Digital Governance Act 2022/0868 SK

2. Týmto nariadením sa subjektom verejného sektora neukladá žiadna povinnosť umožniť opakované použitie údajov, ani sa ním subjekty verejného sektora nezbavujú svojich povinností zachovávať dôvernosť v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

Týmto nariadením nie sú dotknuté:

a)	osobitné ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva týkajúce sa prístupu k určitým kategóriám údajov alebo ich opakovaného použitia, najmä pokiaľ ide o udelenie prístupu k úradným dokumentom a ich zverejňovanie; a

b)	povinnosti subjektov verejného sektora podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva umožniť opakované použitie údajov a ani požiadavky týkajúce sa spracúvania iných ako osobných údajov.

Ak sa v odvetvovom práve Únie alebo vnútroštátnom odvetvovom práve vyžaduje, aby subjekty verejného sektora, poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov alebo uznané organizácie dátového altruizmu spĺňali osobitné dodatočné technické, administratívne alebo organizačné požiadavky, a to aj prostredníctvom režimov udeľovania oprávnení alebo certifikácie, mali by sa uplatňovať aj uvedené ustanovenia príslušného odvetvového práva Únie alebo vnútroštátneho odvetvového práva. Akékoľvek takéto osobitné dodatočné požiadavky musia byť nediskriminačné, primerané a objektívne odôvodnené.

3. Na všetky osobné údaje spracúvané v súvislosti s týmto nariadením sa vzťahuje právo Únie a vnútroštátne právo v oblasti ochrany osobných údajov. Týmto nariadením nie sú dotknuté najmä nariadenia (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 a smernice 2002/58/ES a (EÚ) 2016/680, a to aj pokiaľ ide o právomoci a kompetencie dozorných orgánov. V prípade konfliktu medzi týmto nariadením a právom Únie v oblasti ochrany osobných údajov alebo vnútroštátnymi právom prijatým v súlade s takýmto právom Únie má prednosť príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo v oblasti ochrany osobných údajov. Týmto nariadením sa nevytvára právny základ pre spracúvanie osobných údajov ani neovplyvňujú žiadne práva a povinnosti stanovené v nariadeniach (EÚ) 2016/679 alebo (EÚ) 2018/1725 alebo smerniciach 2002/58/ES alebo (EÚ) 2016/680.

4. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže.

5. Týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci členských štátov, pokiaľ ide o ich činnosti týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany a národnej bezpečnosti.

Článok 4

Zákaz výhradných dohôd

1. Zakazujú sa dohody alebo iné praktiky spojené s opakovaným používaním údajov v držbe subjektov verejného sektora, ktoré zahŕňajú kategórie údajov uvedené v článku 3 ods. 1, pokiaľ sa takýmito dohodami alebo praktikami udeľujú výhradné práva alebo je ich cieľom alebo účinkom udelenie takýchto výhradných práv alebo obmedzenie dostupnosti údajov na opakované použitie inými subjektmi, než sú strany takýchto dohôd alebo iných praktík.

2. Odchylne od odseku 1 sa výhradné právo na opakované použitie údajov uvedené v uvedenom odseku môže udeliť v rozsahu potrebnom na poskytovanie služby alebo dodanie produktu vo všeobecnom záujme, ktoré by inak nebolo možné.

3. Výhradné právo uvedené v odseku 2 sa udelí na základe administratívneho aktu alebo zmluvného dojednania v súlade s príslušným právom Únie alebo vnútroštátnym právom a v súlade so zásadami transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

4. Trvanie výhradného práva na opakované použitie údajov nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Ak sa uzavrie zmluva, dĺžka trvania zmluvy musí zodpovedať trvaniu výhradného práva.

5. Udelenie výhradného práva podľa odsekov 2, 3 a 4 vrátane dôvodov, prečo je udelenie takéhoto práva nevyhnutné, musí byť transparentné a verejne prístupné online vo forme, ktorá je v súlade s príslušným právom Únie v oblasti verejného obstarávania.

6. Dohody alebo iné praktiky, na ktoré sa vzťahuje zákaz uvedený v odseku 1, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odsekoch 2 a 3 a ktoré sa uzavreli pred 23. júnom 2022 sa vypovedajú na konci platnosti príslušnej zmluvy a v každom prípade do 24. decembra 2024.

