Digital Governance Act 2022/0868 SK

2. Týmto nariadením sa subjektom verejného sektora neukladá žiadna povinnosť umožniť opakované použitie údajov, ani sa ním subjekty verejného sektora nezbavujú svojich povinností zachovávať dôvernosť v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

Týmto nariadením nie sú dotknuté:

a)	osobitné ustanovenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva týkajúce sa prístupu k určitým kategóriám údajov alebo ich opakovaného použitia, najmä pokiaľ ide o udelenie prístupu k úradným dokumentom a ich zverejňovanie; a

b)	povinnosti subjektov verejného sektora podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva umožniť opakované použitie údajov a ani požiadavky týkajúce sa spracúvania iných ako osobných údajov.

Ak sa v odvetvovom práve Únie alebo vnútroštátnom odvetvovom práve vyžaduje, aby subjekty verejného sektora, poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov alebo uznané organizácie dátového altruizmu spĺňali osobitné dodatočné technické, administratívne alebo organizačné požiadavky, a to aj prostredníctvom režimov udeľovania oprávnení alebo certifikácie, mali by sa uplatňovať aj uvedené ustanovenia príslušného odvetvového práva Únie alebo vnútroštátneho odvetvového práva. Akékoľvek takéto osobitné dodatočné požiadavky musia byť nediskriminačné, primerané a objektívne odôvodnené.

3. Na všetky osobné údaje spracúvané v súvislosti s týmto nariadením sa vzťahuje právo Únie a vnútroštátne právo v oblasti ochrany osobných údajov. Týmto nariadením nie sú dotknuté najmä nariadenia (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 a smernice 2002/58/ES a (EÚ) 2016/680, a to aj pokiaľ ide o právomoci a kompetencie dozorných orgánov. V prípade konfliktu medzi týmto nariadením a právom Únie v oblasti ochrany osobných údajov alebo vnútroštátnymi právom prijatým v súlade s takýmto právom Únie má prednosť príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo v oblasti ochrany osobných údajov. Týmto nariadením sa nevytvára právny základ pre spracúvanie osobných údajov ani neovplyvňujú žiadne práva a povinnosti stanovené v nariadeniach (EÚ) 2016/679 alebo (EÚ) 2018/1725 alebo smerniciach 2002/58/ES alebo (EÚ) 2016/680.

4. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie práva hospodárskej súťaže.

5. Týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci členských štátov, pokiaľ ide o ich činnosti týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany a národnej bezpečnosti.

Článok 3

Kategórie údajov

1. táto kapitola sa vzťahuje na údaje v držbe subjektov verejného sektora, ktoré sú chránené z dôvodu:

a)	komerčnej dôvernosti vrátane obchodného, profesionálneho a podnikového tajomstva;

b)	štatistickej dôvernosti;

c)	ochrany práv duševného vlastníctva tretích strán; alebo

d)	ochrany osobných údajov, pokiaľ takéto údaje nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2019/1024.

2. táto kapitola sa nevzťahuje na:

a)	údaje v držbe verejných podnikov;

b)	údaje v držbe verejnoprávnych vysielateľov a ich pobočiek a iných subjektov alebo ich pobočiek na účely plnenia poslania verejnoprávneho vysielania;

c)	údaje v držbe kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií;

d)	údaje v držbe subjektov verejného sektora, ktoré sú chránené z dôvodov verejnej bezpečnosti, obrany alebo národnej bezpečnosti; alebo

údaje, ktorých poskytovanie nepatrí do rozsahu verejných úloh dotknutých subjektov verejného sektora v zmysle vymedzenom právom alebo inými záväznými pravidlami dotknutého členského štátu, alebo ak takéto pravidlá neexistujú, v zmysle vymedzenom v súlade s bežnou administratívnou praxou v príslušnom členskom štáte za predpokladu, že rozsah verejných úloh je transparentný a podlieha preskúmaniu.

3. Touto kapitolou nie je dotknuté:

a)	právo Únie, vnútroštátne právo ani medzinárodné dohody, ktorých zmluvnou stranou sú Únia alebo členské štáty, o ochrane kategórií údajov uvedených v odseku 1; a

b)	právo Únie ani vnútroštátne právo týkajúce sa prístupu k dokumentom.

