search


keyboard_tab Digital Service Act 2022/2065 SK

BG CS DA DE EL EN ES ET FI FR GA HR HU IT LV LT MT NL PL PT RO SK SL SV print pdf

2022/2065 SK cercato: 'napríklad' . Output generated live by software developed by IusOnDemand srl


expand index napríklad:

    KAPITOLA I
    VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

    KAPITOLA II
    ZODPOVEDNOSŤ POSKYTOVATEĽOV SPROSTREDKOVATEĽSKÝCH SLUŽIEB
  • 2 Článok 3 Vymedzenie pojmov
  • 1 Článok 9 Príkazy konať proti nezákonnému obsahu

  • KAPITOLA III
    POVINNOSTI NÁLEŽITEJ STAROSTLIVOSTI PRE TRANSPARENTNÉ A BEZPEČNÉ ONLINE PROSTREDIE

    ODDIEL 1
    Ustanovenia uplatniteľné na všetkých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb
  • 1 Článok 10 Príkazy na poskytnutie informácií

  • ODDIEL 2
    Dodatočné ustanovenia uplatniteľné na poskytovateľov hostingových služieb vrátane online platforiem

    ODDIEL 3
    Dodatočné ustanovenia uplatniteľné na poskytovateľov online platforiem

    ODDIEL 4
    Dodatočné ustanovenia uplatniteľné na poskytovateľov online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku

    ODDIEL 5
    Dodatočné povinnosti poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov na riadenie systémových rizík
  • 1 Článok 36 Mechanizmus reakcie na krízu

  • ODDIEL 6
    Ostatné ustanovenia o povinnostiach náležitej starostlivosti

    KAPITOLA IV
    VYKONÁVANIE, SPOLUPRÁCA, SANKCIE A PRESADZOVANIE

    ODDIEL 1
    Príslušné orgány a vnútroštátni koordinátori digitálnych služieb

    ODDIEL 2
    Právomoci, koordinované vyšetrovanie a mechanizmy konzistentnosti

    ODDIEL 3
    Európsky výbor pre digitálne služby

    ODDIEL 4
    Dohľad, vyšetrovanie, presadzovanie práva a monitorovanie v súvislosti s poskytovateľmi veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov

    ODDIEL 5
    Spoločné ustanovenia o presadzovaní predpisov

    ODDIEL 6
    Delegované a vykonávacie akty

    KAPITOLA V
    ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA


whereas napríklad:


definitions:


cloud tag: and the number of total unique words without stopwords is: 889

 

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„služby informačnej spoločnosti“ sú „služby“ vymedzené v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535;

b)

„príjemca služby“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva sprostredkovateľskú službu, najmä na účely vyhľadávania alebo sprístupňovania informácií;

c)

„spotrebiteľ“ je každá fyzická osoba konajúca na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

d)

„ponúkať služby v Únii“ je poskytovať fyzickým alebo právnickým osobám v jednom alebo viacerých členských štátoch možnosť využívať služby poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, ktorý má podstatnú väzbu s Úniou;

e)

„podstatná väzba s Úniou“ je väzba poskytovateľa sprostredkovateľských služieb na Úniu vyplývajúca buď z jeho sídla v Únii, alebo z konkrétnych skutkových kritérií, ako sú:

významný počet príjemcov služby v jednom alebo vo viacerých členských štátoch vo vzťahu k počtu obyvateľov daného členského štátu alebo členských štátov; alebo

zameranie činností na jeden alebo viac členských štátov;

f)

„obchodník“ je každá fyzická osoba alebo každá právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorá koná na účely súvisiace s jej obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet;

g)