Článok 5

Podmienky opakovaného použitia

1. Subjekty verejného sektora, ktoré majú podľa vnútroštátneho práva právomoc udeliť alebo zamietnuť prístup na opakované použitie údajov jednej alebo viacerých kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1, musia zverejniť prostredníctvom jednotného informačného miesta uvedeného v článku 8 podmienky umožnenia takéhoto opakovaného použitia a postup podania žiadosti o opakované použitie. Subjektom verejného sektora môžu pri udeľovaní alebo zamietnutí prístupu na opakované použitie pomáhať príslušné subjekty uvedené v článku 7 ods. 1.

Členské štáty zabezpečia, aby boli subjekty verejného sektora na splnenie požiadaviek tohto článku vybavené potrebnými zdrojmi.

2. Podmienky opakovaného použitia musia byť nediskriminačné, transparentné, primerané a objektívne odôvodnené, pokiaľ ide o kategórie údajov, účely opakovaného použitia a povahu údajov, ktorých opakované použitie sa umožňuje. Uvedené podmienky sa nesmú použiť na obmedzenie hospodárskej súťaže.

3. Subjekty verejného sektora v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom zabezpečia zachovanie chránenej povahy údajov. Môžu stanoviť tieto požiadavky:

udeliť prístup k opakovanému použitiu údajov len vtedy, ak subjekt verejného sektora alebo príslušný subjekt na základe žiadosti o opakované použitie zabezpečil, že údaje boli:

i)	v prípade osobných údajov anonymizované; a

ii)	upravené, agregované alebo spracúvané akýmkoľvek iným spôsobom kontroly zverejňovania v prípade komerčne dôverných informácií vrátane obchodného tajomstva alebo obsahu chráneného právami duševného vlastníctva;

b)	k údajom sa pristupuje a údaje sa opakovane používajú na diaľku v zabezpečenom prostredí spracúvania, ktoré poskytuje alebo ovláda subjekt verejného sektora;

c)	k údajom sa pristupuje a údaje sa opakovane používajú vo fyzických priestoroch, v ktorých je zabezpečené prostredie spracúvania umiestnené v súlade s normami vysokej bezpečnosti za predpokladu, že prístup na diaľku nemožno umožniť bez ohrozenia práv a záujmov tretích strán.

4. V prípade opakovaného použitia umožneného v súlade s odsekom 3 písm. b) a c) subjekty verejného sektora stanovia podmienky zachovávajúce integritu fungovania technických systémov používaného zabezpečeného prostredia spracúvania. Subjekt verejného sektora si vyhradzuje právo overiť proces, prostriedky a všetky výsledky spracúvania údajov, ktoré vykonal opätovný používateľ, s cieľom zachovať integritu ochrany údajov, a vyhradzuje si právo zakázať používanie výsledkov, ktoré obsahujú informácie ohrozujúce práva a záujmy tretích strán. Rozhodnutie zakázať použitie výsledkov musí byť pre opätovného používateľa zrozumiteľné a transparentné.

5. Pokiaľ vnútroštátne právo nestanovuje osobitné ochranné opatrenia týkajúce sa príslušnej povinnosti zachovávať dôvernosť súvisiacej s opakovaným použitím údajov uvedeným v článku 3 ods. 1, subjekt verejného sektora podmieni použitie údajov poskytnutých v súlade s odsekom 3 tohto článku dodržiavaním povinnosti zachovávať dôvernosť opätovným používateľom zakazujúcej zverejnenie akýchkoľvek informácií, ktoré ohrozujú práva a záujmy tretích strán a ktoré opätovný používateľ mohol nadobudnúť napriek zavedeným ochranným opatreniam. Opätovným používateľom sa zakazuje spätne identifikovať akúkoľvek dotknutú osobu, ktorej sa dané údaje týkajú, a opätovný používateľ prijme technické a prevádzkové opatrenia na zabránenie spätnej identifikácie a subjektu verejného sektora oznámi akékoľvek porušenie ochrany údajov vedúce k spätnej identifikácii príslušných dotknutých osôb. V prípade neoprávneného opakovaného použitia iných ako osobných údajov, opätovný používateľ bez zbytočného odkladu, vo vhodných prípadoch s pomocou subjektu verejného sektora, informuje právnické osoby, ktorých práva a záujmy môžu byť dotknuté.