Článok 9

Postup pre žiadosti o opakované použitie

1. Rozhodnutie o žiadosti o opakované použitie kategórií údajov uvedených v článku 3 ods. 1 prijmú príslušné subjekty verejného sektora alebo príslušné subjekty uvedené v článku 7 ods. 1 do dvoch mesiacov od dátumu doručenia žiadosti, ak v súlade s vnútroštátnym právom nie sú stanovené kratšie lehoty.

V prípade výnimočne rozsiahlych a zložitých žiadostí o opakované použitie sa táto dvojmesačná lehota môže predĺžiť najviac o 30 dní. V takýchto prípadoch oznámia príslušné subjekty verejného sektora alebo príslušné subjekty uvedené v článku 7 ods. 1 čo najskôr žiadateľovi, že na vykonanie postupu je potrebný dlhší čas, spolu s dôvodmi omeškania.

2. Každá fyzická alebo právnická osoba priamo dotknutá rozhodnutím uvedeným v odseku 1 má právo na účinný prostriedok nápravy v členskom štáte, v ktorom sa relevantný subjekt nachádza. Takéto právo na účinný prostriedok nápravy sa stanoví vo vnútroštátnom práve a zahrnie možnosť preskúmania nestranným subjektom, ktorý má náležité odborné znalosti, ako je vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže, relevantný orgán pre prístup k dokumentom, dozorný orgán zriadený v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, alebo vnútroštátny justičný orgán, ktorého rozhodnutia sú pre dotknutý subjekt verejného sektora alebo príslušný subjekt záväzné.

KAPITOLA III

Požiadavky, ktoré sa uplatňujú na služby sprostredkovania údajov

Článok 11

Notifikácia zo strany poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov

1. Každý poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý má v úmysle poskytovať služby sprostredkovania údajov uvedené v článku 10, predloží notifikáciu príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov.

2. Na účely tohto nariadenia platí, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý má prevádzkarne vo viac ako jednom členskom štáte, sa považuje za podliehajúceho právomoci toho členského štátu, v ktorom má svoju hlavnú prevádzkareň, a to bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie upravujúce cezhraničné žaloby o náhradu škody a súvisiace konania.

3. Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý nie je usadený v Únii, ale ponúka služby sprostredkovania údajov uvedené v článku 10 v Únii, musí určiť právneho zástupcu v jednom z členských štátov, v ktorých tieto služby ponúka.

Na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením poverí poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov právneho zástupcu, aby konal v jeho mene alebo spolu s ním vo všetkých otázkach týkajúcich sa všetkých záležitostí súvisiacich s poskytovanými službami sprostredkovania údajov, v ktorých sa naň obrátia príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov alebo dotknuté osoby a držitelia údajov. Právny zástupca spolupracuje s príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov a na požiadanie im komplexne preukazuje opatrenia, ktoré poskytovateľ pre služby sprostredkovania údajov prijal a ustanovenia, ktoré zaviedol na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov sa považuje za podliehajúceho právomoci toho členského štátu, v ktorom sa nachádza jeho právny zástupca. Určením právneho zástupcu poskytovateľom služieb sprostredkovania údajov nie sú dotknuté žiadne právne kroky, ktoré by mohli byť podniknuté proti poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov.

4. Poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov môže po predložení notifikácie v súlade s odsekom 1 začať činnosť za podmienok stanovených v tejto kapitole.

5. Notifikácia uvedená v odseku 1 oprávňuje poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov poskytovať služby sprostredkovania údajov vo všetkých členských štátoch.