„sprostredkovateľská služba“ je jedna z týchto služieb informačnej spoločnosti:

i)

služba „obyčajný prenos“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti alebo z poskytovania prístupu ku komunikačnej sieti,

ii)

služba „kešing“ pozostávajúca z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti, pri ktorom sa tieto informácie automaticky, dočasne a prechodne uchovávajú, vykonávaná výlučne na účely zefektívnenia ďalšieho prenosu informácií k iným príjemcom na ich žiadosť,

iii)

služba „hosting“ pozostávajúca z uchovávania informácií poskytovaných príjemcom služby na jeho žiadosť;

h)

„nezákonný obsah“ je akákoľvek informácia, ktorá sama osebe alebo tým, že odkazuje na nejakú činnosť vrátane predaja výrobkov alebo poskytovania služieb, nie je v súlade s právnymi predpismi Únie alebo niektorého členského štátu, a to bez ohľadu na presný predmet alebo povahu týchto právnych predpisov;

i)

„online platforma“ je hostingová služba, ktorá na žiadosť príjemcu služby uchováva a verejne šíri informácie, pokiaľ táto činnosť nie je nepodstatným a čisto vedľajším prvkom inej služby alebo nepodstatnou funkciou hlavnej služby, ktorý z objektívnych a technických dôvodov nemožno použiť bez tejto inej služby, a začlenenie tohto prvku alebo funkcie do inej služby nie je prostriedkom na obchádzanie uplatniteľnosti tohto nariadenia;

j)

„internetový vyhľadávač“ je sprostredkovateľská služba, ktorá umožňuje používateľom zadávať výrazy s cieľom vyhľadávať v zásade všetky webové stránky alebo všetky webové stránky v konkrétnom jazyku na základe výrazu týkajúceho sa akejkoľvek témy v podobe kľúčového slova, hlasovej požiadavky, vety alebo iných zadaných údajov, a ktorá ako výsledok vyhľadávania poskytuje výsledky v akomkoľvek formáte, prostredníctvom ktorých možno nájsť informácie súvisiace s požadovaným obsahom;

k)

„verejné šírenie“ je sprístupnenie informácií potenciálne neobmedzenému počtu tretích strán na žiadosť príjemcu služby, ktorý informácie poskytol;

l)

„zmluva uzavretá na diaľku“ je „zmluva uzavretá na diaľku“ vymedzená článku 2 bode 7 smernice 2011/83/EÚ;

m)

„online rozhranie“ je akýkoľvek softvér vrátane webového sídla alebo jeho časti a aplikácie vrátane mobilných aplikácií;

n)

„koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa sprostredkovateľskej služby alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca;

o)

„koordinátor digitálnych služieb v mieste určenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa sprostredkovateľská služba poskytuje;

p)

„aktívny príjemca online platformy“ je príjemca služby, ktorý využíva online platformu tak, že buď požiada online platformu, aby uložila informácie, alebo je vystavený informáciám, ktoré sa nachádzajú na online platforme a ktoré sa šíria prostredníctvom jej online rozhrania;

q)

„aktívny príjemca internetového vyhľadávača“ je príjemca služby, ktorý zadal vyhľadávanie internetovému vyhľadávaču a bol vystavený indexovaným informáciám, ktoré sú prezentované v jeho online rozhraní;

r)

„reklama“ sú informácie určené na propagáciu posolstva právnickej alebo fyzickej osoby bez ohľadu na to, či sa majú dosiahnuť komerčné alebo nekomerčné účely, pričom tieto informácie online platforma prezentuje na svojom online rozhraní za odplatu, ktorá sa poskytuje konkrétne za ich propagáciu;

s)

„odporúčací systém“ je úplne alebo čiastočne automatizovaný systém, ktorý online platforma používa na odporúčanie konkrétnych informácií príjemcom služby vo svojom online rozhraní alebo na uprednostňovanie uvedených informácií, a to aj v dôsledku vyhľadávania iniciovaného príjemcom služby alebo iného určenia relatívneho poradia alebo významnosti zobrazovaných informácií;

t)