6. Ak opakované použitie údajov nemožno umožniť v súlade s povinnosťami stanovenými v odsekoch 3 a 4 tohto článku a neexistuje žiadny právny základ na prenos údajov podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, subjekt verejného sektora vynaloží všetko úsilie v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom na to, aby poskytol pomoc potenciálnym opätovným používateľom pri získavaní súhlasu dotknutých osôb alebo povolenia od držiteľov údajov, ktorých práva a záujmy môžu byť takýmto opakovaným použitím dotknuté, ak je to možné bez neprimeraného zaťaženia pre subjekt verejného sektora. Subjektu verejného sektora môžu pri poskytovaní takej pomoci pomáhať príslušné subjekty uvedené v článku 7 ods. 1.

7. Opakované použitie údajov sa umožňuje len za predpokladu dodržania práv duševného vlastníctva. Subjekty verejného sektora si neuplatnia právo zostavovateľa databázy stanovené v článku 7 ods. 1 smernice 96/9/ES s cieľom zabrániť opakovanému použitiu údajov alebo ho obmedziť nad rámec stanovený týmto nariadením.

8. Ak sa požadované údaje považujú za dôverné v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom v oblasti komerčnej alebo štatistickej dôvernosti, subjekty verejného sektora zabezpečia, aby sa v dôsledku umožnenia opakovaného použitia nezverejnili dôverné údaje, ak takéto opakované použitie nie je umožnené v súlade s odsekom 6.

9. Ak má opätovný používateľ v úmysle preniesť do tretej krajiny iné ako osobné údaje chránené z dôvodov uvedených v článku 3 ods. 1, v čase podania žiadosti o opakované použitie takýchto údajov informuje subjekt verejného sektora o svojom zámere preniesť takéto údaje a o účele takéhoto prenosu. V prípade opakovaného použitia v súlade s odsekom 6 tohto článku opätovný používateľ, vo vhodných prípadoch s pomocou subjektu verejného sektora, informuje právnickú osobu, ktorej práva a záujmy môžu byť dotknuté, o tomto zámere, účele a primeraných ochranných opatreniach. Subjekt verejného sektora neumožní opakované použitie bez toho, aby právnická osoba udelila povolenie na prenos.

10. Subjekty verejného sektora prenášajú iné ako osobné dôverné údaje alebo údaje chránené právami duševného vlastníctva opätovnému používateľovi, ktorý má v úmysle preniesť tieto údaje do inej tretej krajiny, než je krajina určená v súlade s odsekom 12, iba ak sa opätovný používateľ zmluvne zaviaže:

a)	dodržiavať povinnosti uložené v súlade s odsekmi 7 a 8 aj po prenose údajov do tretej krajiny; a

b)	akceptovať právomoc súdov alebo tribunálov členského štátu prenášajúceho subjektu verejného sektora na riešenie akýchkoľvek sporov týkajúcich sa dodržiavania odsekov 7 a 8.

11. Subjekty verejného sektora poskytujú v relevantných prípadoch a v rozsahu svojich spôsobilostí opätovným používateľom usmernenia a pomoc pri plnení povinností uvedených v odseku 10 tohto článku.

S cieľom pomôcť subjektom verejného sektora a opätovným používateľom môže Komisia prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia vzorové zmluvné ustanovenia na dodržiavanie povinností uvedených v odseku 10 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 3.

12. Ak je to odôvodnené značným počtom žiadostí v celej Únii týkajúcich sa opakovaného použitia iných ako osobných údajov v konkrétnych tretích krajinách, Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých vyhlási, že právne opatrenia, opatrenia dohľadu a presadzovania tretej krajiny:

a)	zaisťujú ochranu duševného vlastníctva a obchodného tajomstva spôsobom, ktorý je v zásade rovnocenný s ochranou zaručenou právom Únie;

b)	sa účinne uplatňujú a presadzujú; a

c)	poskytujú účinné súdne prostriedky nápravy.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 3.

13. V osobitných legislatívnych aktoch Únie sa môže stanoviť, že určité kategórie iných ako osobných údajov v držbe subjektov verejného sektora sa na účely tohto článku považujú za vysoko citlivé, ak ich prenos do tretích krajín môže ohroziť ciele verejnej politiky Únie, ako je bezpečnosť a verejné zdravie, alebo môže viesť k riziku spätnej identifikácie iných ako osobných, anonymizovaných údajov. Ak sa takýto akt prijme, Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 32, ktorými sa toto nariadenie doplní stanovením osobitných podmienok, ktoré sa uplatňujú na prenos takýchto údajov do tretích krajín.

