bodov kríz;

d)

pravidelné cvičenia;

e)

bezpečné komunikačné kanály, ktoré sa majú používať.

2.   Zástupca Komisie v IICB je v závislosti od plánu riadenia kybernetických kríz vypracovaného podľa odseku 1 tohto článku a bez toho, aby bol dotknutý článok 16 ods. 2 prvý pododsek smernice (EÚ) 2022/2555, kontaktnou osobou na zdieľanie relevantných informácií v súvislosti so závažnými incidentmi so sieťou EU-CyCLONe.

3.   CERT-EU koordinuje riadenie závažných incidentov medzi subjektmi Únie. Vedie súpis dostupných odborných technických znalostí, ktoré by boli potrebné na reakciu na incident v prípade závažných incidentov, a pomáha IICB pri koordinácii plánov riadenia kybernetických kríz subjektov Únie pre prípad závažných incidentov uvedených v článku 9 ods. 2.

4.   Subjekty Únie prispievajú do súpisu odborných technických znalostí poskytovaním každoročne aktualizovaného zoznamu odborníkov dostupných v jednotlivých organizáciách s podrobným opisom ich konkrétnych technických zručností.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA


whereas
keyboard_arrow_down