6. Notifikácia uvedená v odseku 1 musí zahŕňať tieto informácie:

a)	meno/názov poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov;

b)	právne postavenie, formu, vlastnícku štruktúru a príslušné dcérske spoločnosti poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov a jeho registračné číslo, ak je zapísaný v obchodnom alebo inom podobnom vnútroštátnom verejnom registri;

c)	adresu prípadnej hlavnej prevádzkarne poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov v Únii a prípadne akejkoľvek vedľajšej pobočky v inom členskom štáte alebo adresu právneho zástupcu;

d)	verejné webové sídlo, na ktorom možno nájsť úplné a aktuálne informácie o poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov a činnostiach vrátane aspoň informácií uvedených v písmenách a), b), c) a f);

e)	kontaktné osoby a kontaktné údaje poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov;

f)	opis služby sprostredkovania údajov, ktorú má poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov v úmysle poskytovať, a označenie kategórií uvedených v článku 10, do ktorých takáto služba sprostredkovania údajov patrí;

g)	predpokladaný dátum začatia činnosti, ak je odlišný od dátumu notifikácie.

7. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov zabezpečí, aby bol notifikačný postup nediskriminačný a aby nenarúšal hospodársku súťaž.

8. Na žiadosť poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov vydá príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov do jedného týždňa od podania náležite a kompletne vypracovanej notifikácie štandardizované vyhlásenie potvrdzujúce, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov predložil notifikáciu uvedenú v odseku 1 a že notifikácia obsahuje informácie uvedené v odseku 6.

9. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov na žiadosť poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov potvrdí, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov je v súlade s týmto článkom a článkom 12. Po doručení takéhoto potvrdenia môže uvedený poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov vo svojej písomnej a ústnej komunikácii používať označenie „poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov uznaný v Únii“, ako aj spoločné logo.

S cieľom zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov uznaní v Únii boli ľahko identifikovateľní v celej Únii, Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví podobu spoločného loga. Poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov uznaní v Únii jasne zobrazia spoločné logo v každej online a offline publikácii, ktorá sa týka ich činností v oblasti sprostredkovania údajov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

10. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov elektronickými prostriedkami bezodkladne oznámi Komisii každú novú notifikáciu. Komisia vedie a pravidelne aktualizuje verejný register všetkých poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov poskytujúcich svoje služby v Únii. Informácie uvedené v odseku 6 písm. a), b), c), d), f) a g) sa uverejnia vo verejnom registri.

11. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov môže v súlade s vnútroštátnym právom účtovať za notifikáciu poplatky. Takéto poplatky musia byť primerané, objektívne a musia vychádzať z administratívnych nákladov spojených s monitorovaním súladu a inými trhovými kontrolnými činnosťami príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov v súvislosti s notifikáciami poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov. V prípade MSP a startupov môže príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov účtovať zľavnený poplatok alebo upustiť od poplatku.

12. Poskytovatelia služieb sprostredkovania údajov oznámia príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov všetky zmeny informácií poskytnutých podľa odseku 6 do 14 dní od dátumu zmeny.

13. Ak poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov ukončí svoju činnosť, do 15 dní to oznámi príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov určenému podľa odsekov 1, 2 a 3.

14. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov elektronickými prostriedkami bezodkladne oznámi Komisii každé oznámenie uvedené v odsekoch 12 a 13. Komisia náležite aktualizuje verejný register poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov v Únii.

Článok 14

Monitorovanie súladu

1. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov monitorujú súlad poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov s požiadavkami tejto kapitoly a dohliadajú naň. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov môžu tiež monitorovať súlad poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov a vykonávať nad ním dohľad na základe žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby.

2. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov majú právomoc požadovať od poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov alebo od ich právnych zástupcov všetky informácie, ktoré sú potrebné na overenie súladu s požiadavkami tejto kapitoly. Všetky žiadosti o informácie musia byť primerané vykonávaniu danej úlohy a odôvodnené.

3. Ak príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov zistí, že poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov nespĺňa jednu alebo viacero požiadaviek tejto kapitoly, oznámi poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov tieto zistenia a poskytne mu možnosť vyjadriť sa, a to do 30 dní od doručenia oznámenia.

4. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov má právomoc požadovať ukončenie porušovania uvedeného v odseku 3, a to v primeranej lehote alebo, v prípade závažného porušenia, ihneď, a prijme vhodné a primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad. V tejto súvislosti má príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov právomoc, vo vhodných prípadoch:

a)	ukladať prostredníctvom administratívnych postupov odrádzajúce finančné sankcie, ktoré môžu zahŕňať periodické sankcie a sankcie s retroaktívnym účinkom, iniciovať právne konanie o uložení pokút, alebo oboje;

b)	požadovať odloženie začatia alebo pozastavenie poskytovania služby sprostredkovania údajov, až kým sa nevykonajú všetky zmeny podmienok požadovaných príslušným orgánom pre služby sprostredkovania údajov; alebo

c)	požadovať ukončenie poskytovania služby sprostredkovania údajov v prípade, že nedošlo k náprave závažných alebo opakovaných porušení napriek predchádzajúcemu oznámeniu v súlade s odsekom 3.

Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov požiada Komisiu, aby hneď po tom, ako nariadil ukončenie poskytovania služby sprostredkovania údajov v súlade s prvým pododsekom písm. c), vyradila poskytovateľa služby sprostredkovania údajov z registra poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov.

Ak poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov napraví porušenia, opätovne to oznámi príslušnému orgánu pre služby sprostredkovania údajov. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov oznámi Komisii každú novú opätovnú notifikáciu.

5. Ak poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov, ktorý nie je usadený v Únii, neurčí právneho zástupcu, alebo ak právny zástupca neposkytne potrebné informácie, ktoré žiada príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov a ktoré komplexne preukazujú súlad s týmto nariadením, príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov má právomoc odložiť začatie poskytovania alebo pozastaviť poskytovanie služby sprostredkovania údajov, až kým sa neurčí právny zástupca alebo neposkytnú potrebné informácie.

6. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov bezodkladne oznámia dotknutému poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov opatrenia uložené podľa odsekov 4 a 5 a dôvody, na ktorých sú založené, ako aj potrebné kroky, ktoré sa majú prijať na nápravu príslušných nedostatkov, a stanovia poskytovateľovi služieb sprostredkovania údajov primeranú lehotu, ktorá nie je dlhšia ako 30 dní, na zabezpečenie súladu s danými opatreniami.

7. Ak má poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov svoju hlavnú prevádzkareň alebo svojho právneho zástupcu v členskom štáte, ale poskytuje služby v iných členských štátoch, príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov členského štátu, v ktorom sa nachádza hlavná prevádzkareň alebo právny zástupca, a príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov týchto iných členských štátov spolupracujú a vzájomne si pomáhajú. Takáto pomoc a spolupráca môže zahŕňať výmenu informácií medzi dotknutými príslušnými orgánmi pre služby sprostredkovania údajov na účely plnenia ich úloh podľa tohto nariadenia a odôvodnené žiadosti o prijatie opatrení uvedených v tomto článku.

Ak príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov v jednom členskom štáte požiada o pomoc príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov v inom členskom štáte, predloží odôvodnenú žiadosť. Príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov na základe takejto žiadosti bezodkladne a v lehote primeranej naliehavosti žiadosti poskytne odpoveď.

Všetky informácie vymieňané v rámci pomoci, o ktorú sa žiada a ktorá sa poskytuje podľa tohto odseku, sa používajú iba v súvislosti so záležitosťou, pre ktorú sa o túto pomoc žiadalo.

Článok 15

Výnimky

táto kapitola sa nevzťahuje na uznané organizácie dátového altruizmu alebo iné neziskové subjekty, pokiaľ ich činnosti spočívajú v tom, že na účely všeobecného záujmu získavajú údaje, ktoré sprístupnili fyzické alebo právnické osoby na základe dátového altruizmu, pokiaľ cieľom týchto organizácií a subjektov nie je založiť komerčné vzťahy medzi neurčeným počtom dotknutých osôb a držiteľov údajov na jednej strane a používateľmi údajov na strane druhej.

KAPITOLA IV

Dátový altruizmus

Článok 19

Registrácia uznaných organizácií dátového altruizmu

1. Subjekt, ktorý spĺňa požiadavky článku 18, môže predložiť žiadosť o registráciu do vnútroštátneho verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu v členskom štáte, v ktorom je usadený.