Uvedené osobitné podmienky musia vychádzať z povahy kategórií iných ako osobných údajov identifikovaných v osobitnom legislatívnom akte Únie a z dôvodov, na základe ktorých sa tieto kategórie považujú za vysoko citlivé, pričom sa zohľadnia riziká spätnej identifikácie iných ako osobných, anonymizovaných údajov. Musia byť nediskriminačné a obmedzené na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov verejnej politiky Únie identifikovaných v uvedenom akte, v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie.

Ak si to vyžadujú osobitné legislatívne akty Únie uvedené v prvom pododseku, takéto osobitné podmienky môžu zahŕňať príslušné podmienky prenosu alebo súvisiace technické aspekty, obmedzenia týkajúce sa opakovaného použitia údajov v tretích krajinách či kategórie osôb, ktoré sú oprávnené na prenos takýchto údajov do tretích krajín, alebo vo výnimočných prípadoch obmedzenia týkajúce sa prenosu do tretích krajín.

14. Fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené právo na opakované použitie iných ako osobných údajov, môže údaje preniesť len do tretích krajín, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v odsekoch 10, 12 a 13.

Článok 11

Notifikácia zo strany poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov

1. Každý poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý má v úmysle poskytovať služby sprostredkovania údajov uvedené v článku 10, predloží notifikáciu príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov.

2. Na účely tohto nariadenia platí, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý má prevádzkarne vo viac ako jednom členskom štáte, sa považuje za podliehajúceho právomoci toho členského štátu, v ktorom má svoju hlavnú prevádzkareň, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie upravujúce cezhraničné žaloby o náhradu škody a súvisiace konania.

3. Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý nie je usadený v Únii, ale ponúka služby sprostredkovania údajov uvedené v článku 10 v Únii, musí určiť právneho zástupcu v jednom z členských štátov, v ktorých tieto služby ponúka.

Na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením poverí poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov právneho zástupcu, aby konal v jeho mene alebo spolu s ním vo všetkých otázkach týkajúcich sa všetkých záležitostí súvisiacich s poskytovanými službami sprostredkovania údajov, v ktorých sa naň obrátia príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov alebo dotknuté osoby a držitelia údajov. Právny zástupca spolupracuje s príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov a na požiadanie im komplexne preukazuje opatrenia, ktoré poskytovateľ pre služby sprostredkovania údajov prijal a ustanovenia, ktoré zaviedol na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov sa považuje za podliehajúceho právomoci toho členského štátu, v ktorom sa nachádza jeho právny zástupca. Určením právneho zástupcu poskytovateľom služieb sprostredkovania údajov nie sú dotknuté žiadne právne kroky, ktoré by mohli byť podniknuté proti poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov.

4. Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov môže po predložení notifikácie v súlade s odsekom 1 začať činnosť za podmienok stanovených v tejto kapitole.

5. Notifikácia uvedená v odseku 1 oprávňuje poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov poskytovať služby sprostredkovania údajov vo všetkých členských štátoch.

6. Notifikácia uvedená v odseku 1 musí zahŕňať tieto informácie:

a)	meno/názov poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov;

b)	právne postavenie, formu, vlastnícku štruktúru a príslušné dcérske spoločnosti poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov a jeho registračné číslo, ak je zapísaný v obchodnom alebo inom podobnom vnútroštátnom verejnom registri;

c)	adresu prípadnej hlavnej prevádzkarne poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov v Únii a prípadne akejkoľvek vedľajšej pobočky v inom členskom štáte alebo adresu právneho zástupcu;

d)	verejné webové sídlo, na ktorom možno nájsť úplné a aktuálne informácie o poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov a činnostiach vrátane aspoň informácií uvedených v písmenách a), b), c) a f);

e)	kontaktné osoby a kontaktné údaje poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov;

f)	opis služby sprostredkovania údajov, ktorú má poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov v úmysle poskytovať, a označenie kategórií uvedených v článku 10, do ktorých takáto služba sprostredkovania údajov patrí;

g)	predpokladaný dátum začatia činnosti, ak je odlišný od dátumu notifikácie.

7. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov zabezpečí, aby bol notifikačný postup nediskriminačný a aby nenarúšal hospodársku súťaž.

8. Na žiadosť poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov vydá príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov do jedného týždňa od podania náležite a kompletne vypracovanej notifikácie štandardizované vyhlásenie potvrdzujúce, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov predložil notifikáciu uvedenú v odseku 1 a že notifikácia obsahuje informácie uvedené v odseku 6.

9. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov na žiadosť poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov potvrdí, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov je v súlade s týmto článkom a článkom 12. Po doručení takéhoto potvrdenia môže uvedený poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov vo svojej písomnej a ústnej komunikácii používať označenie „poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov uznaný v Únii“, ako aj spoločné logo.

S cieľom zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov uznaní v Únii boli ľahko identifikovateľní v celej Únii, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podobu spoločného loga. Poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov uznaní v Únii jasne zobrazia spoločné logo v každej online a offline publikácii, ktorá sa týka ich činností v oblasti sprostredkovania údajov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

10. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov elektronickými prostriedkami bezodkladne oznámi Komisii každú novú notifikáciu. Komisia vedie a pravidelne aktualizuje verejný register všetkých poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov poskytujúcich svoje služby v Únii. Informácie uvedené v odseku 6 písm. a), b), c), d), f) a g) sa uverejnia vo verejnom registri.

11. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov môže v súlade s vnútroštátnym právom účtovať za notifikáciu poplatky. Takéto poplatky musia byť primerané, objektívne a musia vychádzať z administratívnych nákladov spojených s monitorovaním súladu a inými trhovými kontrolnými činnosťami príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov v súvislosti s notifikáciami poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov. V prípade MSP a startupov môže príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov účtovať zľavnený poplatok alebo upustiť od poplatku.

12. Poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov oznámia príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov všetky zmeny informácií poskytnutých podľa odseku 6 do 14 dní od dátumu zmeny.

13. Ak poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov ukončí svoju činnosť, do 15 dní to oznámi príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov určenému podľa odsekov 1, 2 a 3.

14. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov elektronickými prostriedkami bezodkladne oznámi Komisii každé oznámenie uvedené v odsekoch 12 a 13. Komisia náležite aktualizuje verejný register poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov v Únii.

Článok 16

Vnútroštátne mechanizmy pre dátový altruizmus

Členské štáty majú zavedené organizačné alebo technické mechanizmy alebo oboje na uľahčenie dátového altruizmu. Členské štáty môžu na uvedený účel stanoviť vnútroštátne politiky v oblasti dátového altruizmu. Uvedené vnútroštátne politiky môžu predovšetkým pomáhať dotknutým osobám pri dobrovoľnom sprístupňovaní osobných údajov, ktoré s nimi súvisia a ktoré majú v držbe subjekty verejného sektora, na účely dátového altruizmu, a stanovovať nevyhnutné informácie, ktoré je potrebné poskytovať dotknutým osobám v súvislosti s opakovaným použitím ich údajov vo všeobecnom záujme.

Ak členský štát vypracuje takéto politiky, oznámi to Komisii.

Článok 17

Verejné registre uznaných organizácií dátového altruizmu

1. Každý príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu vedie a pravidelne aktualizuje vnútroštátny verejný register uznaných organizácií dátového altruizmu.

2. Komisia vedie na informačné účely úniový verejný register uznaných organizácií dátového altruizmu. Za predpokladu, že je subjekt registrovaný vo vnútroštátnom verejnom registri uznaných organizácií dátového altruizmu v súlade s článkom 18, môže vo svojej písomnej a ústnej komunikácii používať označenie „organizácia dátového altruizmu uznaná v Únii“, ako aj spoločné logo.

S cieľom zabezpečiť, aby uznané organizácie dátového altruizmu boli ľahko identifikovateľné v celej Únii, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podobu spoločného loga. Uznané organizácie dátového altruizmu jasne zobrazia spoločné logo v každej online a offline publikácii, ktorá sa týka ich činností v oblasti dátového altruizmu. Spoločné logo je doplnené kódom QR s odkazom na úniový verejný register uznaných organizácií dátového altruizmu.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

Článok 18

Všeobecné požiadavky na registráciu

Aby mohol byť subjekt zaregistrovaný vo vnútroštátnom verejnom registri uznaných organizácií dátového altruizmu, musí:

a)	vykonávať činnosti v oblasti dátového altruizmu;

b)	byť právnickou osobou zriadenou podľa vnútroštátneho práva na účel plnenia cieľov všeobecného záujmu, ako sa v náležitých prípadoch stanovuje vo vnútroštátnom práve;

c)	pôsobiť na neziskovom základe a byť právne nezávislý od akéhokoľvek subjektu, ktorý pôsobí na ziskovom základe;

d)	vykonávať svoje činnosti dátového altruizmu prostredníctvom štruktúry, ktorá je funkčne oddelená od jeho iných činností, ktoré vykonáva;

e)	dodržiavať súbor pravidiel uvedený v článku 22 ods. 1 najneskôr 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti delegovaných aktov stanovených v uvedenom odseku.