„moderovanie obsahu“ sú automatizované alebo neautomatizované činnosti vykonávané poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, ktoré sú zamerané najmä na odhaľovanie a identifikáciu nezákonného obsahu alebo informácií, ktoré poskytujú príjemcovia služby a ktoré nie sú v súlade s ich obchodnými podmienkami, a na boj proti takémuto obsahu alebo informáciám vrátane prijatých opatrení, ktoré ovplyvňujú dostupnosť, viditeľnosť a prístupnosť tohto nezákonného obsahu alebo týchto informácií, ako je napríklad zhoršenie ich pozície, demonetizácia, znemožnenie prístupu k nim alebo ich odstránenie, alebo ktoré ovplyvňujú schopnosť príjemcov služby poskytovať tieto informácie, ako napríklad zrušenie alebo zablokovanie konta príjemcu;

u)

„obchodné podmienky“ sú ustanovenia bez ohľadu na ich názov alebo formu, ktorými sa riadi zmluvný vzťah medzi poskytovateľom sprostredkovateľských služieb a príjemcom služby;

v)

„osoby so zdravotným postihnutím“ sú „osoby so zdravotným postihnutím“, ako sa uvádza v článku 3 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 (38);

w)

„komerčná komunikácia“ je „komerčná komunikácia“ vymedzená v článku 2 písm. f) smernice 2000/31/ES;

x)

„obrat“ je suma získaná podnikom v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (39).

KAPITOLA II

ZODPOVEDNOSŤ POSKYTOVATEĽOV SPROSTREDKOVATEĽSKÝCH SLUŽIEB

Článok 9

Príkazy konať proti nezákonnému obsahu

1.   Po prijatí príkazu konať proti jednej alebo viacerým konkrétnym položkám nezákonného obsahu vydaného príslušnými vnútroštátnymi justičnými alebo správnymi orgánmi na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie poskytovatelia sprostredkovateľských služieb bez zbytočného odkladu informujú orgán, ktorý príkaz vydal, alebo každý iný orgán uvedený v príkaze o vykonaní príkazu, pričom uvedú, či a kedy sa príkaz vykonal.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa príkaz uvedený v odseku 1 zašle poskytovateľovi, spĺňal aspoň tieto podmienky:

a)

uvedený príkaz obsahuje tieto prvky:

i)

odkaz na právny základ príkazu v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve,

ii)

odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje, prečo informácie predstavujú nezákonný obsah, s odkazom na jedno alebo viaceré konkrétne ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie,

iii)

identifikačné údaje vydávajúceho orgánu,

iv)

jasné informácie umožňujúce poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb identifikovať a lokalizovať dotknutý nezákonný obsah, ako napríklad jeden alebo viac presných URL a v prípade potreby aj dodatočné informácie,

v)

informácie o mechanizmoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ sprostredkovateľských služieb a príjemca služby, ktorý obsah poskytol,

vi)

v prípade potreby informácie o tom, ktorý orgán má dostať informácie o spôsobe vykonania daných príkazov;

b)

územnú pôsobnosť uvedeného príkazu na základe uplatniteľných pravidiel práva Únie a vnútroštátneho práva vrátane charty a prípadne všeobecných zásad medzinárodného práva, ktorá je obmedzená na to, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie jeho cieľa;

c)

uvedený príkaz sa zasiela v jednom z jazykov, ktoré uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb podľa článku 11 ods. 3, alebo v inom úradnom jazyku členských štátov dohodnutom medzi orgánom vydávajúcim príkaz a uvedeným poskytovateľom, a zasiela sa do elektronického kontaktného miesta, ktoré určil daný poskytovateľ v súlade s článkom 11; ak príkaz nie je vystavený v jazyku, ktorý uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, alebo v inom dvojstranne dohodnutom jazyku, príkaz sa môže zaslať v jazyku orgánu, ktorý príkaz vydáva, za predpokladu, že je k nemu pripojený preklad aspoň prvkov, ktoré sú stanovené v písmenách a) a b) tohto odseku, do takéhoto deklarovaného alebo dvojstranne dohodnutého jazyka.

