keyboard_tab Cyber Resilience Act 2023/2841 SK

1.   Každý subjekt Únie po vykonaní počiatočného preskúmania kybernetickej bezpečnosti, ako je napríklad audit, zriadi do 8. apríla 2025 vnútorný rámec riadenia, správy a kontroly kybernetickobezpečnostných rizík (ďalej len „rámec“). Nad vytvorením rámca dohliada a zodpovedá zaň manažment najvyššej úrovne subjektu Únie.

2.   Rámec sa vzťahuje na celé verejne prístupné prostredie IKT dotknutého subjektu Únie vrátane akéhokoľvek prostredia IKT v jeho priestoroch, siete prevádzkovej technológie v jeho priestoroch, externe zabezpečovaných aktív a služieb v prostrediach cloud computingu alebo služieb s hostingom tretích strán, mobilných zariadení, korporátnych sietí, podnikových sietí, ktoré nie sú pripojené k internetu, a akýchkoľvek zariadení pripojených k týmto prostrediam (ďalej len „prostredie IKT“). Rámec je založený na prístupe zohľadňujúcom všetky riziká.

3.   Rámcom sa zabezpečí vysoká úroveň kybernetickej bezpečnosti. V rámci sa stanovujú vnútorné politiky kybernetickej bezpečnosti, vrátane cieľov a priorít, pre bezpečnosť sietí a informačných systémov, ako aj úlohy a povinnosti zamestnancov subjektu Únie poverených zabezpečením účinného vykonávania tohto nariadenia. Rámec zahŕňa aj mechanizmy na meranie účinnosti vykonávania.

4.   Rámec sa vzhľadom na meniace sa kybernetickobezpečnostné riziká pravidelne preskúma, a to aspoň každé štyri roky. V náležitých prípadoch a po podaní žiadosti Medziinštitucionálnej rady pre kybernetickú bezpečnosť zriadenej podľa článku 10 možno rámec subjektu Únie aktualizovať na základe usmernení CERT-EU vychádzajúcich zo zistených incidentov alebo možných nedostatkov vo vykonávaní tohto nariadenia.

5.   Manažment najvyššej úrovne každého subjektu Únie zodpovedá za vykonávanie tohto nariadenia a dohliada na dodržiavanie povinností súvisiacich s rámcom zo strany jeho organizácie.

6.   V náležitých prípadoch a bez toho, aby bola dotknutá jeho zodpovednosť za vykonávanie tohto nariadenia, môže manažment najvyššej úrovne každého subjektu Únie delegovať osobitné povinnosti podľa tohto nariadenia na riadiacich pracovníkov v zmysle článku 29 ods. 2 služobného poriadku alebo iných úradníkov na rovnocennej úrovni v rámci dotknutého subjektu Únie. Bez ohľadu na takéto delegovanie môže byť manažment najvyššej úrovne braný na zodpovednosť za porušenie tohto nariadenia dotknutým subjektom Únie.

7.   Každý subjekt Únie má zavedené účinné mechanizmy s cieľom zabezpečiť, aby sa na kybernetickú bezpečnosť vynakladal primeraný percentuálny podiel z rozpočtu na IKT. Pri stanovení tohto percentuálneho podielu sa náležite zohľadní rámec.

8.   Každý subjekt Únie menuje miestneho úradníka pre kybernetickú bezpečnosť alebo osobu v rovnocennej funkcii, ktorá koná ako jeho jednotné kontaktné miesto v súvislosti so všetkými aspektmi kybernetickej bezpečnosti. Miestny úradník pre kybernetickú bezpečnosť pomáha s vykonávaním tohto nariadenia a pravidelne podáva správy o stave vykonávania priamo manažmentu najvyššej úrovne. Bez toho, aby bola dotknutá skutočnosť, že miestny úradník pre kybernetickú bezpečnosť je jednotným kontaktným miestom v každom subjekte Únie, subjekt Únie môže delegovať určité úlohy miestneho pracovníka pre kybernetickú bezpečnosť v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia na CERT-EU na základe dohody o úrovni poskytovaných služieb uzavretej medzi daným subjektom Únie a CERT-EU, alebo tieto úlohy môžu spoločne vykonávať viaceré subjekty Únie. Ak sú tieto úlohy delegované na CERT-EU, Medziinštitucionálna rada pre kybernetickú bezpečnosť zriadená podľa článku 10 rozhodne, či poskytovanie takejto služby bude súčasťou základných služieb CERT-EU, pričom zohľadní ľudské a finančné zdroje dotknutého subjektu Únie. Každý subjekt Únie bez zbytočného odkladu oznámi CERT-EU vymenovaných miestnych úradníkov pre kybernetickú bezpečnosť a všetky následné vykonané zmeny.