Článok 26

Požiadavky na príslušné orgány

1. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu musia byť právne oddelené a funkčne nezávislé od akéhokoľvek poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov alebo uznanej organizácie dátového altruizmu. Funkcie príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu môže vykonávať ten istý orgán. Členské štáty môžu zriadiť jeden alebo viacero orgánov na uvedené účely alebo sa spoľahnúť na existujúce orgány.

2. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu vykonávajú svoje úlohy nestranne, transparentne, konzistentne, spoľahlivo a včas. Pri vykonávaní svojich úloh zabezpečujú spravodlivú hospodársku súťaž a nediskrimináciu.

3. Vrcholový manažment a zamestnanci zodpovední za vykonávanie relevantných úloh príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu nemôžu byť autormi, výrobcami, dodávateľmi, inštalátormi, nákupcami, vlastníkmi, používateľmi ani osobami zabezpečujúcimi údržbu služieb, ktoré hodnotia, ani povereným zástupcom žiadnej takejto osoby. To nevylučuje využívanie hodnotených služieb, ktoré sú potrebné na prevádzku príslušného orgánu pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu, alebo využívanie takýchto služieb na osobné účely.

4. Vrcholový manažment a zamestnanci príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu sa nezapájajú do žiadnej činnosti, ktorá by mohla byť v rozpore s ich nezávislosťou úsudku alebo bezúhonnosťou vo vzťahu k hodnotiacim činnostiam, ktoré im boli pridelené.

5. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu musia mať k dispozícii primerané finančné a ľudské zdroje na vykonávanie pridelených úloh vrátane potrebných technických znalostí a zdrojov.

6. Na základe odôvodnenej žiadosti poskytnú príslušné orgány členského štátu pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány členského štátu pre registráciu organizácií dátového altruizmu Komisii a príslušným orgánom pre služby sprostredkovania údajov a príslušným orgánom pre registráciu organizácií dátového altruizmu z iných členských štátov bezodkladne informácie potrebné na plnenie ich úloh podľa tohto nariadenia. Ak príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov alebo príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu považuje požadované informácie podľa práva Únie a vnútroštátneho práva v oblasti komerčnej dôvernosti a služobného tajomstva za dôverné, Komisia a všetky ostatné dotknuté príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov alebo príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu zabezpečia zachovanie takejto dôvernosti.

Článok 30

Úlohy Európskeho dátového inovačného výboru

Európsky dátový inovačný výbor má tieto úlohy:

a)	radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o budovanie jednotnej praxe subjektov verejného sektora a príslušných subjektov uvedených v článku 7 ods. 1 pri vybavovaní žiadostí o opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1;

b)	radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o rozvoj jednotnej praxe v oblasti dátového altruizmu v celej Únii;

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o budovanie jednotnej praxe príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušných orgánov pre registráciu organizácií dátového altruizmu pri uplatňovaní požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov a uznané organizácie dátového altruizmu;

radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o vypracúvanie jednotných usmernení o tom, ako najlepšie chrániť, v kontexte tohto nariadenia, komerčne citlivé iné ako osobné údaje, najmä obchodné tajomstvo, ale aj iné ako osobné údaje, ktoré predstavujú obsah chránený právami duševného vlastníctva, pred nezákonným prístupom, ktorý môže viesť ku krádeži duševného vlastníctva alebo k priemyselnej špionáži;

e)	radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o vypracúvanie jednotných usmernení týkajúcich sa požiadaviek kybernetickej bezpečnosti v oblasti výmeny a uchovávania údajov;

radiť Komisii, zohľadňujúc najmä príspevok normalizačných organizácií, v otázkach priorizácie medziodvetvových noriem, ktoré sa majú používať a vypracúvať na účely využívania a medziodvetvového zdieľania údajov medzi vznikajúcimi spoločnými európskymi dátovými priestormi, medziodvetvového porovnávania a výmeny osvedčených postupov z hľadiska odvetvových požiadaviek na zabezpečenie a prístupové procesy, zohľadňujúc príslušné odvetvové normalizačné činnosti, najmä objasňovanie a rozlišovanie toho, ktoré normy a postupy sú medziodvetvové a ktoré sú odvetvové;