3.   Orgán vydávajúci príkaz alebo prípadne orgán v ňom uvedený zašle daný príkaz spolu so všetkými informáciami získanými od poskytovateľa sprostredkovateľských služieb o vykonaní uvedeného príkazu koordinátorovi digitálnych služieb z členského štátu orgánu, ktorý príkaz vydal.

4.   Koordinátor digitálnych služieb dotknutého členského štátu po prijatí príkazu od justičného alebo správneho orgánu bez zbytočného odkladu prostredníctvom systému zriadeného v súlade s článkom 85 zašle kópiu príkazu uvedeného v odseku 1 tohto článku všetkým ostatným koordinátorom digitálnych služieb.

5.   Najneskôr pri vykonaní príkazu alebo prípadne v čase, ktorý v príkaze stanovil vydávajúci orgán poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informujú dotknutého príjemcu služby o prijatí príkazu a jeho vykonaní. Takéto informácie poskytnuté príjemcovi služby zahŕňajú odôvodnenie, existujúce možnosti nápravy a opis územnej pôsobnosti príkazu v súlade s odsekom 2.

6.   Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto článku nie je dotknuté vnútroštátne občianske právo a trestné právo procesné.

Článok 10

Príkazy na poskytnutie informácií

1.   Po prijatí príkazu na poskytnutie konkrétnej informácie o jednom alebo viacerých konkrétnych jednotlivých príjemcoch služby, ktorý vydali príslušné vnútroštátne justičné alebo správne orgány na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie, poskytovatelia sprostredkovateľských služieb bez zbytočného odkladu informujú orgán, ktorý príkaz vydal, alebo každý iný orgán, ktorý je v príkaze uvedený, o jeho prijatí a o tom, ako bol príkaz vykonaný, pričom uvedú, či a kedy sa príkaz vykonal.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa príkaz uvedený v odseku 1 zašle poskytovateľovi, spĺňal aspoň tieto podmienky:

a)

uvedený príkaz obsahuje tieto prvky:

i)

odkaz na právny základ príkazu v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve,

ii)

identifikačné údaje vydávajúceho orgánu,

iii)

jasné informácie umožňujúce poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb identifikovať konkrétneho príjemcu alebo príjemcov, o ktorých sa požadujú informácie, ako napríklad jeden alebo viacero názvov účtov alebo jedinečných identifikátorov,

iv)

odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje cieľ, na ktorý sa informácie požadujú, a prečo je požiadavka na poskytnutie informácií nevyhnutná a primeraná na určenie toho, či príjemcovia sprostredkovateľských služieb dodržiavajú uplatniteľné právo Únie alebo vnútroštátne právo v súlade s právom Únie, okrem prípadov, keď takéto odôvodnenie nemožno poskytnúť z dôvodov súvisiacich s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním,

v)

informácie o mechanizmoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ a dotknutí príjemcovia služby,

vi)

v prípade potreby informácie o tom, ktorý orgán má dostať informácie o vykonaní príkazov;

b)

v uvedenom príkaze sa vyžaduje od poskytovateľa len poskytnutie informácií, ktoré už boli zhromaždené na účely poskytovania služby a ktoré má pod kontrolou;

c)

uvedený príkaz sa zasiela v jednom z jazykov, ktoré uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb v súlade s článkom 11 ods. 3, alebo v inom úradnom jazyku členských štátov, na ktorom sa orgán vydávajúci príkaz a poskytovateľ dvojstranne dohodli, a to do elektronického kontaktného miesta, ktoré určil daný poskytovateľ sprostredkovateľských služieb v súlade s článkom 11;ak príkaz nie je vystavený v jazyku, ktorý uviedol poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, alebo v inom jazyku, na ktorom sa dvojstranne dohodlo, môže sa zaslať v jazyku orgánu, ktorý ho vydáva, za predpokladu, že je k nemu pripojený preklad aspoň tých prvkov, ktoré sú stanovené v písmenách a) a b) tohto odseku, do takéhoto deklarovaného alebo dvojstranne dohodnutého jazyka.