CERT-EU zostaví a pravidelne aktualizuje zoznam vymenovaných miestnych úradníkov pre kybernetickú bezpečnosť.

9.   Riadiaci pracovníci v zmysle článku 29 ods. 2 služobného poriadku alebo iní úradníci na rovnocennej úrovni každého subjektu Únie, ako aj všetci príslušní zamestnanci poverení výkonom opatrení a plnením povinností v oblasti riadenia kybernetickobezpečnostných rizík stanovených v tomto nariadení sa pravidelne zúčastňujú osobitnej odbornej prípravy s cieľom získať dostatočné vedomosti a zručnosti na pochopenie a posúdenie kybernetickobezpečnostných rizík a postupov ich riadenia, ako aj ich vplyvu na prevádzku subjektu Únie.

1.   Poslaním CERT-EU je prispievať k bezpečnosti verejne prístupných prostredí IKT subjektov Únie tým, že im poskytuje poradenstvo v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pomáha im predchádzať incidentom, odhaľovať ich, riešiť ich, zmierňovať ich účinky, reagovať na ne a zotaviť sa z nich a koná ako ich centrum na výmenu informácií a koordináciu reakcie na incidenty v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

2.   CERT-EU získava, spravuje a analyzuje informácie o kybernetických hrozbách, zraniteľnostiach a incidentoch týkajúcich sa verejne prístupných infraštruktúr IKT a zdieľa ich so subjektmi Únie. Koordinuje reakcie na incidenty na medziinštitucionálnej úrovni a na úrovni subjektov Únie, a to aj poskytovaním špecializovanej operačnej pomoci alebo koordináciou jej poskytovania.

3.   Ako pomoc pre subjekty Únie vykonáva CERT-EU tieto úlohy:

Informácie uvedené v prvom pododseku písm. e) sa zdieľajú s IICB, sieťou jednotiek CSIRT a v náležitých a vhodných prípadoch so Spravodajským a situačným centrom Európskej únie (ďalej len „EU INTCEN“), a to pri dodržaní primeraných podmienok dôvernosti.

4.   CERT-EU môže v súlade s článkom 17 alebo 18 spolupracovať s príslušnými komunitami kybernetickej bezpečnosti v Únii a jej členských štátoch, a to aj v týchto oblastiach:

5.   CERT-EU v rámci svojich právomocí štruktúrovane spolupracuje s agentúrou ENISA pri budovaní kapacít, operačnej spolupráci a dlhodobých strategických analýzach kybernetických hrozieb v súlade s nariadením (EÚ) 2019/881. CERT-EU môže spolupracovať a vymieňať si informácie s Európskym centrom boja proti počítačovej kriminalite pri Europole.

6.   CERT-EU môže poskytovať tieto služby, ktoré nie sú opísané v jeho katalógu služieb (spoplatnené služby):

S ohľadom na prvý pododsek písm. d) CERT-EU môže výnimočne uzavrieť dohody o úrovni poskytovaných služieb s inými subjektmi, než sú subjekty Únie, a to s predchádzajúcim povolením IICB.

7.   CERT-EU organizuje cvičenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti a môže sa na nich zúčastňovať alebo odporúčať účasť na existujúcich cvičeniach, a to v náležitých prípadoch v úzkej spolupráci s agentúrou ENISA, s cieľom testovať úroveň kybernetickej bezpečnosti subjektov Únie.