pomáhať Komisii, zohľadňujúc najmä príspevok normalizačných organizácií, pri riešení fragmentácie vnútorného trhu a dátového hospodárstva na vnútornom trhu, a to zvyšovaním cezhraničnej, medziodvetvovej interoperability údajov, ako aj služieb zdieľania údajov medzi odvetviami a oblasťami, nadväzujúc na existujúce európske, medzinárodné alebo vnútroštátne normy, okrem iného s cieľom podporiť vytváranie spoločných európskych dátových priestorov;

navrhovať usmernenia pre spoločné európske dátové priestory, a to účelové alebo odvetvové či medziodvetvové interoperabilné rámce spoločných noriem a postupov, ktoré slúžia na výmenu alebo spoločné spracúvanie údajov, okrem iného na vývoj nových produktov a služieb, na vedecký výskum alebo iniciatívy občianskej spoločnosti, pričom takéto spoločné normy a postupy zohľadňujú existujúce normy, sú v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a zabezpečujú nediskriminačný prístup pre všetkých účastníkov na účely uľahčenia zdieľania údajov v Únii a využívania potenciálu existujúcich a budúcich dátových priestorov, okrem iného so zameraním na:

medziodvetvové normy, ktoré sa majú používať a vypracúvať na účely využívania a medziodvetvového zdieľania údajov, medziodvetvového porovnávania a výmeny najlepších postupov z hľadiska odvetvových požiadaviek na zabezpečenie a prístupové procesy, zohľadňujúc odvetvové normalizačné činnosti, najmä pri objasňovaní a rozlišovaní toho, ktoré normy a postupy sú medziodvetvové a ktoré sú odvetvové;

ii)	požiadavky na odstránenie prekážok vstupu na trh a zabránenie efektu odkázanosti na určitého dodávateľa, ktorých účelom je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a interoperabilitu;

iii)	primeranú ochranu zákonných prenosov údajov do tretích krajín vrátane ochranných opatrení proti akýmkoľvek prenosom, ktoré zakazuje právo Únie;

iv)	primerané a nediskriminačné zastúpenie relevantných zainteresovaných strán pri riadení spoločných európskych dátových priestorov;

v)	dodržiavanie požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť v súlade s právom Únie;

i)	uľahčovať spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o stanovovanie harmonizovaných podmienok umožňujúcich opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1, ktoré majú v držbe subjekty verejného sektora na celom vnútornom trhu;

uľahčovať spoluprácu medzi príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov a príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu prostredníctvom budovania kapacít a výmenou informácií, najmä stanovením metód efektívnej výmeny informácií o notifikačnom postupe pre poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov, ako aj registrácie a monitorovania uznaných organizácií dátového altruizmu vrátane koordinácie v súvislosti so stanovovaním poplatkov alebo sankcií, ako aj uľahčovať spoluprácu medzi príslušnými orgánmi služieb sprostredkovania údajov a príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu, pokiaľ ide o medzinárodný prístup a prenos údajov;

k)	radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o posudzovanie, či by sa mali prijať vykonávacie akty uvedené v článku 5 ods. 11 a 12;

l)	radiť a pomáhať Komisii, pokiaľ ide o vypracúvanie európskeho formulára súhlasu so spracúvaním údajov na altruistické účely v súlade s článkom 25 ods. 1;

m)	radiť Komisii pri zlepšovaní medzinárodného regulačného prostredia pre iné ako osobné údaje vrátane normalizácie.

KAPITOLA VII

Medzinárodný prístup a prenos

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 24. septembra 2023.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. mája 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

B. LE MAIRE

(1) Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 38.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. mája 2022.

(3) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmu mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1239 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje európske prostredie jednotnej námornej platformy a ktorým sa zrušuje smernica 2010/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 64).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1056 z 15. júla 2020 o elektronických údajoch o nákladnej doprave (Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 33).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).

(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(25) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 557/2013 zo 17. júna 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike, pokiaľ ide o prístup k dôverným údajom na vedecké účely, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 831/2002 (Ú. v. EÚ L 164, 18.6.2013, s. 16).

(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).

(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).

(30) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(32) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

whereas

keyboard_tab Digital Governance Act 2022/0868 SK

Digital Governance Act 2022/0868 SK