3.   Orgán vydávajúci príkaz alebo prípadne orgán v ňom uvedený zašle príkaz spolu so všetkými informáciami získanými od poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, pokiaľ ide o vykonanie uvedeného príkazu, koordinátorovi digitálnych služieb z členského štátu orgánu, ktorý príkaz vydal.

4.   Koordinátor digitálnych služieb dotknutého členského štátu po prijatí príkazu od justičného alebo správneho orgánu bez zbytočného odkladu prostredníctvom systému zriadeného v súlade s článkom 85 zašle kópiu príkazu uvedeného v odseku 1 tohto článku všetkým koordinátorom digitálnych služieb.

5.   Najneskôr v čase vykonania príkazu alebo prípadne v čase, ktorý v príkaze stanovil vydávajúci orgán poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informujú dotknutého príjemcu služby o prijatí príkazu a jeho vykonaní. Takéto informácie poskytnuté príjemcovi služby zahŕňajú odôvodnenie a existujúce možnosti nápravy v súlade s odsekom 2.

6.   Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto článku nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy občianskeho práva procesného a trestného práva procesného.

KAPITOLA III

POVINNOSTI NÁLEŽITEJ STAROSTLIVOSTI PRE TRANSPARENTNÉ A BEZPEČNÉ ONLINE PROSTREDIE

ODDIEL 1

Ustanovenia uplatniteľné na všetkých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb

Článok 36

Mechanizmus reakcie na krízu

1.   Ak nastane kríza, Komisia môže na základe odporúčania výboru prijať rozhodnutie vyžadujúce od jedného alebo viacerých poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem alebo veľmi veľkých internetových vyhľadávačov, aby prijali jedno alebo viac z týchto opatrení:

a)

posúdiť, či, v akom rozsahu a ako fungovanie a využívanie ich služieb významne prispieva k závažnému ohrozeniu podľa odseku 2, alebo k nemu môže významne prispieť;

b)

identifikovať a uplatňovať osobitné, účinné a primerané opatrenia, ako napríklad niektoré z opatrení stanovených v článku 35 ods. 1 alebo článku 48 ods. 2, s cieľom predísť závažnému ohrozeniu identifikovanému podľa písmena a) tohto odseku, odstrániť ho alebo ho obmedziť;

c)

do určitého dátumu alebo v pravidelných intervaloch uvedených v rozhodnutí podávať Komisii správu o posudkoch uvedených v písmene a), o presnom obsahu, vykonávaní a kvalitatívnom a kvantitatívnom vplyve osobitných opatrení prijatých podľa písmena b) a o akýchkoľvek iných otázkach súvisiacich s týmito posúdeniami alebo opatreniami, ako sa uvádza v rozhodnutí.

Pri identifikácii a uplatňovaní opatrení podľa písmena b) tohto odseku poskytovateľ alebo poskytovatelia služieb náležite zohľadnia dôležitosť závažného ohrozenia uvedeného v odseku 2, naliehavosť opatrení a skutočné alebo potenciálne dôsledky pre práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane možného zlyhania opatrení na dodržiavanie základných práv zakotvených v charte.

2.   Na účely tohto článku sa za vznik krízy považuje situácia, keď mimoriadne okolnosti vedú k závažnému ohrozeniu verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia v Únii alebo v jej podstatných častiach.