8.   CERT-EU môže subjektom Únie poskytovať pomoc s incidentmi v sieťach a informačných systémoch, v ktorých sa zaobchádza s utajovanými skutočnosťami EÚ, ak o to dotknuté subjekty Únie výslovne požiadajú v súlade so svojimi príslušnými postupmi. Poskytovaním pomoci zo strany CERT-EU podľa tohto odseku nie sú dotknuté príslušné pravidlá týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností.

9.   CERT-EU informuje subjekty Únie o svojich postupoch a procesoch riešenia incidentov.

10.   Zachovávajúc vysokú mieru dôvernosti a spoľahlivosti CERT-EU prispieva prostredníctvom vhodných mechanizmov spolupráce a hierarchických vzťahov k relevantným a anonymizovaným informáciám o závažných incidentoch a o spôsobe, akým boli riešené. Uvedené informácie sa zahrnú do správy uvedenej v článku 10 ods. 14.

11.   CERT-EU v spolupráci s európsky dozorným úradníkom pre ochranu osobných údajov podporuje dotknuté subjekty Únie pri riešení incidentov, ktoré majú za následok porušenie ochrany osobných údajov, bez toho, aby boli dotknuté kompetencie a úlohy európskeho dozorného úradníka pre ochranu osobných údajov ako orgánu dohľadu podľa nariadenia (EÚ) 2018/1725.

12.   CERT-EU môže subjektom Únie poskytnúť technické poradenstvo alebo informácie o relevantných politických otázkach, ak o to politické oddelenia subjektov Únie výslovne požiadajú.

1.   CERT-EU sa začlení do administratívnej štruktúry generálneho riaditeľstva Komisie, aby mohol využívať administratívnu podpornú štruktúru a podpornú štruktúru finančného riadenia a účtovníctva Komisie a zároveň si zachovať svoje postavenie nezávislého medziinštitucionálneho poskytovateľa služieb pre všetky subjekty Únie. Komisia informuje IICB o administratívnom umiestnení CERT-EU a o všetkých jeho následných zmenách. Komisia pravidelne a v každom prípade pred vytvorením akéhokoľvek viacročného finančného rámca podľa článku 312 ZFEÚ preskúma správne dojednania týkajúce sa CERT-EU, aby bolo možné prijať vhodné opatrenia. Preskúmanie zahŕňa možnosť zriadiť CERT-EU ako úrad Únie.

2.   Pri uplatňovaní administratívnych a finančných postupov koná vedúci CERT-EU pod vedením Komisie a pod dohľadom IICB.

3.   Úlohy a činnosti CERT-EU vrátane služieb, ktoré CERT-EU poskytuje podľa článku 13 ods. 3, 4, 5 a 7 a článku 14 ods. 1 subjektom Únie financovaným v rámci okruhu viacročného finančného rámca určeného pre európsku verejnú administratívu, sa financujú zo samostatného rozpočtového riadku v rozpočte Komisie. Pracovné miesta vyčlenené pre CERT-EU sa detailne uvádzajú v poznámke pod čiarou plánu pracovných miest Komisie.

4.   Iné subjekty Únie než subjekty uvedené v odseku 3 tohto článku poskytujú CERT-EU ročný finančný príspevok na úhradu služieb, ktoré CERT-EU poskytuje podľa daného odseku. Príspevky vychádzajú z usmernení IICB a každý subjekt Únie si ich dohodne s CERT-EU v dohodách o úrovni poskytovaných služieb. Príspevky predstavujú spravodlivý a primeraný podiel z celkových nákladov na poskytnuté služby. Započítajú sa do samostatného rozpočtového riadka uvedeného v odseku 3 tohto článku ako vnútorné pripísané príjmy, ako sa stanovuje v článku 21 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

5.   Náklady na služby vymedzené v článku 13 ods. 6 uhrádzajú subjekty Únie, ktorým CERT-EU poskytol služby. Príjmy sa pripíšu do rozpočtových riadkov na podporu nákladov.