2. Subjekt, ktorý spĺňa požiadavky článku 18 a má prevádzkarne vo viac ako jednom členskom štáte, môže predložiť žiadosť o registráciu do vnútroštátneho verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu v členskom štáte, v ktorom má svoju hlavnú prevádzkareň.

3. Subjekt, ktorý spĺňa požiadavky článku 18, ale ktorý nie je usadený v Únii, určí právneho zástupcu v jednom alebo viacerých členských štátoch, v ktorých sa služby dátového altruizmu ponúkajú.

Na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením subjekt poverí právneho zástupcu, aby konal spolu s ním alebo v jeho mene vo všetkých záležitostiach súvisiacich s týmto subjektom, v ktorých sa naň obrátia príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu alebo dotknuté osoby a držitelia údajov. Právny zástupca spolupracuje s príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu a na požiadanie im komplexne preukazuje opatrenia, ktoré subjekt prijal, a ustanovenia, ktoré zaviedol na zabezpečenie súladu s týmto nariadením.

Subjekt sa považuje za podliehajúceho právomoci toho členského štátu, v ktorom sa nachádza právny zástupca. Takýto subjekt môže predložiť žiadosť o registráciu do vnútroštátneho verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu v uvedenom členskom štáte. Tým, že subjekt určí právneho zástupcu, nie sú dotknuté žiadne právne kroky, ktoré by sa mohli podniknúť proti subjektu.

4. Žiadosti o registráciu uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 musia obsahovať tieto informácie:

a)	meno/názov subjektu;

b)	právne postavenie a formu subjektu a jeho registračné číslo, ak je zapísaný vo vnútroštátnom verejnom registri;

c)	vo vhodných prípadoch stanovy subjektu;

d)	zdroje príjmu subjektu;

e)	adresa prípadnej hlavnej prevádzkarne subjektu v Únii a prípadne akejkoľvek vedľajšej pobočky v inom členskom štáte, alebo adresa právneho zástupcu;

f)	verejné webové sídlo, kde možno nájsť úplné a aktuálne informácie o subjekte a činnostiach vrátane aspoň informácií uvedených v písmenách a), b), d), e) a h);

g)	kontaktné osoby a kontaktné údaje subjektu;

h)	ciele všeobecného záujmu, ktoré má v úmysle podporovať pri získavaní údajov;

i)	povahu údajov, ktoré má subjekt v úmysle prevádzkovať alebo spracúvať, a v prípade osobných údajov uvedenie kategórií osobných údajov;

j)	akékoľvek iné dokumenty preukazujúce splnenie požiadaviek článku 18.

5. Ak subjekt predložil všetky potrebné informácie podľa odseku 4 a po tom, ako príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu posúdil žiadosť o registráciu a konštatoval, že subjekt spĺňa požiadavky článku 18, zaregistruje subjekt do vnútroštátneho verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu do 12 týždňov od doručenia žiadosti o registráciu. Registrácia platí vo všetkých členských štátoch.

Príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu oznámi Komisii každú registráciu. Komisia zahrnie uvedenú registráciu do únijného verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu.

6. Informácie uvedené v odseku 4 písm. a), b), f), g) a h) sa uverejnia v príslušnom vnútroštátnom verejnom registri uznaných organizácií dátového altruizmu.

7. Uznaná organizácia dátového altruizmu oznámi relevantnému príslušnému orgánu pre registráciu organizácií dátového altruizmu všetky zmeny informácií poskytnutých podľa odseku 4 do 14 dní od dátumu zmeny.

Príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu elektronickými prostriedkami bezodkladne oznámi Komisii každé takéto oznámenie. Komisia na základe takéhoto oznámenia bezodkladne aktualizuje únijný verejný register uznaných organizácií dátového altruizmu.

Článok 24

Monitorovanie súladu

1. Príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu monitorujú súlad uznaných organizácií dátového altruizmu s požiadavkami stanovenými v tejto kapitole a vykonávajú nad ním dohľad. Príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmus môže tiež monitorovať súlad takýchto uznaných organizácií dátového altruizmu a vykonávať nad ním dohľad na základe žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby.

2. Príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu majú právomoc požadovať od uznaných organizácií dátového altruizmu informácie potrebné na overenie súladu s požiadavkami tejto kapitoly. Všetky žiadosti o informácie musia byť primerané vykonávaniu uvedenej úlohy a odôvodnené.

3. Ak príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu zistí, že uznaná organizácia dátového altruizmu nespĺňa jednu alebo viacero požiadaviek tejto kapitoly, oznámi uznanej organizácii dátového altruizmu tieto zistenia a poskytne jej možnosť vyjadriť sa do 30 dní od doručenia oznámenia.

4. Príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu má právomoc požadovať ukončenie porušovania uvedeného v odseku 3, a to ihneď alebo v rámci primeranej lehoty, a prijme vhodné a primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť súlad.

5. Ak uznaná organizácia dátového altruizmu nespĺňa jednu alebo viacero požiadaviek tejto kapitoly ani po oznámení od príslušného orgánu pre registráciu organizácií dátového altruizmu v súlade s odsekom 3, táto uznaná organizácia dátového altruizmu:

a)	stráca právo používať v písomnej a ústnej komunikácii označenie „organizácia dátového altruizmu uznaná v Únii“;

b)	sa vyradí z príslušného vnútroštátneho verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu a z únijného verejného registra uznaných organizácií dátového altruizmu.

Príslušný orgán na registráciu organizácií dátového altruizmu zverejní každé rozhodnutie, ktorým sa zrušuje právo používať označenie „organizácia dátového altruizmu uznaná v Únii“ podľa prvého pododseku písm. a).

6. Ak má uznaná organizácia dátového altruizmu svoju hlavnú prevádzkareň alebo svojho právneho zástupcu v členskom štáte, ale pôsobí v iných členských štátoch, príslušný orgán členského štátu pre registráciu organizácií dátového altruizmu, v ktorom sa nachádza hlavná prevádzkareň alebo právny zástupca, a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu týchto iných členských štátov spolupracujú a vzájomne si pomáhajú. Takáto pomoc a spolupráca môže zahŕňať výmenu informácií medzi dotknutými príslušnými orgánmi pre registráciu organizácií dátového altruizmu na účely ich úloh podľa tohto nariadenia a odôvodnené žiadosti o prijatie opatrení uvedených v tomto článku.

Ak príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu v jednom členskom štáte požiada o pomoc príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu v inom členskom štáte, predloží odôvodnenú žiadosť. Príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu na základe takejto žiadosti poskytne bezodkladne a v lehote primeranej naliehavosti žiadosti odpoveď.

Článok 26

Požiadavky na príslušné orgány

1. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu musia byť právne oddelené a funkčne nezávislé od akéhokoľvek poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov alebo uznanej organizácie dátového altruizmu. Funkcie príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu môže vykonávať ten istý orgán. Členské štáty môžu zriadiť jeden alebo viacero orgánov na uvedené účely alebo sa spoľahnúť na existujúce orgány.

2. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu vykonávajú svoje úlohy nestranne, transparentne, konzistentne, spoľahlivo a včas. Pri vykonávaní svojich úloh zabezpečujú spravodlivú hospodársku súťaž a nediskrimináciu.

3. Vrcholový manažment a zamestnanci zodpovední za vykonávanie relevantných úloh príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu nemôžu byť autormi, výrobcami, dodávateľmi, inštalátormi, nákupcami, vlastníkmi, používateľmi ani osobami zabezpečujúcimi údržbu služieb, ktoré hodnotia, ani povereným zástupcom žiadnej takejto osoby. To nevylučuje využívanie hodnotených služieb, ktoré sú potrebné na prevádzku príslušného orgánu pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu, alebo využívanie takýchto služieb na osobné účely.

4. Vrcholový manažment a zamestnanci príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu sa nezapájajú do žiadnej činnosti, ktorá by mohla byť v rozpore s ich nezávislosťou úsudku alebo bezúhonnosťou vo vzťahu k hodnotiacim činnostiam, ktoré im boli pridelené.

5. Príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu musia mať k dispozícii primerané finančné a ľudské zdroje na vykonávanie pridelených úloh vrátane potrebných technických znalostí a zdrojov.

6. Na základe odôvodnenej žiadosti poskytnú príslušné orgány členského štátu pre služby sprostredkovania údajov a príslušné orgány členského štátu pre registráciu organizácií dátového altruizmu Komisii a príslušným orgánom pre služby sprostredkovania údajov a príslušným orgánom pre registráciu organizácií dátového altruizmu z iných členských štátov bezodkladne informácie potrebné na plnenie ich úloh podľa tohto nariadenia. Ak príslušný orgán pre služby sprostredkovania údajov alebo príslušný orgán pre registráciu organizácií dátového altruizmu považuje požadované informácie podľa práva Únie a vnútroštátneho práva v oblasti komerčnej dôvernosti a služobného tajomstva za dôverné, Komisia a všetky ostatné dotknuté príslušné orgány pre služby sprostredkovania údajov alebo príslušné orgány pre registráciu organizácií dátového altruizmu zabezpečia zachovanie takejto dôvernosti.

Článok 29

Európsky dátový inovačný výbor

1. Komisia zriadi Európsky dátový inovačný výbor vo forme expertnej skupiny zloženej zo zástupcov príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušných orgánov pre registráciu organizácií dátového altruizmu všetkých členských štátov, Európskeho výboru pre ochranu údajov, európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, agentúry ENISA, Komisie, vyslanca EÚ pre MSP alebo zástupcu vymenovaného sieťou vyslancov pre MSP a iných zástupcov relevantných subjektov v konkrétnych odvetviach, ako aj subjektov so špecifickou odbornosťou. Pri vymenúvaní jednotlivých expertov sa Komisia zameria na dosiahnutie rodovej a geografickej rovnováhy medzi členmi expertnej skupiny.

2. Európsky dátový inovačný výbor je zložený aspoň z týchto troch podvýborov:

a)	podvýboru pozostávajúceho z príslušných orgánov pre služby sprostredkovania údajov a príslušných orgánov pre registráciu organizácií dátového altruizmu, ktorého cieľom je vykonávanie úloh podľa článku 30 písm. a), c), j) a k);

b)	podvýboru pre technické rokovania o normalizácii, prenosnosti a interoperabilite podľa článku 30 písm. f) a g);

podvýboru pre zapojenie zainteresovaných strán zloženého z relevantných zástupcov priemyslu, výskumu, akademickej obce, občianskej spoločnosti, normalizačných organizácií, relevantných európskych dátových priestorov a iných relevantných zainteresovaných strán a tretích strán poskytujúcich Európskemu dátovému inovačnému výboru poradenstvo týkajúce sa úloh podľa článku 30 písm. d), e), f), g) a h).

3. Zasadnutiam Európskeho dátového inovačného výboru predsedá Komisia.

4. Európskemu dátovému inovačnému výboru pomáha sekretariát, ktorý poskytne Komisia.

Článok 31

Medzinárodný prístup a prenos

1. Subjekt verejného sektora, fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené právo na opakované použitie údajov podľa kapitoly II, poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov alebo uznaná organizácia dátového altruizmu prijmú všetky primerané technické, právne a organizačné opatrenia vrátane zmluvných dojednaní s cieľom zabrániť medzinárodnému prenosu iných ako osobných údajov držaných v Únii alebo vládneho prístupu k nim, ak by takýto prenos alebo vládny prístup viedol k rozporu s právom Únie alebo vnútroštátnym právom príslušného členského štátu, bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 alebo 3.