3.   Pri prijímaní rozhodnutia uvedeného v odseku 1 Komisia zabezpečí, aby boli splnené všetky tieto požiadavky:

a)

opatrenia požadované rozhodnutím sú nevyhnutne potrebné, oprávnené a primerané najmä s ohľadom na rozsah závažného ohrozenia uvedeného v odseku 2, naliehavosť opatrení a skutočné alebo potenciálne dôsledky pre práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane možného zlyhania opatrení na dodržiavanie základných práv zakotvených v charte;

b)

v rozhodnutí sa stanoví primeraná lehota, v ktorej sa majú prijať osobitné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b), najmä so zreteľom na naliehavosť týchto opatrení a čas potrebný na ich prípravu a vykonanie;

c)

opatrenia, ktoré sa vyžadujú v rozhodnutí, sú obmedzené na obdobie nepresahujúce tri mesiace.

4.   Po prijatí rozhodnutia uvedeného v odseku 1 Komisia bez zbytočného odkladu zabezpečí, aby boli splnené tieto požiadavky:

a)

rozhodnutie oznámi poskytovateľovi alebo poskytovateľom, ktorým je určené;

b)

rozhodnutie zverejní; a

c)

informuje radu o rozhodnutí, vyzve ju, aby k nemu predložila svoje stanovisko, a priebežne ju informuje o všetkých následných udalostiach v súvislosti s rozhodnutím.

5.   Výber osobitných opatrení, ktoré sa majú prijať podľa odseku 1 písm. b) a odseku 7 druhého pododseku, zostáva na poskytovateľovi alebo poskytovateľoch, ktorým je rozhodnutie Komisie určené.

6.   Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť poskytovateľa nadviazať dialóg s poskytovateľom, aby určila, či sú zamýšľané alebo zavedené opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b) vzhľadom na osobitné okolnosti poskytovateľa účinné a primerané na dosiahnutie sledovaných cieľov. Komisia predovšetkým zabezpečí, aby opatrenia prijaté poskytovateľom služieb podľa odseku 1 písm. b) spĺňali požiadavky uvedené v odseku 3 písm. a) a c).

7.   Komisia monitoruje uplatňovanie osobitných opatrení prijatých podľa rozhodnutia uvedeného v odseku 1 tohto článku na základe správ uvedených v písmene c) uvedeného odseku a akýchkoľvek iných relevantných informácií vrátane informácií, ktoré môže požadovať podľa článku 40 alebo 67, s ohľadom na vývoj krízy. O uvedenom monitorovaní Komisia pravidelne podáva výboru správy, a to aspoň raz mesačne.

Ak sa Komisia domnieva, že zamýšľané alebo vykonané osobitné opatrenia podľa odseku 1 písm. b) nie sú účinné alebo primerané, po porade s výborom môže prijať rozhodnutie, ktorým požaduje, aby poskytovateľ prehodnotil identifikáciu alebo uplatňovanie týchto osobitných opatrení.

8.   Ak je to vzhľadom na vývoj krízy vhodné, môže Komisia na základe odporúčania výboru zmeniť rozhodnutie uvedené v odseku 1 alebo v druhom pododseku odseku 7 tým, že:

a)

zruší rozhodnutie, prípadne požiada, aby veľmi veľká online platforma alebo veľmi veľké internetové vyhľadávače prestali uplatňovať opatrenia určené a zavedené podľa odseku 1 písm. b) alebo odseku 7 druhého pododseku, najmä ak dôvody na takéto opatrenia už neexistujú;

b)

predĺži lehotu uvedenú v odseku 3 písm. c) najviac o tri mesiace;

c)

zohľadní skúseností získané pri uplatňovaní opatrení, najmä možné zlyhanie opatrení dodržiavať základné práva zakotvené v charte.

9.   Požiadavky odsekov 1 až 6 sa vzťahujú na rozhodnutie a jeho zmeny uvedené v tomto článku.

10.   Komisia čo najviac zohľadní odporúčania výboru vydané podľa tohto článku.

11.   Komisia každoročne po prijatí rozhodnutí podľa tohto článku a v každom prípade tri mesiace po skončení krízy informuje Európsky parlament a Radu o uplatnení osobitných opatrení prijatých na základe uvedených rozhodnutí.


whereas









keyboard_arrow_down