2. Akékoľvek rozhodnutie alebo akýkoľvek rozsudok súdu alebo tribunálu tretej krajiny a akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu tretej krajiny, ktorými sa od subjektu verejného sektora, fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej bolo udelené právo na opakované použitie údajov podľa kapitoly II, poskytovateľa služieb sprostredkovania údajov alebo uznanej organizácie dátového altruizmu vyžaduje prenos alebo sprístupnenie iných ako osobných údajov držaných v Únii v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, sú akokoľvek uznané alebo vykonateľné len vtedy, ak sa zakladajú na medzinárodnej dohode, ako je zmluva o vzájomnej právnej pomoci, uzatvorenej medzi žiadajúcou treťou krajinou a Úniou, alebo na akejkoľvek takejto dohode medzi žiadajúcou treťou krajinou a členským štátom.

3. V prípade, že medzinárodná dohoda uvedená v odseku 2 tohto článku neexistuje, ak je subjekt verejného sektora, fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené právo na opakované použitie údajov podľa kapitoly II, poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov alebo uznaná organizácia dátového altruizmu adresátom rozhodnutia alebo rozsudku súdu alebo tribunálu tretej krajiny alebo rozhodnutia správneho orgánu tretej krajiny o prenose alebo sprístupnení iných ako osobných údajov držaných v Únii v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a ak by v dôsledku vyhovenia takémuto rozhodnutiu hrozilo, že adresát by konal v rozpore s právom Únie alebo s vnútroštátnym právom príslušného členského štátu, k prenosu takýchto údajov danému orgánu tretej krajiny alebo prístupu k nim daným orgánom tretej krajiny môže dôjsť iba vtedy, ak:

a)	systém tretej krajiny vyžaduje, aby sa uviedli dôvody a proporcionalita takéhoto rozhodnutia alebo rozsudku, a vyžaduje, aby malo takéto rozhodnutie alebo rozsudok konkrétnu povahu, napríklad tým, že sa vytvorí dostatočná väzba na určité podozrivé osoby alebo porušenia;

b)	odôvodnená námietka adresáta podlieha preskúmaniu príslušným súdom alebo tribunálom tretej krajiny; a

príslušný súd alebo tribunál tretej krajiny, ktorý vydal rozhodnutie alebo rozsudok alebo preskúmal rozhodnutie správneho orgánu, je zo zákona danej tretej krajiny splnomocnený náležite zohľadniť relevantné právne záujmy poskytovateľa údajov chránené podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva príslušného členského štátu.

4. Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 2 alebo 3, subjekt verejného sektora, fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené právo na opakované použitie údajov podľa kapitoly II, poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov alebo uznaná organizácia dátového altruizmu poskytne v reakcii na žiadosť iba minimálne množstvo údajov pripadajúce do úvahy na základe obhájiteľného výkladu žiadosti.

5. Subjekt verejného sektora, fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené právo na opakované použitie údajov podľa kapitoly II, poskytovateľ služieb sprostredkovania údajov alebo uznaná organizácia dátového altruizmu informuje držiteľa údajov o tom, že správny orgán tretej krajiny požiadal o prístup k jeho údajom, pred vyhovením tejto žiadosti, s výnimkou prípadu, keď žiadosť slúži na účely presadzovania práva, a aj to len dovtedy, kým je to potrebné na zachovanie účinnosti činnosti presadzovania práva.

KAPITOLA VIII

Delegovanie právomoci a postup výboru

Článok 32

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 13 a článku 22 ods. 1 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 23. júna 2022.

3. Delegovanie právomocí uvedené v článku 5 ods. 13 a v článku 22 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 13 alebo článku 22 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 24. septembra 2023.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. mája 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

B. LE MAIRE

(1) Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 38.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 16. mája 2022.

(3) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmu mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1239 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje európske prostredie jednotnej námornej platformy a ktorým sa zrušuje smernica 2010/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 25.7.2019, s. 64).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1056 z 15. júla 2020 o elektronických údajoch o nákladnej doprave (Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 33).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).

(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).

(18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(25) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 557/2013 zo 17. júna 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 o európskej štatistike, pokiaľ ide o prístup k dôverným údajom na vedecké účely, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 831/2002 (Ú. v. EÚ L 164, 18.6.2013, s. 16).

(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).

(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(28) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).

(30) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(32) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(33) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

whereas

keyboard_tab Digital Governance Act 2022/0868 SK

Digital Governance Act 2022/0868 SK